Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Bariľa avri andro čhavorikano kher Šarišakere Michaľanende the phenel, hoj oda sas lačho zachudňipen andro dživipen. „Sikhľiľom, sar te rozprindžarel maškar lačhipen the nalačhipen, the te paťal, aľe te čačikaňarel,“ leperel peske o František Balog.

Pandž beršendar giľavelas andro suboris Sloníčatá, aľe kana sikhľolas muzikaliko arťikaňiben, dikhľa, hoj les buteder interesinel e činohra. Phenel, hoj andro arťikaňiben pes arakhľa paľikerdones le sikhadenge, save leske „sikhade“ teatriko artos.

Andro vakeriben pes bi avreste avriachaľol, save manušes lestar kerďa o čhavorikano kher, soske lekhaďa o bavišagos pedal peste the mek oda, hoj či pes na šunel phandlo andro tipikano štaltos, save peske o manuša sphanden le Romenca.

Andro jekh vakeriben tumen phenďan, hoj san tumare dake but paľikerdo vaš oleste, hoj tumen pestar thoďa serate, kana uľiľan. Sar oda tumen gindinďan?

Imar vajkeci berša som sphlandlo le mira čačikaňi daha, the sas amen but vacht pal oda savoreste te del duma. Diňa man andro socijaliko parvaripen, bo akor lake oda pes presikhaďa sar jekhfeder  rozgiňipen. Na džanelas bi mange te del ajso than, savo resľom andro čhavorikano kher – anglunes ajso zabešiben, lačho chaben the e socijalizacija. Šegitinďa avka peske the mange.

Hiňi but rado, hoj man resľom opre the hoj dochudňom maškar gadžende. Kana bi man mukhľa  ke peste, talam bi mindig dživas vatrate Betlanovcende andro cikno kheroro. Aľe šajutnones bi the avka  somas bachtalo, vašoda bi na prindžaras miro akanutno dživipen.

Savo sas tumaro ča ajso ďives andro čhavorikano kher?

Kana samas terneder, musaj pal tosarutno chabneste te pratinel o kher, aľe amen ča avri keras bare diľiňipena.

The amen akor anglaldiloste diľiňaľaras, paľis sas o dilos the paľis amen šaj vareso bavinas andre ťelocvičňa, te dikhel televizoris, te bavinel pes le legoha vaj te čitrinel peske. Dojekhvar kana sas 17:30, sas raťuno chaben. Pre amende, so buterutnones denaškerahas avri, o avriľikeribňarde pre amende vičinenas raťuno chaaaben, aj te na avas nasig. Pal raťuno chavibnaste amen džahas andre „prezuvarňa“ – baro jekhetano kher, kaj amenge pal calo ďiveseste žužarahas  o kamašľi. Anglal sovibnaste dikhahas  o Večerňičkos the pal leste imar geľam vortanes andro vaďos.

Kana imar samas phureder te šaj samas palodilos the dureder, zachudne amenge te pachinel o vasta, či na šunen le thuvalenca vaj te predikhelkerel, či na anas varesavi tharďi mol.

Tel buťikano kurko amen ušťahas kana sas 6:00 ora the pal tosarutno chavibneste džahas andre škola. Amen, so phirahas andre bazutňi škola Šarišakere Michaľanende, phirkerahas jekhetanes. O dilos amen na sas andre škola, aľe dži čhavorikano kher the pal oleste džalas aver sikhaviben, kana amenge o avriľikeribnaskere avriachaľonas o sikhľišagos the kerahas amenge o kherutne ulohi.

Sakovar som sphndlo le mire avriľikebnardonenca the imar pes oda savoro čerinďa. Akanakes pen o čhave sikhľon the te tavel – zachudkeren o dili the raťune chavibena, buter pratinen the phureder džene merkinen pro ternen. Varekana pen zaterďon vaš avriľikeribnaste, vašoda hoj jon keren but buťa le „papirošinca“ dureder sar sas čirla.

Savi odi diferencija le čirlatuňipnestar?

Ha, oda na ča e diferencija, aľe tel mande the o problemos. Kana pal mande avriľikerenas , oda na sas ajso administraťiko pharipen sar akanakes. Olestar, so mange vakerenas mire avriľikeribnaskere, talam 80 percenti pen sthoven le administrativatar. Musaj te irinel ajse the avresave veci the varekana džal ľikeriben pal čhavende serate. Ha, the na ča  diferencija, aľe tel mande the o pharipen.

