Najskôr vznikla hrubá verzia textu, ktorú kontroloval interný tím, aby mohla odísť na takzvanú teologickú revíziu, opisuje pastor Marek Olah, ako prekladali Bibliu do východoslovenskej rómčiny. Potom sa vybrali medzi ľudí do osád a zisťovali, či rozumejú preloženému textu.

„Bol to dlhý, dôsledný a náročný proces, ale vďaka nemu sme si mohli byť istí, že výsledný preklad je presný, zrozumiteľný a duchovne silný,“ vraví kazateľ Zboru Apoštolskej cirkvi v Jarovniciach.

Začali s prekladom Nového zákona, ktorý je kratší a jednoduchší, dodatočne však preložili aj Starý zákon. Ten už neprekladal len Olah, ale širší tím. Kompletnú rómsku Bibliu vydali v troch farbách v počte 10-tisíc kusov.

Mnohí Rómovia podľa neho síce vedia čítať po slovensky, no často nerozumejú významu slov. V rómskom – materinskom jazyku však môžu uvažovať viac do hĺbky. „Ide to viac k srdcu a viacej to vplýva na ich život,“ vysvetľuje Olah.

Vypozoroval tiež, že mladí ľudia začali vďaka prekladu Svätého písma viac používať rómčinu aj v bežnom živote. „Píšu si v rómčine správy, zdieľajú príspevky. Má to obrovský vplyv, ktorý sme vôbec nečakali.“

V rozhovore vysvetľuje, ako sa dostal k prekladaniu Biblie; čo si uvedomil počas prípravneho štúdia v Indii; ako prekladali slová, ktoré v rómčine nemajú ekvivalent a prečo nahrali aj audioverziu Biblie v rómčine.

Kde ste vyrastali a čomu ste sa venovali predtým, než ste začali pôsobiť v cirkevnom zbore?

Ako malý som bol športovec – hrával som futbal a reprezentoval Sabinov. Po strednej škole, kde som sa vyučil za mechanika chladiarenských zariadení, som kvôli ťažkým podmienkam v rodine začal cestovať do zahraničia. Takto som sa ocitol ako pouličný muzikant vo Švajčiarsku.

Tam ste sa stretli s vierou?

Stretol som sa tam s veriacimi ľuďmi, ktorí nás pozvali k sebe domov. Práve tam som prvýkrát počul evanjelium – detailne a hlbšie ako predtým.

Čiže paradoxne ste sa k viere dostali v zahraničí. 

Nie úplne. Viera bola aj u nás doma v rodine – brat aj strýko boli veriaci. Len ja som sa o ňu veľmi nezaujímal, mal som svoje sny a plány. V jeden večer sa však stala smutná udalosť. Bratranec, s ktorým som si bol blízky, mal autonehodu a zomrel. A hoci som s ním vtedy nebol, zrazu som mal silný vnútorný pocit, ako mi Boh hovorí: „To si mohol byť aj ty, no dávam ti šancu obrátiť sa ku mne celým srdcom.“ 

Vtedy som si uvedomil, že život nie je len o naháňaní sa za slávou, peniazmi, zábavou a neviem čím všetkým, ale že je o niečom hlbšom. Život pokračuje aj po smrti, toto tu je len príprava na väčší život, ktorý príde. A tak som sa rozhodol nasledovať Pána.

To bol moment, keď ste sa pripojili k zboru?

Áno, pripojil som sa k zboru ako vedúci mládeže. Mal som vtedy devätnásť a pol roka. Ako tínedžer som už chodil po svete, od šestnástich do devätnástich som bol často v zahraničí.

Spomenuli ste, že ako chlapec ste mali iné sny. Aké to boli?

Reprezentoval som mesto vo futbale a chcel som byť profesionálnym futbalistom. Potom som sníval o tom, že budem žiť v zahraničí – nechcel som zostať na Slovensku. 

Prečo? 

Kvôli skúsenostiam, ktoré som tu mal ako Róm. Veľakrát ma vyhodili z reštaurácie, alebo ma neobslúžili. Mal som veľa takýchto skúseností, a preto som si povedal, že pôjdem preč. Učil som sa nemecký a anglický jazyk, aby som raz mohol odísť. Mojím snom bolo žiť niekde, kde nebude rasizmus či diskriminácia a kde budem mať rovnakú šancu na život. A tiež, aby tomu nemuseli čeliť moje deti, ak raz budem mať rodinu. 

No Pán Boh to celé otočil a zostal som na Slovensku. Začal som slúžiť mládeži – osemnásť rokov som ju v zbore viedol spolu s manželkou. Rozhodli sme sa, že budeme robiť všetko pre to, aby mladí ľudia nežili takým spôsobom života, akým som žil ja.

To bolo ako? 

Ako mladý som veľa pil. Zarábal som peniaze, no veľmi skoro som začal s alkoholom a hrával som hazardné hry. Takto bezuzdne som žil, až ma Boh zastavil, keď sa stala tá udalosť s bratrancom. Vtedy som si uvedomil, že život je niečo viac.

Spomínali ste, že na mieste bratranca ste mohli byť aj vy. Mala spomínaná nehoda súvislosť aj so spôsobom života, o ktorom ste hovorili – napríklad s alkoholom? 

Áno, malo to súvis. Bratranec mal niečo vypité a jazdil veľmi rýchlo. Bol to spôsob života, akým sme vtedy žili obaja. Stále sme boli spolu – ale v ten večer som tam nebol.

Žili ste v tom čase už na Slovensku, alebo ste ešte boli v zahraničí?

Aj aj, chodil som tam a späť. Po tejto udalosti som sa však rozhodol, že prestanem cestovať. Prestal som naháňať peniaze a pripojil som sa k cirkevnému zboru. Bol som prakticky ako nezamestnaný, pretože z veľkého príjmu v zahraničí som išiel takmer na nulu. Zbor vtedy nemal peniaze na vedúceho mládeže ani na pastora, bolo to ťažké. Ale bolo to naše dobrovoľné rozhodnutie.

Pamätáte si na moment, keď vám napadla myšlienka preložiť Bibliu do východoslovenskej rómčiny?

Pamätám si to presne, stalo sa to v roku 2005. Na Slovensku bol vtedy misionárom Pierre Van Vuuren z Južnej Afriky, ktorý dnes aj s manželkou žije v obci Soľ v okrese Vranov nad Topľou. V tomto roku zorganizoval konferenciu, kde Rómom zo všetkých kresťanských zborov východného Slovenska predstavil projekt prekladu Biblie do rómčiny. 

Opísal nám, ako taký preklad vyzerá, čo obsahuje a kto by ho mohol robiť. Projekt zastrešovala misia The Word for the World (Slovo pre svet, pozn. red.), ktorá má pobočku už aj na Slovensku. Je to medzinárodná misia, ktorá prekladá Biblie po celom svete – najmä v Indii, Afrike a v Ázii. V rámci tohto procesu som bol ako jeden z prekladateľov postupne vybraný aj ja. 

Pôsobili ste vtedy stále ako vedúci mládeže, alebo ste už mali v zbore inú rolu?

Stále som bol vedúci mládeže, to bola moja srdcovka. Zároveň som bol členom staršovstva, čo znamená, že spolu s pastorom a ďalšími staršími rozhodujeme o chode zboru. No a popri tom som začal s prekladom Biblie.

Kedy ste sa mu reálne začali venovať?

Bol to proces, ktorý by som prirovnal k štúdiu univerzity. V roku 2007 som bol na školení na Ukrajine, kde nás učili, ako prekladať Bibliu. Prišli tam zahraniční lektori – jedna učiteľka z Nemecka, ďalší z Južnej Afriky či z Anglicka. Celé školenie bolo v angličtine. Na Ukrajine sa vtedy zvažovali aj ďalšie prekladateľské projekty, napríklad v Moldavsku, no tie sa nakoniec nerealizovali.

Bolo niečo, čo vás na metodike prekladu obzvlášť zaujalo alebo zasiahlo?

Veľmi silné bolo pre mňa uvedomenie si, že prekladať Bibliu nemôže niekto, kto je „len“ jazykovo zdatný. Musí to byť človek z cirkvi, ktorý má život v poriadku, dobré svedectvo pred ľuďmi, miluje Pána Ježiša a pozná Božie slovo.

Celá filozofia misie The Word for the World je postavená na tom, že nehľadajú jazykových expertov, ale domorodých prekladateľov, teda ľudí, ktorí hovoria materinským jazykom a zároveň žijú život viery. Nemusia sa učiť jazyk, lebo ten už ovládajú, no musia byť svetlom pre svoje okolie. Misia ich potom školí. 

Musel som si prejsť viacerými predmetmi – napríklad sociolingvistikou, predmetom o procese prekladu Biblie, onomastikou, syntaxou, morfológiou a ďalšími. Bolo ich asi dvadsať.

Idete tam ako človek bez akademického vzdelania, no oni vás postupne prevedú celým procesom a pripravia vás tak, aby ste mohli byť schopným prekladateľom.

Na konci dostanete aj diplom. Každý predmet sa známkuje, píšu sa testy, zadávajú sa úlohy. Je to seriózna vec. Keď som začínal, misia bola malá – mala asi 30 ľudí. Dnes má viac než 1300 pracovníkov na plný úväzok. 

Všetko to prebiehalo v angličtine?

Áno, mnoho školení bolo neskôr aj online cez Zoom či Slack, no v začiatkoch sme sa stretávali osobne. Dvakrát som bol na Ukrajine a potom ako študent dvakrát v Indii v oblasti Meghálaja v meste Shillong. Tam som zakaždým strávil tri týždne, spolu teda šesť týždňov. Bolo to veľmi dobrodružné a zaujímavé. Mali sme tam študentov z džunglí, ktorí prespávali v lese, aby sa dostali do mesta. A tam som si uvedomil ďalšiu krásnu vec, a síce že veľa rómskych slov sa dodnes používa aj v hindčine.

Môžete uviesť príklad?

Jedného indického študenta som sa napríklad pýtal, ako sa povie „svokra“ a on to povedal presne tak ako ja. Vtedy som si povedal, že wow!

India je považovaná za pravlasť Rómov. Mali ste pocit, že tam patríte? 

Skôr som bol veľmi zvedavý. Keď už v Indii ste a viete, že sa o nej v súvislosti s Rómami veľa hovorí, chcete to všetko vidieť a pýtať sa. A ja som sa naozaj veľa pýtal.

Prvé dve hodiny po príchode som zažíval úžas. Mal som otvorené ústa a nevedel som povedať ani slovo. Len som sa pozeral a pozoroval, čo sa okolo mňa deje. Keď som išiel taxíkom po mestách či dedinkách, strácal som slová. Je to úplne iný svet. Ľudia tam inak žijú, inak jedia, úplne inak rozmýšľajú a aj pracujú iným spôsobom. To, čo som tam videl, som dovtedy v Európe nezažil. Bol to pre mňa silný zážitok a zároveň výzva, či to zvládnem. 

Čo je pre Rómov najväčšou prekážkou, keď čítajú alebo počúvajú Bibliu v slovenčine?

Jedným z najväčších problémov je, že Rómovia sa síce naučia čítať po slovensky – vedia skladať písmená, slová či vety –, ale často významu týchto slov nerozumejú. Vedia prečítať text, lebo sa to naučili, ale nerozumejú jeho zmyslu. A už vôbec nie hlbšiemu zmyslu, prípadne preneseným významom. 

Keď sme v zbore čítali Bibliu v slovenčine, Rómovia si prečítané začali sami prekladať do rómčiny. Keď ste sa ich opýtali, o čom hovorí nejaký verš, ich odpoveďou bol vlastne doslovný preklad zo slovenčiny do rómčiny. Ale nerozumeli, čo tie slová naozaj znamenajú.

Teraz, keď majú Bibliu aj v rómčine, rozumejú aj samotným slovám, a tým pádom môžu začať hľadať ich hlbší význam. To je veľký rozdiel. Rómčina je ich materinský jazyk, v ňom začínajú uvažovať hlbšie. Ide to viac k srdcu a viacej to vplýva na ich život.

Poďme k prekladu Nového zákona, ktorý sa do rómčiny dostal ako prvý. Boli ste hlavnou postavou tohto procesu.

V podstate som ho prekladal sám, a to úplne dobrovoľne. Nemali sme financie na platy, všetko sa robilo zadarmo. Tri zbory mi prispievali aspoň symbolicky.

V zbore som bol teda „na plný neplatený úväzok“ vedúci mládeže, člen staršovstva, kazateľ aj pomocník. Robil som všetko, čo bolo treba. Mal som dve práce – preklad a službu v zbore –, ale oficiálne som bol nezamestnaný.

A z čoho ste žili?

Z mála – uskromnili sme sa. Verím, že tak ako sa Boh stará o vtáky, prírodu či o dážď, tak sa stará aj o nás. A my sme pre Neho ešte vzácnejší. Žil som z viery a žijem z nej dodnes.

Nový zákon ste síce prekladali sám, mali ste však pomocníkov. Ako vyzeral váš tím?

Tím bol malý, ale veľmi kvalitný. Každý z nás mal svoju rolu. Ja som bol hlavný prekladateľ, denne som od pondelka do štvrtka prekladal 20 veršov. V piatky sme sa stretávali a text spoločne kontrolovali, porovnávali a pripomienkovali.

Misionár Pierre Van Vuuren z Južnej Afriky bol naším exegetom – kontroloval, či je text teologicky správny a v súlade s Písmom. Pastor Ladislav Duna z košického zboru na Užhorodskej 9, ktorý je dnes, žiaľ, už nebohý, mal výborný cit pre rómsky jazyk, takže nám pomáhal so štýlom, skladbou viet a ich prirodzenosťou. A brat Igor Laslofy – Neróm z Košíc, ktorý však ovládal rómčinu – mal na starosti najmä gramatiku a jazykovú presnosť.

Prebiehali aj odborné kontroly mimo tímu?

Po našej internej práci nasledovala ešte odborná jazyková konzultácia. Keďže Nový zákon bol pôvodne napísaný v gréčtine, na záverečnú kontrolu sme pozvali Viktóriu Šoltesovú z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá tam učí grécky jazyk.

Keďže neovládala rómčinu, náš preklad sa musel spätne preložiť slovo po slove do slovenčiny. Tento takzvaný spätný preklad robil opäť Igor Laslofy. Vďaka nemu mohla odborníčka porovnať pôvodný grécky text so slovenským významom toho, čo sme napísali v rómčine.

Prečo ste sa rozhodli začať prekladom Nového zákona?

Lebo je kratší a jednoduchší ako Starý zákon. Začali sme Evanjeliom podľa Jána, a to aj preto, že sme sa ešte len učili celý proces. Rozvíjal sa náš spôsob práce, učenia, a zároveň nás v tom viedla aj misia.

Koľko rokov trval celý proces prekladu Nového zákona? 

Celkovo to aj s vydaním trvalo približne sedem rokov.

Akými fázami ste prešli, kým bol text úplne hotový?

Najskôr som vytvoril prvú hrubú verziu textu. Potom nasledovala tímová kontrola, kde sme text spoločne prechádzali, pripomienkovali a upravovali. Ďalším krokom bola odborná teologická revízia, takzvaná exegetická kontrola. Po nej prebehol ešte predbežný interný prehľad a potom prišiel veľmi dôležitý moment – komunitná kontrola. 

Išli sme medzi ľudí do osád a pýtali sa ich na konkrétne slová či vety, zisťovali sme, či textu rozumejú a čo im to hovorí. Až keď sme mali spätnú väzbu z terénu, dostal text do rúk konzultant, ktorý ho pred samotným vydaním zhodnotil z jazykovej a teologickej stránky. Bol to dlhý, dôsledný a náročný proces, ale vďaka nemu sme si mohli byť istí, že výsledný preklad je presný, zrozumiteľný a duchovne silný.

Ako prebiehalo testovanie priamo v teréne medzi ľuďmi? 

Zapojili sme viacero ľudí z rôznych kresťanských zborov, ktoré sme mali na východnom Slovensku. Texty, ktoré už boli upravené a vytlačené, sme posielali poštou a ľudia nám ich vracali späť s poznámkami. Okrem toho sme chodili priamo do zborov a pýtali sa veriacich. Robili sme to rôznymi spôsobmi.

Jedným z posledných veľkých testov pred vydaním bola audiobiblia. Celý Nový zákon sme zachytili vo forme audio nahrávky. Trvalo to asi tri mesiace každodennej práce a robili sme to v spolupráci s profesionálmi z organizácie Faith Comes By Hearing (Viera prichádza z počutia), ktorá nahráva Biblie po celom svete. Asi 30 ľudí nahralo rôzne hlasy. Aj pri nahrávaní sme ešte našli pasáže, ktoré nezneli prirodzene, takže sme ich doladili. 

Ako ste riešili jazykovú rôznorodosť v rómskej komunite?

Pracovali sme s troma hlavnými oblasťami – Sabinov, Košice a okres Vranov nad Topľou – a vždy sme sa snažili hľadať strednú cestu. Keď sa nejaké slovo používalo v dvoch lokalitách, dali sme prednosť tej verzii, ktorú používala väčšina. Naším cieľom bolo vytvoriť preklad, ktorý osloví čo najširšie územie.

