Slovenskú verziu textu nájdete tu.

O Erik the e Mária Strížovci probaľinenas te jel peskere čhaves trinvar, mindig sem les našade. Paľis pen rozginde, hoj penge le čhaves adaptisarena. „Kerďam oda perdal peste, na kamahas ča te arakhel la luma,“ phenen.

Andro adaptisardo formularis peske cajchinde , hoj bi kamenas the leč has, saves bi sas but sukhade etnikane cajchi – tel slovačiko ačhibneste oda the le romane čhaven. Priznajinen penge, hoj elšineste na sas egistno, anglunes perdal pašaľipneskere stereotipnende.

Adaďives o Strižovci ačhile dadeste the date vaš duje romane čhavende – Sebastián the Lucia. „Na uľile amenge, aľe pedal amende. The pedal amende oda hino šukar čačikano sphandľipen. Kampel peske te del goďi, hoj bijologikano sphandľipen nane ňisavo bizovipen, hoj bare manuša ľikerena but bare šuňibena ke peskere čhaven vaj vaš lende šunena zodpovednosťa,“ phenen.

Andro vakeriben ča avreste avriachaľaren:

• soha savoreha penge pregele vaš adaptisardo ačhibneste,
• soske pen rozginde te lel ke peste the romane čhaven,
• sar vakeren peskere čhaveha the čhaha pal lengero avibneste,
• the sar pre adaptisarde čhave zadikhen lengero pašaľipen.

Tumen dživen andro gav nadur Požoňatar. Sostar tumen profesikanes zachuden?

Mária Strížová: Me buťarav sar psichologikaňi andre bizarodkerďi organizacija Raná starostlivosť. Phirav kherutnones ko čhave dži 7 beršende le sasťikano zamukhľipneha the vakerav lengere dadenca the dajenca. Angloda buťaravas buteres le bare manušenca le voďikano the teštoskero zamukhľipneha

Erik Stríž: Me som frilanceris andro kreaťiko prijemislos. Buťarav sar motorikano žurnalistas so pes zachudel the le technologijenca. Iľindones sar miri romňi, the man hin periben andre socijaliko avlin. But berša somas sar dženeskero šegitipno the bizarodkerdo buťakero andro khera vaš socijaliko solgaľipnende the paš ľikerdo zabešiben, kaj dživen o manuša le avresave zamukhľipnenca.

Sar džal adi bizarodkeribneskeri forma?

Erik: O manuš pes prihlasinela sar bizarodkerdo buťakero andro kher vaš socijaliko solgaľipnende the odoj pedal leste arakhena varesavi buťi. Varekana šegitinel paš ačhibneskero keribneste, masovar buťarel vortanes le klijentenca vaj le buťakerenca, ko priklados paš sikhavibneste. Bizarodkere buťakeren hin mindig čino the pre dojekh sera hine paľikerde.

Sar tumen resľan ke oleste sar motorikano žurnalistas?

Erik: Perdal romňate, kana mek sikhľolas. Andro jekh kher vaš socijaliko solgaľipnende Petržalkate kerelas peskeri elšiňi profesijonaliko praksa. Kana amen pal ada probaľišagoste vakerahas, but man interesinďa the sikra sikrate man dochudňom ke oleste the me. Odkanastar amen hin čhave, pedal bizarodkerdo buťariben imar nane ajci vacht.

Kana tumen rozginďan te adaptisarel peske le čhaven?

Mária: Amen mindig džanahas, hoj peske kamas te adaptisarel le čhaves, te bi amen sas peskero. Amenge pačisaľolas odi goďi, aľe mek bares pal oleste na gindinahas.

Tumen gindinen, hoj pre tumaro rozgiňipen peľa buťi vaš socijaliko avlinate?

Mária: Bizo, hoj ha. Amen samas sphandle le avresave manušenca, buteres le bare dženenca, aľe the le čhavenca. Buchľardones amen hin zorale socijaliko šuňiben. Choc na buťarahas le čhavenca vaš averutno bajišagoste, aľe amare probaľišaga the ačhibena, save šunďam, pele amenge ko jilo.

Vakerenas pal oda imar angloda, kana zachudňan te buťarel andre socijaliko avlin?

Erik: Ha, pal ala vecende imar vakerahas, kana amen sas dešuochto berša, mek ča angloda, kana zachudňam te buťarel.

Tumen san avka but jekhetanes?

Erik: Ha, prindžaras amen imar cikňibnestar. Amen sam talam agorutňi generacija, savi peske lekhavelas o ľila, bičhavkerahas len la poštaha. Kana zachudňam jekhetanes te dživel, oda sas akor, kana ačhiľam bare manušende.

