Dva mesiace pred štartom nie je jasné, či bude dosť miest a ako sa do škôlok dostanú deti z vylúčených komunít.

Fotka: BBC Creative on Unsplash

„Povinná školská dochádzka aj pre deti od päť rokov je výborný nápad,“ myslí si Ján Kapolka, starosta podtatranskej obce Ľubica. „Deti by mali byť viac pripravené na dochádzku do základnej školy.“

Dedina leží pár kilometrov od Kežmarku, žije v nej vyše 4300 obyvateľov. Majú k dispozícii poštu, zdravotné stredisko, pneuservis, bankomat aj reštaurácie. V okolitom chotári môžu vyjsť do lesa a napustiť si do fľaše vodu z minerálneho prameňa.

Kapolka v emaili vymenúva tri dôvody, pre ktoré môže povinná škôlka deťom pomôcť. Osvoja si v nej základnú hygienu, zlepšia si motoriku – napríklad pri držaní ceruzky v ruke a naučia sa dobre po slovensky.

Atlas rómskych komunít uvádza, že v Ľubici žije asi 700 Rómov. Podľa starostu mnohí hovoria doma najmä rómsky. „Rodičia týchto detí neradi dávajú ratolesti do škôlok, ale vysvetľujeme im, že je to povinné a inú možnosť nemajú.“

Povinná škôlka ako odrazový mostík

Parlament schválil povinné škôlky pre päťročné deti v júni 2019, ešte za premiéra Petra Pellegriniho (v tom čase Smer-SD). Za návrh vtedy hlasovalo 109 poslancov, medzi nimi aj niekoľko opozičných.  

„Do prípravy návrhu novely zákona sme spolu s kolegami vložili tri roky práce,“ opisoval cestu k zmene vtedajší splnomocnenec pre Rómov Ábel Ravasz (v tom čase Most-Híd). Označil ju za „odrazový mostík“ – dobrý začiatok, ktorý štát musí zaviesť do praxe. Dátum štartu: september 2021.

Ešte v roku 2017 bolo Slovensko na chvoste krajín Európskej únie v „zaškôlkovaní“ štvor- a viacročných detí. Najväčší problém dostať sa do škôlok mali deti z vylúčených komunít, navštevovala ich ani nie tretina z nich.

Odborníci pritom upozorňujú, že práve škôlky môžu byť v prípade zraniteľných skupín kľúčové pre ich neskorší úspech na školách a na trhu práce.

Trieda v budove na futbalovom ihrisku

„Obec Ľubica nemá v súčasnosti dostatok priestorov, aby mohla prijať všetky deti rodičov, ktorí o to majú záujem,“ uviedol v odpovedi starosta Kapolka. Dve budovy materskej školy so šiestimi triedami a školským dvorom nezvládnu uspokojiť zvýšený dopyt po miestach pre deti.

Ilustračná fotka: Gautam Aurora on Unsplash

Vedenie sa preto rozhodlo, že ďalšie dve triedy spraví zo spoločenskej miestnosti na futbalovom ihrisku. Zaplatí to z vlastných peňazí. „V rozpočte obce máme na túto akciu plánovaných 10-tisíc eur, podľa projektu to bude stáť asi 50-tisíc eur. Takže budeme hľadať peniaze doma, aby bola táto akcia úspešná,“ vysvetľuje starosta.

O štátne peniaze sa zatiaľ nehlásia. Plánujú stavať úplne novú materskú školu, ktorú odhadujú na 3 milióny eur – tam sa im pomoc od štátu zíde viac.

Príklad Ľubice, malej štvortisícovej obce, ilustruje, aký nápor čaká od septembra škôlky po celom Slovensku.

Tisíce predškolákov bez škôlky nablízku

Podľa Centra vzdelávacích analýz je pravdepodobné, že miesta v škôlkach nebudú rovnako dostupné pre všetky deti. Mnohí päťroční predškoláci sa nemusia dostať do škôlky tam, kde bývajú. Hrozí tiež, že z tried vytlačia troj- a štvorročné deti, pre ktoré škôlka povinná nie je.

Ministerstvo školstva pre Romano fórum uviedlo, že od júna 2019 – teda odvtedy, čo poslanci schválili Ravaszovu zmenu – v krajine pribudlo 41 nových škôlok a 252 tried. Stúpol aj počet prijatých detí, a to o vyše 4200. Rezort však priznáva, že to nemusí stačiť.

„Podarilo sa vybudovať toľko miest v materských školách, že bez miesta v materskej škole v mieste svojho bydliska bude maximálne 5 percent päťročných detí,“ vypočítali ministerskí úradníci. To je najmenej 2400 a najviac 3500 predškolákov v asi 76 obciach. Situáciu v nich rezort monitoruje.

Združenie miest a obcí (ZMOS) si myslí, že nedostatočné kapacity sú individuálnym problémom, ktorý sa však ťahá cez celé Slovensko. Pripomína, že naň štát upozorňovalo a navrhovalo, ako ho riešiť. „Škoda, že bývalé, ani súčasné vedenie rezortu školstva nevnímalo vážnosť situácie cez naše argumenty.“

Plynulý prechod: zmeny dva mesiace pred štartom

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa po nástupe do funkcie posťažoval, že predchádzajúce vedenie mu nenechalo informáciu, v akom stave sú prípravy na zavedenie povinných škôlok. Zvažoval preto, že plánované spustenie od septembra 2021 posunie.

„Doteraz ministerstvo problém kapacít materských škôl dostatočne neriešilo,“ konštatovalo ešte v máji 2021 Centrum vzdelávacích analýz.

22. júna – dva mesiace pred ostrým štartom – schválili poslanci všetkých parlamentných strán zmeny, ktoré majú zmierniť problém s kapacitami a zabezpečiť „plynulý prechod na povinné predprimárne vzdelávanie“.

Ilustračná fotka: Sigmund on Unsplash

Po novom budú môcť deti absolvovať povinnú škôlku aj v tzv. nesieťových zariadeniach, no len dočasne, do roku 2024, kým systém začne riadne fungovať.

Rezort tiež pripravil dva milióny eur na vytváranie a vybavenie nových tried, ďalšie tri milióny pošle samosprávam, aby vedeli zabezpečiť chod škôlok organizačne cez ľudí.

Podľa ZMOS-u mal štát „výrazne skôr vyhlasovať eurofondové výzvy na budovanie kapacít materských škôl a mal zohľadňovať preukázateľné potreby dotknutých mikroregiónov.“

Hrozba segregácie rómskych detí

Jednou z hrozieb pri vytváraní nových tried v škôlkach je aj segregácia. Vo svojom zhrnutí výskumu z apríla 2020 to uviedli výskumníčky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Podľa nich „je možné predpokladať, že slabá pripravenosť samosprávnych aktérov môže viesť k segregácii a diskriminačným praktikám podobným, aké teraz existujú v základných školách.“ Za také považujú vytváranie segregovaných tried či škôl alebo nerovný prístup k predškolákom.

Konštatujú tiež, že „v tomto kontexte neexistuje žiadna stratégia na úrovni materských škôl na prevenciu voči segregácii, riadiaci a pedagogický personál nie je pripravený reagovať na odliv detí – napríklad detí ‚nerómskych‘ rodičov.“

Ministerstvo školstva je presvedčené o tom, že takéto triedy nevznikajú plánovane ani úmyselne. „Je ale potrebné povedať, že vzniku tried, v ktorých budú zaradené len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, prípadne len deti z vylúčených komunít, sa v niektorých lokalitách nedá reálne zabrániť, a ani predísť,“ napísal rezort.

Jeho zamestnanci vraj pri kontakte upozorňujú riaditeľky škôlok aj starostov, aby pri vytváraní tried dbali o nediskriminačný prístup.

Dvojkilometrová cesta do škôlky

Rómovia z Ľubice, dedinky pod Tatrami, bývajú v komunite, ktorá je od obce vzdialená asi 250 metrov. Vedie do nej cesta, no žiaden chodník. Ak by sa mali rodičia s deťmi vybrať odtiaľto do dedinskej škôlky pešo, už takáto cesta by pre nich mohla byť rizikom.

250 metrov je pritom zvládnuteľná trasa. Podľa štátnych analytikov je však viac ako štvrtina rómskych osídlení, ktoré sú mimo obcí, od najbližšej škôlky vzdialená vyše dvoch kilometrov – priemer je vyše päť kilometrov. Ako majú títo rodičia – často v sociálnej núdzi – sprevádzať svoje deti do škôlky?

