Baví ma, že aj my mladí vieme toho spraviť veľa, hoci si to niekedy neuvedomujeme, hovorí stredoškolák a Humenčan Fabián Gaži.

Stredoškolák Fabián Gaži. Zdroj – FG

Popri učení sa píše zápisnice, hľadá zaujímavé workshopy a striehne na výzvy, vďaka ktorým by so spolužiakmi získali peniaze pre svoju školu. „Zvyšujem si tak životný obzor a získavam nové skúsenosti,“ usmieva sa 17-ročný Fabián.

V rozhovore s Romano fórom hovorí o tom, ako to vyzerá, keď „rokujú“ študenti; a tiež o tom, čo sa im v škole podarilo a prečo to celé vlastne robí.

Ste členom žiackej školskej rady, zastupiteľského orgánu študentov, ktorí cez neho tlmočia svoje nápady vedeniu školy. Prečo ste sa rozhodli kandidovať a robiť čosi naviac než musíte?

Už na základnej škole som bol typ žiaka, ktorý sa rád zapájal do všetkých aktivít, pretože ma to bavilo. No rozhodol som sa aj preto, že som Róm a chcel som ukázať ľuďom okolo seba, že aj my vieme niečo dokázať a zapájať sa do spoločenských aktivít.

Ale hlavne to robím sám pre seba, pretože si chcem zväčšiť životný obzor a získať nové skúsenosti.

Do žiackej rady vás museli zvoliť. Robili ste predtým niečo ako kampaň v triedach?

Vtedy sme boli prváci a veľmi sme sa nepoznali. Stretávali sa však s nami predošlí členovia žiackej školskej rady a ak im niekto padol do oka, pozvali ho na rozhovor. No a vtedajšiemu predsedovi som padol do oka ja. On ma teda podnietil k tomu, aby som vstúpil do žiackej rady.

Dozvedeli ste sa od neho, čím ste ho zaujali?

V prvom rade to bolo preto, lebo som vraj veľa rozprával a jemu sa to páčilo (smiech). Myslel si, že isto budem mať nejaké nové nápady.

Skúste ma posadiť na bežné zasadnutie žiackej rady. Ako to tam vyzerá?

Na začiatku školského roka mávame prvé zasadnutie. Tento rok som bol zvolený za predsedu celej rady. Všetci sme si spolu sadli a spísali plán, čo by sme tento rok chceli spraviť a aké máme nápady.

Chceme, aby sa zapájali tí, čo to budú ťahať po nás.

A tiež, niektorých štvrtákov sme z rady vylúčili. Chceli by sme totiž, aby sa viac zapojili prváci. Budú na škole dlhšie, oni budú tí, ktorí to budú po nás ťahať.

Sú vaše zasadnutia ako taký štátny parlament v malom?

Na každom stretnutí si určíme tému, ktorú budeme riešiť. Momentálne máme na škole problém, že steny a maľovky sú dosť poškrabané a škaredé. Začali sme preto rozmýšľať, že by sme zorganizovali spoločný deň, kedy by sa zapojili všetci žiaci a poopravovali to.  

Čo sa musí stať ďalej, aby ste napokon mohli školu vymaľovať a skrášliť?

Je za tým veľa práce. Najprv treba zohnať žiakov, ktorí by sa do toho reálne zapojili a nielen to len tak deklarovali. Potom sa treba stretnúť s riaditeľom a dohodnúť, kedy sa to udeje. A tiež, či budeme mať riaditeľské voľno počas niektorých hodín. Žiaci by totiž poobede určite neprišli.

Čo vás na tých zasadnutiach žiackej rady baví?

Baví ma to, že aj my, mladí ľudia, vieme dosť veľa spraviť – aj keď si to niekedy neuvedomujeme.

Viete povedať nejaký príklad problému, ktorý vás trápil a ktorý sa vám vďaka žiackej rade podarilo vyriešiť?

Žiacka rada dlho nemala priestor, kde by sme sa mohli stretávať. Požiadali sme preto školu o spoločenskú miestnosť, kde by sme mohli chodiť.

Bola by aj pre ostatných žiakov, aby mohli niekde tráviť voľno medzi niektorými hodinami. Aby nemuseli byť po chodbách alebo vonku. Tam by si mohli ísť sadnúť, zahrať si hry.

Získali sme peniaze na zariadenie spoločenskej miestnosti.

A keď Rada mládeže Prešovského kraja vypísala výzvy na projekty, zapojili sme sa aj my. Vďaka tomu sme dostali peniaze na to, aby sme túto miestnosť vedeli zariadiť.