Mária: Imar akor vakerahas pal oda, hoj bi kamahas te jel adaptisardo čhaves, aľe oda sas ajse čhavorikane plani. Akor amen pal oleste gindinahas avka, hoj kamas te del o aštipen le čhaveske pro feder dživipen.

Erik Agoreste oda adaptisariben na sas pal oda, hoj arakhas le čhaves, aľe but sigeder pal oda, hoj oda čhavo pherďarel amaro kampeľišagos. Adaptisarďam amenge le čhaves adaptisarďam perdal peste, na kamahas „ča“ te arakhel la luma.

Dodžanďan tumen, hoj tumen našťi jel peskero bijologikano čhavo?

Mária: Ha, oda pedal amende but phari duma. Amen užarahas trin čhaven, aľe o ačhiben sas aver, našaďam len.

Imar tel trito khabňipneste amen samas registrimen sar mangipňarde vaš adopcijate. Odi paľis ačhiľa sar amaro jekhoro aštipen, sar te jel le čhaven. Na sas amaro rozgiňien, hoj amen nane peskere čhave.

Erik: Jepaš berš pal oda, sar našaďam trito čhaves, rozginahas la adopcija vaš amaro adaptisardo čhaveste Sebastiánoste vaj Sebiste, sar les savore vičinas.

Kana tumenge phenďan, hoj džan peske te podel mangipen vaš adopcijate?

Mária: Pal dujto našavibneste amenge phenďam, hoj nane amen pedal soste te užarel the aj te bi oda sas chocsar, kamas te džal ole dromeha. Akor mek na džanahas, hoj amen na ela peskero bijologikano čhavo. Diňam amenge o mangipen.

Erik: Kana amen rozginas te adaptisarel le čhaves, zachudňam te dodžanel pes, so džal oleste angloda. Pedal amende sas but bares, hoj imar samas andro phuripen the dživipnaskero koter, kana imar amen sas savoro. Sas amen talam tranda berša, peskero zabešiben the motoris. Džanahas, hoj šaj las le čhaves andre fameľija. Aľe oda na cajchinel, hoj bi oda sas telethoďipena pedal avren mangipňarden vaš adopcijate.

Save telethoďipena tumenge sar dad la daha sthoďan pedal adopcijate?

Mária: Oda sas pedal amende jekh andal jekhphareder kotorendar calo procesistar.

Erik: Te thovel peske „telethoďipena“ oda imar koter pal agoriste vaš mangipňardengero kisitišagos pal adopcijate.

Sostar hino sthodo oda kisitišagos?

Erik: Kisitišagos sas sthodo olestar, hoj phirahas pro jekhoreskere zgeľipena ko psichologiste. Kerel pes oda the grupakeri formaha, ko priklados andro organizaciji sar Návrat vaj Úsmev ako dar, aľe amen andr´oda geľam perdal Buťakero uradoste, socijaliko solgaľipnende the fameľijate.

Amen phirahas jakhestar jekh-dujvar vaš čhonoste pro zgeľipena, kaj vakerahas le psichologoha, anglunes pal amaro sphanľipneste the pal dikhibnende.

Na pal čhaveste?

Mária: Na, sigeder hoj pal jekhetano dromeste kaj pen rom la romňaha sprindžarkeren. Agoral vaš ada procesiste resľam psichologikano molarďipen the ke leste majinahas te prithovel the amare dikhibena pal adopcijate.

So hino angluno mirindo than ole kisitišagoste?

Erik: Mirindo than čalavel le daden the dajen, aj te zachuden pal oleste phundradones te vakerel. Hine the ajse pripadi, kana ko priklados e džuvľi but kamel le čhaves, aľe o murš pes ča del te anel pre lakero čačipen, aľe korkoro nane andre peste goďisaľardo – vaj visardones. Tel ala zgeľipnende pen pal oda o murš la džuvľijaha musaj te vakerel. Lekhavena o dotazňiki, kijathoven ke peste testoskere rezultaten the dodžanena pen, či čačes soduj džene kamen le čhaves.

Talam šaj zachudas the olestar, sar te avriľikerel adaptisardo čhaves, oda amenge andr´oda procesis chibaľinelas.

Mária: Sas oda buter pal amende, sar pal čhavoreste. Mukhle amenge talam 20-beršengere filmi pal oda, sar džal e adopcija. Vareso olestar sas imar phurikano, aľe jekhčinores amen gindisaľiľam pal bare vecende. The naužardones, pal jekhbareder dumate, sar te lel ke peste čhaves, vaj leskeri aver etnicita, amenge na šegitinde.

The paľis resľan o molarďipen the ačhile tumendar mangipňarde, so penge džan te sthovel adopcijakere telethoďipena?