Ministerstvo školstva odpovedá, že zabezpečí „príspevok na dopravné pre deti, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, aby sa uľahčila dochádzka všetkých týchto detí do materských škôl, aj keď do susednej obce, v ktorej sídli materská škola.“

Otázne zostáva, či z a do týchto osídlení budú v potrebných časoch chodiť autobusy.

Kde je osvetová kampaň?

Aby rodičia žijúci vo vylúčených komunitách zapísali svoje deti do povinnej škôlky, musia sa o tejto povinnosti dozvedieť. Romano fórum sa rozprávalo s viacerými expertmi i učiteľkami škôlok – všetci označili informovanosť rodičov za nedostatočnú.

Ilustračná fotka: Joshua Eckstein on Unsplash

Centrum vzdelávacích analýz v máji podotklo, že si v čase zápisov nevšimlo žiadnu osvetovú kampaň. „Pritom Ministerstvo školstva mohlo napríklad v spolupráci so ZMOS-om a Úradom splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity (ÚSVRK) pripraviť informačné letáky v rôznych jazykových mutáciách pre rodičov z marginalizovaných komunít.“

Rezort tvrdí, že s dotknutými starostami a škôlkami komunikuje a radí im, jeho pracovníci komunikovali novú povinnosť v médiách. Riaditeľky škôlok vraj robili osvetu pred zápisom detí na septembrový termín. ÚSVRK na otázky neodpovedal.

Postih napriek rezervám na strane štátu

Nie je jasné, či sa majú rodičia detí z vylúčených komunít šancu dozvedieť, že od septembra musia svojho päťročného syna či dcéru zapísať do škôlky. Ak sa to aj dozvedia, nie je jasné, či bude dostatok miest v okolí pre všetky deti. Napokon, nie je jasné, či sa rodičia s deťmi žijúci ďaleko mimo obce budú mať ako dopraviť do škôlky.

Napriek tomu štát hrozí sankciou, ak by dieťa škôlku nenavštevovalo alebo v nej často neospravedlnene chýbalo. Škôlka vtedy musí nahlásiť rodiča obci a úradu práce. Úrad prestane vyplácať prídavky rodičovi a pošle ich tzv. osobitnému príjemcovi – obci.

Nemal by si štát najprv splniť domáce úlohy, zabezpečiť vykonateľnosť pravidiel a až potom hroziť trestom? Ministerstvo školstva tvrdí, že interpretácia, podľa ktorej ide o sankciu, je nesprávna.

Podľa rezortu „nejde o odobratie prídavku, ale o určenie jeho prechodného príjemcu (obce), ktorý ho účelne využije na to, aby dotknuté dieťa začalo riadne plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Teda rozpočet danej rodiny nebude ukrátený o zaplatenie ‚sankcie‘, rodina len nedostane určené finančné prostriedky priamo.“

Cieľom je povinná škôlka pre už trojročné deti

Keď parlament v júni 2019 schválil Ábelovi Ravaszovi povinné škôlky pre päťročné deti, bývalý splnomocnenec pre rómske komunity povedal, že mravčou prácou „vieme postupne rozšíriť povinnú predškolskú výchovu vekovo smerom nadol, tak ako to majú v okolitých krajinách“.

Niečo podobné hovorí aj Programové vyhlásenie vlády Eduarda Hegera. Ranú starostlivosť a predškolské vzdelávanie považuje „za kľúčový faktor naštartovania úspešnej životnej dráhy každého jednotlivca v spoločnosti“.

Hegerova vláda v dokumente sľúbila, že „zabezpečí, aby deti ohrozené rizikovým prostredím povinne navštevovali materskú školu od troch rokov“. Na rozšírenie kapacít škôlok chce dať 100 miliónov eur z Plánu obnovy.

V hrubých cieľoch sa politici zhodnú s odborníkmi a ľuďmi v teréne. Horšie je to, keď príde reč na detaily. „Myslím si, že predprimárne vzdelávanie bolo ‚hodené‘ na plecia zriaďovateľov, bez výraznejšej podpory od štátu,“ uviedla pre Romano fórum riaditeľka jednej zo škôlok na východe Slovenska.

Text prinášame v rámci projektu „Posilnenie odborných kapacít v predprimárnom vzdelávaní  v kontexte inklúzie rómskych detí“, ktorý je podporený z finančného mechanizmu Active Citizens Fund – Slovakia.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Rozhovory