Savo Ferkus avľa andal čhavorikano kherestar? Sar bi les presikhavenas?

Sar cikno čhavo somas andre buter fameľiji tha andre avresave socijaliko bararipena. Pre dojekh sera oda sas aver. Le daden le dajenca sas peskere čhave, dikhľom, sar len avriľikeren the sar pes ola čhave zaterďon ke mande. Oda mange sikhaďa, hoj pre dojekh sera oda džal avresar the pedal sakoneste oda perel vareso aver. The man oda sikhaďa, savi but bari hiňi tolerancija.

Andro čhavorikano kher amen but ľikerenas phureder čhave, so amen kamenas but zorales te zachudel pedal „čačikano dživipen“, the varekana sas ke amende zoraleder the prisneder. Džanas dureder vaš bazutňipneste: Kana kereha vareso pedal mande, avka kerava the me pedal tute. Anglunes man sikhade te rozprindžarel maškar lačhipnaste the nalačhipnaste, the te paťal, aľe the te čačikaňarel.

Sajekh akor sas lošaľiben. Sakovar amen varesostar asahas the džanas te lokisaľol phareder vachta. Oda mange hoj zorales ačhiľa the akanakes oda sthovav paš ľikeribnaste vaš miro čhavoreste. O Ferkus Balog, so odgeľa le čhavorikano kherestar, zorales džanel, hoj le pheraseha the asabneha oda mindig džal savoro feder.

Presikhavenas peskero zaterďipen ko arťikaňiben imar sar sanas čhavo?

Me but rado aver dženen lošaras, zachudkeras mange presikhavibena the keravas pheras le mujaha, the miro arťikano drom pes zachudňa le giľavibneha.

Jekhvar avľa e raňi direktorka oleha, hoj kampel pedal varesavi giľi o hangos le terne muršestar. Jekh avriľikeribnardo lake phenďa, hoj amaro cikno Ferkus šukar giľavel.

Džanelas oda vašoda, bo bašavelas pre harmonika andre amari klubovňa the me leha but rado giľavas niposkere giľa. Kidne man avri the ačhiľom  andro giľavutno zboris Sloníčatá. Paľis pal varesavo vachteste amen presikhavas pre calo Slovakija the andro avrithemutňipen.

Na sas pedal tumende oda but, kana sanas ajso terno?

Varekana ha, kana amen butervar čalaďahas than thaneste, sas mange namištes  dži čhanďipen. Aľe but lošaras kana man zgeľom le prindžargutne artistenca, savendar sas ko priklados e Helenka Růžičková, the o merkišagos dojekh seratar. Sajekh mange pačisaľolas te avel avri jekhendar.

Sar tumen andal ada artisťikano drom zgeľan andre hoteliskeri akademija?

Pal bazutňi školate man rozginas, či džava pro konzervatorijum vaj varesavi aver artistikaňi škola. E raňi direktorka pes rozginďa, hoj prekal miro terno beršipen oda jevavales the majinas bi te probaľinel vareso, paľikerdones soste mange anglunes zarodava. Jekhetnes amenge kidňam avri „e hotelovka“.

Oda sas pedal mande zvičiňiben, vašoda hoj akor somas ajso kovlo murš the sakovar mange vareso perelas le vastendar, aľe mamuj miro zadikhiben man oda zachudňa te interesinel. Sikhľiľom vaš barmaňiko kurzoste the zachudňom te suťažinel. Sikrica mange gindinďom, hoj avava barmanos, so giľavel andro but kuč hotelis, vašoda hoj paš školate sakovar phiravas pro avrisikhavibena le suboriha Sloníčatá.

The so ačhiľa le hercoha?

Pedal hercoste džal šoros ča akanakes. Pal hoteliskeri akademijate avľa o rozgiňipen, so dureder kerava. Gindinas pal uči školate, pal konzervatoriste vaj te mukhel o artos the te džal dureder sar barmanos.

Probaľinďom te džal pro atestos andre Artoskeri akademija Bansko Bystricate, kaj man na ile. Aver avrikidňien sa romano konzervatorijum Kašate, odoj man dochudňom, aľe giľaviben pes na delas te sikhľol.  Bičhade man pro artišagoste le lavenca, hoj odoj man ela  o giľaviben the kheľiben igen but.