Čo robí s mladými ľuďmi skúsenosť, že aj vy viete niečím pohnúť vo svojej škole?  

Je dobrý pocit, keď sa na niečom spoločne dohodneme a potom to dokážeme urobiť. Motivuje nás to pokračovať ďalej. A keď to robíme teraz, určite to budeme robiť aj neskôr, keď budeme starší.

Máte aj vy, študenti ako členovia rady názorové prúdy, aké bývajú v parlamente?

Asi áno, to je všade. Vždy sa to ale vyrieši nejakým kompromisom. Alebo proste za niečo zahlasuje viac ľudí.

Ako dá vedenie školy na spätnú väzbu a nápady, ktoré ponúkate?

Minulá žiacka školská rada nám hovorila, že vtedajší riaditeľ nebol veľmi prístupný. Vraj sa s nimi veľmi nerozprával a keď mali nejaký nápad, tak sa netešil, že chcú niečo robiť.

Dáva mi to veľa. Učím sa nové veci, ktoré ma posúvajú ďalej.

No terajší, nový riaditeľ nám s radosťou pomôže, keď o niečo požiadame alebo keď máme nejaký návrh. Navyše, komunikuje rýchlo, nečakáme mesiac na odpoveď.

Tento rok vás zvolili za predsedu žiackej rady. V čom bude vaša úloha iná než bola doteraz, keď ste boli radový člen?

Teraz mám toho viac, treba sa o všetko starať. Pri každom stretnutí treba spraviť listinu, kto na ňom bol a posunúť ju ďalej riaditeľovi. Alebo keď je vypísaný nejaký projekt, musím sa o neho zaujímať.

Čo vás pobyt v žiackej školskej rade naučil?

Dalo mi to dosť veľa, aj školenia, na ktoré sme chodili do Prešova. Človek sa tak učí nové veci, ktoré ho posunú, aby pokračoval ďalej.

Na začiatku ste spomenuli, že jednou z vašich motivácii je ukázať, že to ako Róm dokážete. Je ešte v Humennom téma, že ste Róm?

Asi áno. Začiatky boli ťažké, na základnej aj teraz na strednej škole. Najmä v prvom ročníku. Myslel som si, že už to také nebude, no rasizmus existuje stále. Človek musí nadobudnúť postoj, že chce ukázať ľuďom, že je iný a že aj my Rómovia vieme byť normálni.

Niektorí ľudia to berú v pohode, keď ma vidia zapájať sa, ale niektorí sú prekvapení. Aj keď som chodieval na školenia, zakaždým som bol jediný Róm.

Hovoríte že skrytý rasizmus existuje, no spolužiaci vás zvolili najprv za člena žiackej rady, teraz za jej predsedu. Akoto?

Na začiatku to bolo ťažké, nevedeli, kto som, odkiaľ som ani aký som. Najmä v prvom ročníku som sa však s každým rozprával. Nerobil som medzi spolužiakmi rozdiely. Snažil som sa triedu spojiť, aby sme neboli rozdelení.

Angažujete sa v žiackej rade, chodíte na školenia Rady mládeže Prešovského kraja. Čo vás motivuje zaujímať sa o svet okolo seba?

V jednej starej múdrej knihe som čítal, že ten, kto nepracuje, nech ani neje. Z týchto slov jasne znie, že prvým predpokladom úspechu je to, aby človek niečo robil. Zvyšujem si tak obzor a poznám viac ľudí.

Predpokladom úspechu je, aby človek niečo robil.

Stíhate popri tom všetkom ešte čosi iné, čo vám robí radosť?

Hlavne ma baví komunikácia s ľuďmi. Rád sa rozprávam a získavam nové informácie.

Čo by ste chceli robiť, keď budete dospelý?

Počas pandémie som začal zo srandy strihať – najprv oca, švagra, rodinu. Teraz je to v štádiu, že denne sledujem videá o tom, ako strihajú druhí a venujem sa tomu.

Strihám už aj kamarátov, je ich dosť veľa. Chcel by som si teda spraviť nejaký kurz. Sestra je tiež vyučená kaderníčka, takže by sme si v budúcnosti chceli niečo spolu otvoriť.

Fabián Gaži (17) Rodený Humenčan, študent Strednej odbornej školy polytechnickej v Humennom – odbor vodár, plynár, kúrenár. Predseda žiackej rady na svojej škole.

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory