Počas svojej štvordňovej návštevy Slovenska pricestoval pápež František aj na Luník IX. V utorok, 14. septembra strávil na košickom sídlisku hodinu s rómskou komunitou.
Obyvateľom vylúčenej lokality na stretnutí povedal, že boli príliš často terčom nemilosrdných stereotypov.
„Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejšími v ľudskosti. Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť od predsudkov k dialógu, od uzavretia k integrácii,“ vyzval verejnosť pápež.
O deň na to Svätý Otec odletel späť do Vatikánu. Čo po ňom ostane pre tých najzraniteľnejších? Aký prínos môže mať jeho návšteva pre slovenských Rómov?
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička
„Pápežova návšteva Rómov na Slovensku je historickou udalosťou a mala veľký symbolický význam. Jeho prítomnosť na rómskom sídlisku bola predovšetkým upozornením na nerovnosť, nespravodlivosť a našu ľahostajnosť.
Bola aj povzbudením pre Rómov k odvahe a potrebe vzdelania pre dôstojný život ich detí. A tiež poďakovaním za prácu s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti.
Bola odkazom na niekoľko smerov. Rómom aj majoritnej spoločnosti, kresťanom, ateistom, chudobným aj politikom. Všetkým nám nastavila zrkadlo a je na nás, či sme v tom videli radosť, pokoru, pohŕdanie, posudzovanie alebo odsudzovanie.
Pápež odišiel a zostali po ňom otvorené otázky, ako naložíme s odkazom, ktorý nám jeho návšteva priniesla.“
Vladimír Horváth, právnik a občiansky aktivista venujúci sa ľudským právam
„Akokoľvek sa na rolu pápeža pozeráme, je nesporné, že je to človek s obrovským vplyvom po celom svete.
Pre členov rímskokatolíckej cirkvi je najvyššou autoritou na Zemi. Podľa sčítania z roku 2011 sa k tomuto vierovyznaniu na Slovensku hlási približne 62 percent obyvateľov, čo predstavuje viac ako 3,3 milióna ľudí.
S diskrimináciou a rasizmom sa, bohužiaľ, stretávame veľmi často aj v tejto cirkvi. Pre veriacich a najmä pre kňazov, rádové sestry a bratov je táto návšteva mementom, že o každodenný chlieb je potrebné sa deliť spoločne s každým bez ohľadu na jeho pôvod.
Pre politikov hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám je to priama výzva k tomu, aby toto posolstvo pretavili do svojej rétoriky a aby svojimi politikami pomáhali zlepšovať život Rómom a Rómkam.
Prijatím pozvania na Luník IX pápež František vyslal jednoznačný odkaz celej spoločnosti a vystavil kresťanov a kresťanky – vrátane politikov a političiek, starostov a starostiek hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám – pred jednoznačnú voľbu.
Buď budete pomáhať všetkým bez rozdielu, alebo budete konať v rozpore s posolstvom najvyššej autority cirkvi. Koľko z nich si pápežov odkaz zoberie za svoj, je otázne. Ako sa rozhodnú, však budú vidieť a hodnotiť všetci – nielen veriaci.“
Agnes Horváthová, zakladateľka a šéfka o.z. Romano kher – Rómsky dom
„Skôr by som chcela odpovedať na otázku, či sme návštevu pápeža na Luníku IX využili. Bola to obrovská šanca, ako ukázať verejnosti a médiám (aj svetovým) prácu tisícov pracovníkov i kňazov, ktorí sú dennodenne s Rómami, vedia si získať ich dôveru a otvárajú im dvere k lepšiemu životu.
Túto šancu sme nevyužili, resp. len v malej miere. V televíznych štúdiách chýbali pri prenose spolukomentátori z radov Rómov, spomedzi kňazov alebo rádových sestier, ktorí dlhodobo pracujú s rómskymi komunitami.
Chýbali materiály, ktoré by „nahrali na smeč“ pápežovi a hovorili viac o chudobe, spolupatričnosti a ľudskosti, a tiež o aktivitách stoviek pracovníkov v rómskych osadách.
Je dobrý čas na zásadné kroky v integrácii Rómov.
Chýbali hudobné a tanečné skupiny, ktoré by lepšie reprezentovali Rómov. Vieme, že také existujú, kde boli?
Skutočnosť, že počas návštevy pápeža bol na Luníku IX aj premiér Heger, bola úplným jasným gestom, že súčasná vláda je naklonená urobiť významné kroky k integrácii Rómov.
Je veľmi dobrý čas na uskutočnenie zásadných krokov v tejto oblasti a najmä Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity by nemal premárniť túto príležitosť.“
Zuzana Havírová, šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
„Návšteva pápeža Františka priniesla pre našu spoločnosť veľmi dôležitý odkaz. Nemali by sme si zakrývať oči pred chudobou a vylúčením, lebo tie nezmiznú len tak.
Neprekvapilo ma, aká nevôľa sa v súvislosti s jeho návštevou na Luníku IX vo verejnosti zdvihla. To len vypovedá o tom, aké postoje dlhodobo prevládajú voči Rómom na Slovensku. Klasické „miluj blížneho svojho” platí len vtedy, ak to nie je Róm.
Na jednej strane si myslím, že je dobré, že pápež František si vybral návštevu na Luníku IX, pretože chcel poukázať na to, že aj tí najchudobnejší a hlavne odmietaní si v spoločnosti zaslúžia pozornosť.
Na druhej strane sa však obávam, aby sa riešenie extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia neobmedzilo len na pastoračnú činnosť či charitu.
Máme sklon hľadať jednoduché riešenia na komplikované problémy.
Máme totiž tendenciu hľadať jednoduché riešenia na komplikované problémy, a tiež zľahčovať životnú situáciu v chudobných vylúčených lokalitách, kde žijú Rómovia.
Na riešenie tak nepriaznivých životných podmienok je však potrebné urobiť systémové zmeny a prijať potrebné zákony.“
Viktor Teru, koordinátor Rómskeho vzdelávacieho fondu
„Som presvedčený o tom, že návšteva pápeža priniesla duchovné povzbudenie pre všetkých kresťanov na Slovensku, teda aj pre Rómov, ktorí vyznávajú kresťanskú vieru.
Bolo veľmi milé počuť povzbudzujúce slová hlavy cirkvi, ktorá ubezpečovala všetkých Rómov, že sú v nej viac než vítaní. Či však Rómovia sú a budú v cirkvi vítaní, je podľa môjho názoru veľmi diskutabilné. Skúsenosti z minulosti ale aj z prítomnosti svedčia o niečom inom.
Uznávam aj chválim všetky iniciatívy zo strany kresťanskej cirkvi, ktoré sa snažia pomôcť chudobným ľudom, ktorí v dôsledku systematickej segregácie ostali na okraji spoločnosti.
Avšak, ak sa pozrieme na skúsenosti Rómov s kresťanskou cirkvou, tak vidíme aj to, že zo strany niektorých predstaviteľov sú nemálokrát diskriminovaní. V niektorých takýchto prípadoch ide o latentný, ale vo väčšinou podľa mňa o otvorený rasizmus.
Ako príklad z praxe by som uviedol pohreby zosnulých Rómov pochádzajúcich z rómskych osád, kde pohrebný ceremoniál trvá len 10 až 15minút. Síce ich je už menej, no aj v roku 2021 sa nájdu kostoly, kde sa omše či prvé sväté prijímania konajú oddelene pre Rómov a Nerómov.“
Nemyslím si, že návšteva pápeža zásadne ovplyvní kvalitu života Rómov.
Myslím si, že je veľmi naivné si myslieť, že cirkevní predstavitelia budú na výzvu pápeža reagovať pozitívne, resp. že dôjde k nejakej sebareflexii a budeme svedkami akýchkoľvek zmien, čo sa týka prístupu k Rómom.
Pri Luníku IX. ide o rómsku osadu v najdrastickejších podmienkach v strednej Európe. Na pomerne ľahký spôsob vyriešenia najpálčivejších problémov, ktoré evidentne spočívajú v ochote riešiť ich, poukazujú prípravné práce na privítanie pápeža.
Vďaka tejto prominentnej návšteve sa vyriešili skládky komunálneho odpadu, ktoré boli obsahom rôznych mediálnych výstupov a boli tiež zneužité extrémistami. Nehovoriac o negatívnom dôsledku skládky na kvalitu života ľudí v osade.
Prístupové cesty, ktoré boli zanedbané niekoľko rokov, sa dali opraviť za niekoľko dní. A to všetko pre lepšiu prezentáciu sídliska.
Návšteva pápeža dodnes rezonuje aj v celosvetových médiách. Zahraniční novinári poukazujú na vážnosť problému a nedostatky v systéme.
Napriek tomu si myslím, že návšteva pápeža žiadnym spôsobom neovplyvní kvalitu života Rómov na Slovensku, a takisto nevyvolá systematické zmeny zo strany štátu.“
Roman Eštočák, aktivista
„Návšteva Svätého Otca na Luníku IX môže mať pre Rómov priaznivý dopad v oblasti nazerania časti politickej i verejnej reprezentácie Slovenska na stav marginalizovaných rómskych komunít.
Svätý Otec vecne pomenoval príčiny problémov a načrtol možné riešenia daného stavu, keď hovoril o tom, že je potrebné prejsť od predsudkov k dialógu a od uzavretia k integrácií. V týchto slovách sa skrýva mnoho.
Je už len na našej spoločnosti a politikoch, ako tieto pápežove slová dokážeme pretaviť do života – a či vôbec.“
Mikuláš Lakatoš, študent Stredoeurópskej univerzity v Budapešti a koordinátor aktivít mládeže na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity
„Návštevu Slovenska Svätým Otcom som intenzívne sledoval. Tak, ako to je u pápeža Františka zvykom, aj u nás sa vybral za ľuďmi, ktorí sú v našej spoločnosti často prehliadaní a nevypočutí.
Osobne považujem jeho návštevu na Luníku IX. za akt verejnej politiky. Svojou prítomnosťou na známom košickom sídlisku vyslal odkaz, ktorý mal zasiahnuť tie komunity sveta, kde je spoločenský nezáujem o segregáciu najzraniteľnejších na dennom poriadku.
Som presvedčený o tom, že posolstvo Františka o potrebe prirodzenej deľby spoločenskej participácie nás všetkých na veciach verejných motivovalo náboženskú obec aj spoločnosť ako takú.“
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