Mukhľom man avka te ľidžal dureder. Na gindinas, so olestar ela, aľe paťav vaš bacht-bibacht, the diňom man pre oda. The paľikerdones le but lačhe pedagogende, save man zathode le teatriko artoha, man andro artikaňiben arakhľom.

The karijera sphandľi le giľavutno barmanoha agorisaľarďan?

Vortanes avka. (Asaben) Kana agorisarďom o konzervatorijum, man le cikno voďaha prihlasinďom pre Uči škola vaš muzijakere arťibnende Požoňate pro muzikaliko arťiben, savo odoj akor beršeste phundrade. Aňi pal oleste na džanavas, phenďa mange pal oda jekhesikhľuvno. Ile man odoj pro elšino probaľiagos, the sas man jekhbuter punkti.

Visardones mange gindinav, hoj mange šegitinďa oda, hoj mange mukhľom romipen the avrisikhaďom pro primački o lava le romane autorendar. Interesinďom len, bo somas aver the jekhbuter pes presikhaďa, hoj man vaš peskero romipen na ladžás. Vaš oda paľikerav peskera sikhaďake andal konzervatorijoste la Daniela Šilanová, savi amen but ispidelas opre, aj le gadženge sikhavas  amari proza the poezija, vašoda hoj  šaj peskere lačhibneha pes sphandel the lengereskere.

Save sas tumare arťikane elšibena? So as pedal tumende jekhbareder zvičiňiben?

Te thovel irišaga andre goďi. Zachudňom man te daral, či man hin o šero pedal oleste, mi oda ajci savoro sikhľuvav. Anglal oleste man sas ča probaľišaga ča le giľenca, aľe oda hino vareso aver. Ľikerav goďate, hoj kana dikhľom phareder scenara, gindinďom, či oda hin pedal mande. Elšino berš man sas so te kerel, aľe paľis oda varesar zľikerďom.

Ko priklados andre škola musaj vaš jekh ďiveseste te avrisikhavel trin avresave inscenaciji. Kana geľa elšiňi, me zachudňom te vakerel o monologos andal trito. Na peľa mange oda goďate the geľom dureder, kana akor o režiseris zaačhaďa savoro the vičinďa pre mande: „Ferku, sem tu vakeres monologos andal aver bavišagos!“ (Asaben) Savore jekhesikhľuvne pen olestar but lošarenas.

Aľe mange oda perel tele dži akana. Pal miri improvizacija pro teatriko bi džanenas mire kolegi te vakerel chocso. Navľaren oda hoj Feriskero peskero sthoviben. Varekana avela oda bisteriben the tumen musaj but sig vareso te phenel – o vakeriben peskere lavenca. Jekhgoreder oda hin, kana oda o kolegi dikhena, zachudena te asal the asavena the tumen. Oda pes, bizo, ačhol jekhčineder, aľe the o hercos hino ča manuš, na aparatos.

Perel pre tumende oda, hoj san Rom, arťikano avrikidňipen andro save tumen kiden avri?

Ada vacht ačhiľa e viňimka, aľe ča avka phendo hino priačhado. Butervar man thoven maškar džene, save hine Hispanca, Taľijana vaj Latinoamerikana. Zathoven man avka vašoda  hoj som kaleder vaj hoj som pherasarduno.

Aľe o dramaturgi the režisera ile peskeri goďi, bo agoreste mange dine šekspirovakero zaterďipen, savo nane sphandlo le romipneha the gindinav, hoj chudňom oda šajutňipen but zorales. Aľe musaj pedal leste užaras dži 15 berša.

Na sanas olestar bismiripnasardo?

Sas. Me oda the najekhvar the hangosnones  phenďom, kana sas elšino geňibnaskero atestos andro teatros: „No, raje režiseris, šukar man thoďan andre, avka elšines.“ Jon pen avka butervar presikhaden vaj na džanen, so te phenel, the pen jertisaren. Butervar pes paš oleste asav, aľe kamav lenge te presikhavel, hoj mire ulohi na musaj te jel sphandle le cipakero koloriha. Kana šaj bavinel o kalo manuš le

Romeos vaj Ježiš, soske bi šaj našťi bavinelas o Rom? Polokes pes oda federisaľol – le cikne čalavibnenca. Buter džene penge  na džanen te gindinel, aj o Rom bavinel angluňi uloha vaj doktoriskeri či pravňikoskeri uloha, savi hiňi sphandľi le manušenca le parňi cipaha. Oda dičhol the andre slovakijakere filmi the serijali, kaj romane herci bavinen ča le Romen vaj nalačhe serate thode ulohi. Čineder hoj vareso lačho.

Sar tumen zachuden anglal presikhaviben pedal ulohate?

Kamav sakovar te majinel opral oleste, sar te bi pre late dikhel učeder dikibnestar. Na kamav te jel andre late, bo oda na kerel lačhipen. Paľis oda peske preľidžan andro peskero dživipen the na džanen oda te jepašarel.

Suňarav mange, sar o dženo gindinel, vakerel, džal the sthovav mange oda pedal peste, aľe na kamav prekal late te dživel vaj pre late te previsarel avresar sar pre teatriko. Kana imar agorisaľuvas, me som pale „ča“ František. Anglal thovav Čechovoskeri metoda, savi pes na sthovel andre uloha buterutnones, sar oda hin kampeľišagutno (Antonin Pavlovič Čechov sas rusiko doktoris, dramatikos, lekhado, redakcijakeri duma).

Hin mek tumen anglal avrisikhavibnaste daraviben?

The pal ala beršende me šunav anglal oleste kana džav pro teatriko andre peste ajso chučkeriben, aľe kana imar som odoj, džanav, hoj som „khere“  the zachudav peske oda te chasňarel.

Sas tumen varesavi uloha, andre savi sas tumen pharipen pes te zašunel?

Naužardones oda sas  pherasuňi uloha, kaj pes kampelas sajekh te asal. Ča ajso asaben pro teratriko hino jekh andal butphareder vecende. Kana sas atesti, musaj pes mindig te asal, dži na chudňom ačhiben.

Šunďom man ala ulohatar ajso čalo, hoj oda imar sar te bi preačhiľa te džal dureder. Agorestar imar zorasaľiľom the diňom oda, aľe na šunás la. Oda biačarutnones, bo me som pherasuno the ča avka hine ajse ulohi pedal mande. Aľe oda sas pedal mande but kikidno the darás man, hoj oda pes presikhavela na ča avka, aľe la ladžaha.

Hin tumen varesavo arťikano suno?

Nane man ňič ajso dikhibno, aľe but rado bi bavinas varesavi chochaďi uloha andro filmoskero than. Ko priklados le psichologos, so čačikanes hino murdaripno. Mi oda ne jel ajso jekhethodo the mi o dikhade dikhen, sar oda dženo gindinel the gindinen jekhetanes leha. Oda bi me rado jekhvar probaľinďom.

Anal arťikaňiben pregeľan ko scenarišagoste. Soske?

Pal beršende andro čačikano teatros man dochudňom andro stereotipos. Sas man šuňiben, hoj savoro kerav jekhtonens the šunďom man ajso čino „kerekutno“. Kamľom oda te probaľinel the aver seratar. Te probaľinel, sar oda te ľidžal le vecen the te avrikidel o bavišaga tel peste. The zathoďom themutno sphandľipen Divadlo Actor Košice.

Beršeste 2016 resľam o thana, the kidňom avri 20 teatriko artisten – hercen the le konzervatoriskere sikhľuvnen, the zachudňam jekhetanes te kidel avri, andre save inscenaciji amen mukhaha. Pre lende man sikhľiľom, sar oda te jel dramaturgoste the režiseroste. Čore mire. (Asaben)

Aľe džalas oda, the zachudňam te bavinel. Elšines la slovačiko klasikaha Žiromen čaro le Július Barč-Ivan, paľis pregeľam andro rusiko drama Bijav le Čechovostar, dži ajse chochade drami sar Stroskotanca le Slawomir Mrožekoste.

Ko scenaris man dochudňom akor, kana man sas kampeľišagos te vakere miro ačhiben. Avka ačhiľa miri autoriko monodrama Róm z perinky vaj Enter the Majority. Oda hiňi autobojografikaňi inscenacija the stand-up pherasiben. Lekhaďom la beršeste 2018  the akanakes ňilate la ela pro Kremňicakere gagi imar šelto visariben.

Sar oda sas, te lekhavel e uloha pedal peste korkoreste?

Interesikones. Sas man andro vasta jekh molakero caklos, bešavas anglal kompjutros the lekhavás sar dilino. Oda džalas pestar korkoro, savoro oda sas mire dživipnaskere čirlatuňipena, save angloda me but rado vakerás le kolegenge the amalenge. Elšiňi verzija man sas sthoďi vaš jekh raťi the paľis avľa dramaturgikano koter, kaj varesave kotora prikerďom, varesave zorasaľiľom, varesave lokisaľiľom, mi oda jel ajso teatraňiko. Paľis diňom mangavipen vaš lovengero grantoste the diňa pes avri. Miro angluno autorikano bavišagos sas avri lumate.

Kerďam ajso probaľišagutno ačhiben, kaj korkoro probaľinas la kameraha the paľis oda mange dikhľom the avrimolarďom. Varekana mange phenďom: „Lačhi buťi, Ferku!“ Varekana mange avka phenďom: „Ištenem, Ferkus, oda so hin?“ (Asaben)

Kana sar tumen o bavišagos the korkoro lekhaďan, korkoro andr´oda bavinen the korkoro les probaľinďan the federisaľinďan, na našavenas tumen andr´oda?

Aňi bi na phenás, somas paš oleste but zoralo. Andro Nacijkero teatros man sas preačhiben, sas amen teatriko biphandľipen the somas ajso biphandlo. The sas man but vacht the pal jekhďivesutno probaľišagos, but lošarás, kana mange džava raťi te bešel pre lovina.

Sar tumenge sthoven visarduno odpheňiben? Oda hino but butkhuvdo te del peske korkoreste.

Agoreste imar somas  bismripnardo the šajutnones the buter kritikano. Sthoďom oda pedal kolegende the mangľom len vaš paťivalo odpheňiben. Savore pen asanas, the phende mange, kaj oda savoro pes kopisaľol, kaj oda šaj jel polokeder, kaj sigeder. Musaj te phenel, hoj na savore pheňibena zathoďom, aľe šegitinde mange.

Davas mange merkišagos, aj oda na zorasaľuvav, mi oda na jel patetikanes the the aj ňikas le dikhibnendar na sas šuňiben, hoj les šuňibneste davkerav tele the džav leske te phenel, savo me som čoro andal čhavorikano kherestar.

Pre premijera man sas savoro avribikendo the varesave manuša le asabnestar rovenas. Oda sas ajso bičačikano sthoviben.

Bavinenas ada avrisikhaviben the andro čhavorikane khera?

Bizo, me kamavas, aj andre ada bavišagos pes arakenas the aver. Me bavinas pedal čhavorikane kherende, pedal romane bazutna školi the andre zamukhle vatrende. Varesave penge the rovenas the but  čirlatune „čhavorikaňarde“ mange avle te phenel, hoj paľikerdones mire bavišagoste lenge peľa goďate, sar lačhes lenge akor sas.

Sas the varesavo odpheňiben, savo tumen na užarďa?

Kana presikhavas o bavišagos Prahate, avľa ke mande jekh hercos , či bi leske na diňomas o scenaris, bo kamelas oda bavišagos te bavinel the jov. Leperelas leske jekhfeder amalos, savo sas Rom the bariľa andro čhavrikano kher. Miro vakeriben leske avrisikhaďa o leperibena the prekal leperibnaste butervar rovelas. Šoha mange na perelas goďate, hoj bi miro autorikano bavišagos vareko aver kamelas te bavinel.

František Balog (1983) Hercos the autoris vaš teatriko bavišagende. Bariľa andro Čhavorikano kher Slon Šarišakere Michaľanende. Agorisarďa duj maškarutna školi – hoteliskeri akademija the romano konzervatorijum Kašate. Pal lende geľa dureder vaš muzikaloskero arťiben pro VŠMU. Akanutnones hino dženo andal Nacijakero teatros Kašate. Zathoďa Teatros Parnokalo, savo pes presikhavel sar sikhavibňi inštitucija pedal čhavorende  andal socijaliko lokeder fameľijendar. Jesoste zachudel romano-gadžikano  festivalos, kaj kamel te sphandel užaripnarde artisten andal cikňibanste le buteripneha. Beršeste 2022 resľa e ťimin Roma Spirit kategorijate Kultura.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].