Mária: Ha, oda sas oda pharo kotor. Sas pedal amende but nalačhes the diskriminaťikones, aj te amen peske sthovas telethoďipena pedal čhaveste. Aľe kana pal oda musaj te lekhavel, but pal oleste gindinahas. Kamahas amenge te mukhel buter phundrade aštipena, vašoda amenge sthoďam čineder telethoďipnen. Na rozginahas pal ľingoste, aľe čhaveskero beršipen sthoďam pro duj berša.

Beršipen vaš duj beršende cajchinel, hoj o čhavo na majinel te jel phureder sar duj berša?

Erik: Ha, aľe na užarahas, hoj resaha jekhcikneder čhaves. The samas merkinde pre oda, hoj soha buchleder aštipena amenge mukhaha, akor učeder amen resaha andro užaripnardo dokumentos. Kana buter lokisaľona o telethoďipena, akor tumen hin bareder avrikidňipen le čhavendar. Oda pharo procesis, saveha man maravas.

Le manušeske perel pre goďi, hoj peskere bijologikano čhaves peske na kidel avri the akor les hin aštipen peske te avrikidel aver čhaves. Pre aver sera, savore kamas te jel bachtale, the but bares peske oda te gindinel. O adopcijakero procesis peske mangel but bari peskrirefleksija the gindišagos pal oda, sar kamav aj te dičhol miri fameľija.

Sar oda oleha „avrikidňipneha“ agorisarďan?

Mária: Jekhe telethoďipena amenge sthoďam anglunes pedal čhavoreskero sasťipneste. Bizo, hoj pre oda perelas the miri buťi, savi imar akor keravas. Dikhavas man le manušenca le sasťikano zamukhľipneha, the oda sas pedal mande baro phučiben.

Džanav, hoj hine avresave sasťikane zamukhľipena, varesave hine but phare, aľe aver čačikanes ajse na musaj te avel, kaj ča talam elšines dičhon avri but phares. Pedal varesave nasvaľipena amen na sas „avrikidňipen“ zaphandlo. Andro mangipen akor lekhaďam, aj te amenge vičinen the akor, choc bi le čhaves sas varesavo andal zamukhľipnendar. Rozginďam amen androjekto ačhibneste.

Erik: Musaj mek te priznajinel, hoj amen sas bari dar te lel andre fameľija le čhaves le phare nasvaľipneha. Oda bi sas pedal amende phares dikhades pre oda, hoj imar amen sas probaľišaga le fameľijakere bibachťenca the na kamahas oleha pale te predžal mek jekhvar.

The so o etnikos?

Erik: The oda sas pedal amende baro phučiben. Na samas peha egistno, anglunes perdal aver dženengere goďende.

Pal soste oda puntošnones sas, varekas le pašaľipnestar sas bibachtale probaľišaga?

Erik: Na probaľišaga, aľe o goďa. Stereotipi. Vašoda samas ajse činoro napaťangutna. Lokisaľolas oda amen.

Mária: Andro adopcijakero formularis hin ajso lekhaviben – o čhavo bijo bare etnikane cajchende. Ada telethoďipen amen sas elšines irindo the andre amare telethoďipena, aľe kana len dikhľam, akor visaľiľam peskeri goďi.

Erik: Me man but maravas perdal peskero andripneste, hoj či te jel romano čhavo vaj na. Hin man peskere probaľišaga le Romenca, lačhe the nalačhe, jekhtones sar le avrenca manušenca. Aľe bibachtale probaľišaga lokeder peren goďate, choc bi na majinenas te perel pedal amaro rozgiňipneste. O psichologos amenge perdal oleste na ažutinďa, mukhľa oda pre amende. Agoral goďisaľiľam avka, hoj o telethoďipen „bijo bare etnikane cajchende“ nane pedal amende lačho, the mukhľam oda phundradones. 

Sar oda gindinďan hoj tel psichologijakero kisitišagoste tumen na kisitinde pedal etnikaňi temate?

Erik: E adopcijakeri tema le čhaves andal aver etnikostar ačhiľa igen phundraďi. O psichologos amenge na diňa ňisave probaľišaga vaj džanďipena. Chibaľinelas amenge o sikhľiben. But manuša, save odčhiven le romane čhaven, dičhon avri sar o rasisti, aľe šajnones hoj aňi nane hine rasisti, ča pes čačes rozginen tel buchľarďi the savoredžengeri goďate.

Mária: Tel dikhibnende na sas phendo, hoj o čhave hine čhave bijo etnikano zadihibneste the hin len jekhtone kampeľišaga. The hoj lendar na čalaven o bidžaňibena, save amen sar socijetate butvar hin.

Erik: Butervar kerahas psichologikane testi či sam sthode sar dad la daha the či amen ela jekhto avriľikeribnaskero štilos. Šaj oda thode aver varesoha bareder. Slovakijate hin but romane čhave, aľe imar čineder manuša len kamen te adaptisarel. Vašoda bi o them the inštituciji majinenas te ispidel manušen, mi pen na daran the mi davkeren aštipen savore čhavenge, aj te agoral aven savore bachtale.

Gindinen tumenge, hoj tumenge ažutinďa, hoj san psichologikaňi?

Mária: Na džanav. Akorutno vachteste mek na buťaravas sar psichologos. Kana zachudňam te kerel adopcijaha, buťaravas le manušenca le sasťikano zamukhľipneha, aľe na sar psichologikaňi.

The paľis avľa e sikra, kana tumenge vičinde, hoj hin pedal tumende o čhavo.

Mária: Ha, aľe na sas oda ča avka. amen korkore zachudňam te avel čaladuneder the dikhadones oda džalas mištes. Kampel pes buter te leperel the te interesinel, choc o manuš hino šoroste.

Erik: Kana samas andro mangavnengero zoznamos pal adopcijate, daskecivar vičinahas pro urados, aj te pes informinas. Phučahas amen, kaj sam šoroste, či pes o ačhiben visaľiľa, či len nane čhavo, savo bi šaj perelas maškar amare telethoďipnende. Paľikerdones oleste amen vičinde imar pal daskeci čhonende the oda sig le buter dokumentenca.

Oda cajchinel, hoj o Sebastián na sas elšino čhavo, saveskero dokumentos tumen genenas, aňi saveha tumen zgeľan.

Mária: Puntošnones, jov sas dži „štarto dokumentos“. Kana avľam peske te pregenel dokumentos vaš elšino čhaveste, sas odoj bare sasťikane pharipena. Pregenďam amenge pal soste odoj džal, le čhaves na odčhiďam akor sikrate, aľe na samas ajse tromade.

Masovar amen rozginďam te zdžal pes le duje čhajorenca, vašoda hoj na odčhivas aňi le pheňen vaj phralen. Aľe paš ada pripadoste sas pravno problemos. Amaro zoralo telethoďipen sas, aj pes o čhavo del te adaptisarel, hoj hino biphandlo. Aj te na jel ajso šajutňipen, hoj bi les amenge lenas pale. Ada telethoďipen na sas pherďardo. Paľis amen rozginahas maškar avrende phureder phralende, aľe paš lende sas čhibakero problemos.

Bajinelas tumenge vaš bajašňiko formate?

Erik: Ha, andre Slovakija džal e adopcija the pestuňiko bajašňipen. Perdal pestuňiko bajašňipneste o čhavo dživel tumenca, aľe pravnones mindig hino bijologikaneskero dadeskero the dakero. Kana bijologikano dad la daha vaj buchleder fameľija pen sphanden, tumen hin kampeľišagos te phirel kel lende. Ko priklados, kana san zapadostar the hin tumen čhavo le vichodostar, musaj te džan pre vichodoskeri Slovakija. The anglunes tumen nane bizovipen, hoj o čhavo ino tumaro.

Sar oda sas paš Sebastiánoste?

Mária: Pregenďam amenge o dokumentos the bijo oleste, hoj bi dikhľam e fotki vaj videji, džanahas, hoj pes amenge pačisaľol. Kana dikhľam la fotka, imar samas egistna, the vortanes oda lekhaďam.

Keci les akor sas berša?

Mária: Na sas les buter sar jekh the jepaš berš, kana les adaptisarďam.

Savo les hin aviben?

Erik: Hino jepašuno Rom the jepašuno Indos, aľe buter les hin olatar indicko seratar. The o manuša amenge avka vakeren.

Sar džalas tumaro elšino zgeľipen?

Mária: Kana imar pes agoral šaj avľa ke oleste, aj te amen majinas te zdžal, avľa o marcos 2020 the e pandemija. Elšino zgeľipen sas vašoda but pharo. Akor zachudne savore ola zorale arakhibena. Akor amare elšine duj „zgeľipena“ sas online – le ciknore čhavoreha. The oda sas ajso ňisavo, phares te jel ajse „zgeľipnestar“ varesavo šuňiben. O Sebastián anglal monitoriste ča daskeci sekundi. Buteres vakerahas leskera profesijonaliko daha.

Erik: Oda sas biprecedenťiko ačhiben. O uradňika vaš oda našťi, aňi jon na džanenas, so majinen te kerel. Thovenas pes te kerel, so bi šaj kerenas. Amen but kamahas pes te zdžal jakh le jakheha, aľe o Sebastián sas vichodostar the o ačhiben na sas bizovno. Aňi andro čhavorikano kher, khatar sas, ňiko na džanelas, či oda šaj jel. Agoral amen zgeľam. 

Keci ľikerelas, kana tumen leha zgeľan?

Erik: Talam trin kurke. Tel elšino zgeľipneste amen zgeľam le ruškenca, oda sas pedal savorende nevo ačhiben. Aľe agoral oda pedal amende dopeľa mištes, vašoda hoj pal elšine džinďarde zgeľipnende le amare čhaveha, les amenge dine sigeder. Calo procesis perdal ačhibneste agoral pregeľa sigeder. Pal čhoneste, odkanastar zachudňam pes te zdžal, imar samas jekhetanes.

Sar oda sas, kana pen tumen leha elšines čačes zgeľan?

Mária: Oda sas biačarutnones, pre zgeľipneste sas leskeri profesijonaliko daj, the mek pes vičinelas avresar. Sas odoj the buťakere andal čhavorikano kherestar. Avľam andro kher, kaj bešenas but bare manuša, sprindžarahas amen the o Sebi bešelas pre sera. Avľom pal leste, aľe oda sas ajso na peskero. O vacht, tel saveste šaj samas jekhetanes, sas but charno.

Amen bešahas pro pokrovciste the thovahas leha te bavinel. Na presikhavkerlas pes namištes, aľe savoro so kerelas, sikhavelas peskerake profesijonaliko dake. The na rovelas the na daralas pes.

Sas tumen šuňiben, hoj akor na prechučľa „prindžarďi jagori“?

Mária: Amare dikhibnestar oda sas mištes. Varesar džanahas, hoj oda hino amaro čhavo. Na geľam odoj oleha, hoj peske džas vareso te čačikaňarel. Kana bi amenge akor sikrate phende, hoj šaj les las khere, imar bi peske les lahas.

Erik: The bizo, kana avľam pre oda zgeľipen, džanahas, hoj na kampel te užarel varesavi magikaňi sikra the hoj šunaha varesavo baro šuňiben. E jagori, savi leperen, pes činoro našavel birokracijate the papirošiste. Savore pre tumende dikhen, irinen peske, so keren, sar čhavo odphenel the tumen ča na džanen, so te kerel.

Mária: Žužes hoj aver oda sas, kana amen dikhľam bijo ruškoste the kana šaj iľam peha le Sebastián pri cikno viletos.

The sar oda sas, kana imar geľan pal leste imar bizovnones?

Erik: Na sas oda sikrate. Kaj ča sas pro Slovakijakero vichodoste, šaj les elšines iľam pro viletos pre trin ďivesa. Ča musaj te avel pašes čhavorikano khereste vaš pripadoste, hoj bi pes vareso ačhiľas, amen na zľikeras le ačhibnes, vaj o čhavo varesar namištes odphenela.

Ala elšine trin ďivesa, kana o Sebastián sas ke amende the raťate, samas paš amare amalende andro lengero kher. Vaš oda samas lenge but paľikerde. O aštipen te jel andro kherutno pašaľipen the na andro hotelos hino bipoťingutno.

Na daranas, hoj tumen na džanena „te prephandel“ pedal nevi date?

Mária: Sas e dar, vašoda angloda sas ke profesijonaliko date, savaha les sas ačhado sphandľipen the varesave sphandľipena pen oleha čhingeren. But oda šunavas the daravas man olestar, mek akor, kana genahas leskero dokumentos. Iľindones oda sas the paš zgeľipneste la Luckaha, amare aver adaptisardo čhaveha, vašoda hoj soduj džene sas sig pal uľipneste thode špitaľatar andre profesijonaliko fameľija.

O Sebastián sas andre ajsi fameľija jekh the jepaš berš the e Lucia dži trin berša. Oda but džinďardo vacht, aľe adaďives oda šunav lačhes. Soduje dženen sas baro aštipen te sthovel peske šukar sphandľipen la profesijonaliko daha. The soduje dženen sas lačhe profesijonaliko daja, vaš soste sam lenge but paľikerde.

Aľe oda žužes, musaj oda te avel pedal soduj seren igen phares. Dži akanakes sam le lengere profesijonaliko dajenca sphandle. Varekana lenge bičhavas o fotki, o čhave imar oka berš Karačoňate bičhade o pohľadňici, the oda hin imar šukar.

Olestar džav avri, hoj le čhavenca vakeren pal adopcijate.

Mária: Imar elšinestar džanahas – the čačikaňarde amen andr´oda the o psichologi – hoj kampel te avel phundrado. Bizo, akorutnones ko phuripneste. Vakeras pal oda mek ča formaha ko priklados perdal paramisende, phenas lenge, hoj hine amare čhave choc avle lumate aver perorestar.

Erik: Paš Sebastiánoste amen pedal oleste sas the but lačho aštipen, kaj ča les sas dži štar berša, kana zachudňam te čalavel la Luckakeri adopcijatar. Calo oda procesis šunelas. Akor leske vakerahas, hoj avka avľa ke amende the jov. O Sebastián sas the pro jekh andal elšine zgeľipnendar la Luckaha. Avľa odoj kisitimen, džanelas, pal soste džal. Na džanav, či oda ľikerel goďate, aľe hin amen fotki, the lenge soduje dženenge choča avka ada leperas, sar avle ke amende, the hoj sas pedal amende kerde, aj te peske sthovas jekhetaňi fameľija.

Keci oda ľikerelas, kana tumenge diňan aver mangipen vaš adopcijate?

Mária: O mangipen amenge diňam talam štar čhona pal oleste, kana chudňam le Sebastián. Amen džanahas, hoj kamas aver čhaves. Sar leperavas, imar andro elšino mangipen samas kisitimen the pedal phralende, aľe na geľa oda avri. Akor sig pal oleste, kana amen sas čhavo khere, diňam aver mangipen.

Keci tumen užarenes pre aver čhaste?

Erik: Duj berša. Elšines oleste mukhahas biphandľipen, aľe imar kana šunahas, hoj hiňi odi sikra, zachudňam amen pale te leperel.

Oda das goďi the avrenge dženenge pedal adopcija. Kampel peske te goďisaľol, hoj choc hine formalna šoraľipena the telethoďipena, pro urados mindig hine o manuša. The oda sakoďiveskeres, hoj oda, ko presikhavel bareder interesipen, barisaľol peske šajutňipena. Na vakerav pal oda, hoj bi o manuša obdžanas le sistemos, aľe hin sakoďiveskeres, hoj kana varekas hin interesipen pal čhaveste, choča jekhvar vachteste pes leperela.

Perdal savo bazutňipneste tumenge o uradňika dena akor ča oda dokumentos?

Erik: Oda džal avka, hoj čhavoreskero dokumentos pes elšines resela lokalitate, kaj les hin ľikerduno zabešiben, vaj kaj hin ľikerduno zabešiben leskere ačhades. Oda šaj hin fameľijakero centros, čhavorikano kher the iľindones. Elšines hino o čhavo dino le dženeske pedal adopcijate andal adi lokalitatar.

Kana pes tel varesavo vachtuno kotoreste na arakhela ňisavo interesipnardo, o dokumentos pes čalavel andre aver regijoni. Vašoda amen sas soduj čhaven andal vichodoskeri Slovakijatar – pal ala čhavende na sas baro interesipen. Čačipen hin ajso, hoj andro Požoňakero regijonos hin buter mangavnen, so hine phundrade le romane etnikoste sar pro vichodoste. Pro vichodoste hine bidžaňibena zoraleder, so cajchinel cikneder interesipen.

Save sas elšine ďivesa tumare adoptimen čhaven ke tumende khere?

Erik: Musaj te phenel, hoj soduje amare čhave sas but šande. Aľe oda hino procesis

Mária: Bizo, hoj oda but predživenas, sem avle andro nevo kheriben. Amen lenge diňam šukar lačhojileskero pašaľipen. Kisitninďam pedal oleste, sikhľiľam peske, so šaj the našťi keras. Aľe oda na sas sajekh avka lokes. O čhavo na džanel, soske hino adaj the tumen leske oda varekana na džanen te avrichaľarel.

O Sebastián sas tel elšine duj kurkende igen šando, ča dikhelas pre savoreste. Paľis zachudňa te choľarel. E Lucka sas ajsi smiripneder, šajnones hoj vašoda, hoj la sas o phral. Amen darahas, bo trin berša andre aver fameľija hine baro vacht.

Andre soste oda sas jekhphareder?

Mária: E Lucka peske čerinelas manušikane sphandľipena, sikra la sas problemos te achaľol s´oda cajchinel e daj. Kana sas ke late vareko lačho, anglunes o džuvľija talam mire beršipneha, thovelas pes lenge te pačisaľol the vičinelas len „mamo“. Ľikerelas ada talam trin čhona.

Čhavengere odpheňibena hine avresave, iľindones sar le bare dženen. Varesave hine rovibnarde, varesaven hin aver sikhavibena. Neve daden the dajen kampel te del lačho lav, aj te zľikeren, vašoda hoj e adaptacija šaj ľikerel but čhona, talam the berša. Agoral avela fameľijakeri pasija the o čhavo achaľola, hoj ada hino leskero nevo kheripen.

Sikhavel pes the varesavo dukhipen le čhavoripnestar?

Mária: Ala čhave hine ole savorestar dukhade. Imar ča oleha, hoj kana uľile, ňiko paš lende na sas. Aľe kana o manuš genel psichologikane sikhľibena, kaj pes sikhavel, hoj elšine čhona pal uľipneste hine igen bare pedal calo dživipneste, hangosaľol oda daravunes. Hin tumen šuňiben hoj savoro imar hino agorisardo the nane mandaipen oda te čerinel. Hoj ajse čhavestar musaj te barol avri problematikano manuš. Aľe oda nane čačipen.

Andro bidarangutno the lačhojileskero pašaľipen pes o čhavo šaj čerinel. O čhave hine andr´oda zorale, džanen pen te adaptisarel. The kana len hin zoralo ľikeriben, šaj pes savoro čerinel.

Hin pašal tumende manušengeri komunita, save penge adoptinde le čhaven, the tumenge jekhetanes šegitinen?

Mária: Oda amenge avľa andro dživipen igen sakoďiveskeres. Kana somas špitaľate le mire avreha khabňipneha, pašľuvavas la džuvľijaha andro kher, sava imar akor sas duj adaptisarde čhave. Akanakes the amen hin duj adaptisarde čhave the sam amaliňa. The pal oleste so amenge adaptisarďam le Sebastián, vičinďa mange puraňi jekhesikhľuvňi, hoj the la hin adaptimen čhavo. The zdžas jekhetanes the laha. The andre miri akanutňi buťi man in duj kolegiňi, saven hin adoptimen čhave. Avka amen sikra sikrate sphandľam la komunitaha.

Roden o manuša varekana tumare šegitipena?

Mária: Ačhiľa pes amenge oda daskecivar, hoj peske vareko avľa pal goďate. Kamas bi le dadenge le dajenca te del goďi, mi pen na daran adopcijatar.

Sas tumen pal čhavengero avibneste „thode“ the varesave kampeľišagutne zgeľipena le čhavorikano psichologoha?

Erik: Naužardones hoj na. Oda ačhol vastende le dadeske la daha, aľe elšines musaj te avel sphandle le urdenca the te inorminel len pal adopcijate, dži akana na avľa ke peskeripneste. O psichologos amenge tel kisitišagoste diňa goďi, hoj lendar šaj phučas, kana bi amen sas problemi.

Sar oda la dakeri dovolenkaha?

Mária: Choc amen hin khere le čhaves, oda ľikerel mek daskeci čhona, dži kana hino sar amaro peskero, vašoda hoj pes oda zadikhel sar butvachtuno ačhiben. Dži akana našťi lav ňisave deňipena. O lovengero ľikeriben le adaptisarde daden the dajen hino jekh le vecendar, save amenge themeste chibaľinen.

Tumen leperenas, hoj le Sebastián hin buter kaleder cipa sar tumen. Imar oda varesar rozgineas?

Mária: Kana les sas talam štar the jepaš berša, dikhľa, hoj som igen parňi the visardones. Phučľa mandar, soske hino kaleder the me som parňi. Avriachaľiľom leske, hoj o manuša hine avresave, varesave hine kaleder, varesave hine parne. Thovas amen te vakerel pal averipneste.

Erik: The kana paš amari čhate oda nane ajso phučiben, vašoda la hin maj ajso cipakero koloris sar amen. Aľe the anglal late avaha phundrade le lakero avibneha, the joj hiňi romaňi.

Na ispidas amen andro baro čalaviben, aňi le čhaven na ispidaha dži kulturakere stereotipende, hoj bi pen majinenas te thovel la muzikate, kheľibneste vaj arčonďipnende. Kamas ča, aj lendar baron goďaver manuša. Sikhavas lenge diferenciji maškar manušende, aj te oda avel sakoďiveskero.

Kana dikhas varekas, so hino aver le buter dženendar, paľis pal oda das duma. Kamas, mi oda šunen sakoďiveskeres the na sar varesavi egzotika. Ačarutnones chasňaras o lav Rom the cigán, aj te aven pedal oleste kisitimen. Aj te džanen, hoj oda nane košiben.

Tumen chasňaren o lav cigán?

Erik: Ha. Džanas, hoj andal beršestar 1972 hino ada lav ľikerdo sar bibachťiko, aľe but Roma pen korkore vičinkeren sar cigáni the na zadikhen oda sar košiben. Kana oda chasňaras amen, keras oda le pheraseha vaj ľikeribneha. The anglunes savoro le kamibneha.

The o pheras bi majinelas te avel ajso lačhojileskero. Oda goďaverutnes te kisitinel le čhaven pre oda, hoj pen pedal peskero avibneste zdžana la kritikaha, the te sikhavel len pre oda te odphenel. Oda bares, aj te aven jekhetaňarde oleha, kaha hine.

The sar oda zadihel pašaľipen?

Erik: Tel pripadoste vaš amare duje čhaven amen na zadikhľam aňi jekh bibachťiko košiben vaj nalačho odpheňibneha. O manuša hine čačes but lačhojileskere. Šajnones ajse ačhibena čerinen manušengere goďa, kan dikhen, sar oda džal. Varekana pes amenge dikhel, hoj le manušenge pačisaľol, hoj amen hin romane čhave.

The sar oda zadikhelas tumari fameľija the pašaľipen? Na daranes pen, sar oda dochudena?

Erik: O daripena sas, aľe oda sas ajse sakoďiveskere odpheňibena le manušendar, save tumen ľikeren. Na kampel pal oleste mindig te rodel rasizmus.

Mária: Oda mek sas angloda. Kana ke amende avle o čhave, savoro pes čerinďa. Lengero aviben fameľijate sas igen lačho. The paš amare amalen vaj suseden – čačes hoj paš savorende.

Erik: Džanas, hoj avena o ačhibena, kana amen zdžana le ajse ľikeribneskere tipoha. Me korkori oda predžidživav phardeder, talam hoj vašoda, hoj som murš the o dad.

Darav man, sar odphenava, kana mire čhave terďona anglal rasizmoste. Oda pedal mande but šunďi tema the darav man, hoj kana mire čhaven arakhava, avava choľamen. Paťav, hoj avava kisitimen te odphenel la goďaha.

Paťav, hoj jekhfeder drom hin pal ala vecende te vakerel, te sikhavel peskero lačho priklados the šajnones hoj ola manuša čerinena peskri goďi. Vaj choča pal oda gindinena.

Sar tumen ile ke peste školkate?

Mária: Kana elšines avľam školkate, šunavas dar, savo ela odpheňiben. Geľam odoj soduj džene, aj te jel dikhades, hoj sam soduj džene „parne“ the akor ima na musaj te avriachaľarel, hoj o Sebastián hino adaptisardo. Oda pes na del te garuvel. (Asaben)

Ile les ke peske igen lačhojileskeres the adaďives len hin školkate averipen vaš etnikende vaj narodnosťende, choc hiňi gavutňi. Averipen arakhel oleste, aj pes o Sebastián šunel te jel avresavo sar aver čhave. Oda but lačhes.

Kana avľa andre odi jekhto školka, aľe andre aver klasa the leskeri phen, savore džanenas, hoj hine phral la pheňaha avresave cipakero koloriha, the o čhave oda savoro ile ke peste. Paťav, hoj jekhetanes phirena the andre škola.

The kana varesave čhave phenena daresavi bibachťiko goďi vaš cipakero koloriste, na del pes oda lenge te čhivel anglal jakhende. Oda hine ča čhave the vašoda lengere dada le dajenca lenge oda musaj te avriachaľarel oda averipen.

Tumen gindinen, hoj hiňi varesavi diferencija maškar adaptisarde the bijologikane čhavende?

Erik: Na, na gindinav mange oda the na som demado. Na uľile pen amenge, aľe pedal amende the pedal amende oda šukar čačikano sphandľipen. Kampel peske te del goďi, hoj bijologikano sphandľipen nane ňisavo bizovipen, hoj bare manuša ľikerena but bare šuňibena ke peskere čhaven vaj vaš lende šunena zodpovednosťa.

Mária: Hin man šuňiben, hoj o dad la daha pen jekhetaňarena le peskere adaptisarde čhavenca dži avka, sar te bi sas lengere bijologikane čhave. Varekana bisterav, hoj nane hine amare bijologikane čhave. Kana mandar načirla o doktoris phučelas pre fameľijakeri čhaveskeri anamneza, zachudňom te vakerel pal amari. Dži paľis mange peľa goďate, hoj majinav te vakerel pal anamnezate vaš Sebastianoskere dadeste the date. (Asaben)

Savo hino tumaro avriľikeriben?

Erik: Maj ajso sar le savore avren daden the dajen. The amen hin chockana šuňiben, hoj varesave vecendar peras tele, choc pal oleste na kampel te vakerel. Na sajekh rozginas varesave ačhibena lačhes, rušas pre peste, sar dojekh normalno fameľijate.

Mária: Oda hin jekhtones, sar te bi amen sas peskere bijologikane čhave. Kamavas bi te zorasaľol, hoj kana o manuš džal andro adaptisardo procesis, na musaj pes te daral, hoj maškar leste the čhaveste ela baro choripen. Vaj hoj peske na džanena te arakhel drom ke peste.

Kana vareko kamel le čhaves, kamela les the kerela leha, savore hraňici perena tele.

Mária Strížová, uľip. Synáková (35) Psichologikaňi so buťarel le sasťikanes zamukhle čhavenca the lengere fameľijenca andro Požoňakero the Trnavakero regijonoste. Zgeľa andal Duna Lužnatar, sikhľolas la psichologija pre Fakulta vaš socijaliko the ekonomikakere džanďipnende andal Komeňiko univerzitatar. Avriľikerel avri le jileha duje adaptisarde čhaven.

Erik Stríž (36) Motorikano žurnalistas the frilanceris andro reklamiko prijemislos. Zgeľa Požoňatar, agoral le technikano sikhaďipneste buťarel andro mediji. Paš buťate sas sar bizarodkerdo buťakero andre socijaliko avlin.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].