Uprednostňovali sme najpoužívanejšie slová, a neustále sme sa na nich pýtali ľudí. Od roku 2007, keď sme začali, až po vydanie Nového zákona, ľudia prichádzali s návrhmi, aké slovo by sa dalo povedať inak alebo prirodzenejšie. Všetky dobré pripomienky sme zapracovali do textu.

Okrem rómskeho prekladu sme vydali aj dvojjazyčnú rómsko-slovenskú verziu Nového zákona. Na jednej strane bol rómsky text a na druhej slovenský – ekumenický preklad Biblie od Slovenskej biblickej spoločnosti. Bol to skvelý projekt. Ľudia si vďaka tomu mohli porovnávať texty a doučiť sa veci, ktorým nerozumeli. Takto sa učilo aj mnoho Slovákov, ktorí pracujú s Rómami a chceli vedieť po rómsky. 

Mnohé biblické slová nemajú v rómčine priamy ekvivalent. Ako ste to riešili? 

V rómčine často chýbajú niektoré výrazy, najmä podstatné mená. Ale slovies máme dosť, sme aktívny národ. (Úsmev) Spočiatku sme to skúšali opisom, no zistili sme, že ľudí to mýli a text komplikuje. Našou najväčšou prioritou bolo, aby bol preklad prirodzený, zrozumiteľný a aby mu rozumeli aj mladí ľudia. Chceli sme, aby to bola rómčina, ktorou sa dnes skutočne hovorí. 

Nechceli sme používať staré, archaické výrazy, ktoré sú síce „čisté“, ale ľudia im nerozumejú a nechcú ich používať. Takto sme si uvedomili, že každý jazyk preberá slová z iných jazykov, a tak sme to začali robiť aj my. Opustili sme dlhé opisné frázy a začali sme používať aj slovenské slová, porómčené s typickou koncovkou.

Naším cieľom nebolo vytvoriť len preklad, ale preklad, ktorý sa bude naozaj používať. To bol pre nás cieľ číslo jedna.

A potom ste Bibliu vydali. Len za prvé dva dni sa vraj dostalo k ľuďom 900 výtlačkov.

Bibliu sme vydali, no nepredávali sme ju. Rozhodli sme sa, že ju budeme darovať – nie však hocikomu, ale ľuďom, o ktorých sme vedeli, že ju budú čítať a vážiť si ju. Nechceli sme Božie slovo predávať. Pán Boh sa postaral o to, že sa nám to podarilo. Zohnali sme financie na tlač, takže sme Bibliu mohli rozdávať zadarmo. 

Akým spôsobom ste ju rozdávali? 

Zorganizovali sme veľkú slávnosť v kresťanskom centre Apoštolskej cirkvi v Sabinove. Boli na ňu pozvaní hostia ako primátor, mestské zastupiteľstvo, médiá, ale aj zástupcovia z rómskych zborov z celého Slovenska a ľudia, ktorí pracujú s Rómami, a to z rôznych denominácií. Nielen z Apoštolskej cirkvi, ale aj z Bratskej, dokonca aj gréckokatolíci, ktorí sa venujú Rómom.

Pozývali sme všetkých, ktorí pracujú s rómskou komunitou. Bolo tam veľmi veľa Rómov, zbor bol preplnený. Každý, kto prišiel, si mohol zobrať jednu Bibliu. Pastorom, služobníkom či kňazom sme dávali viac výtlačkov – podľa veľkosti komunity, s ktorou pracujú.

Aké boli reakcie od bežných ľudí?

Romovia boli hrdí – a právom. Nie je veľa vecí, ktorými sa môžeme pochváliť ako národ, niečo, čo je naozaj naše. A toto bolo – rómska Biblia. Ľudia o nej vedeli, boli zapojení do procesu prekladu a veľmi sa tešili na výsledok. Pripravovali sa na moment, keď Biblia vyjde a veľmi ju chceli mať.

Začali ju používať, ale spočiatku to bola výzva – mnohí nevedeli dobre čítať, pretože ich nikto neučil čítať po rómsky. Vlastne nikdy predtým nečítali rómsky text. Celkovo ako národ veľmi málo čítame. Pre mnohých to bola prvá kniha, ktorú v živote prečítali dobrovoľne – nie preto, že museli v škole, ale preto, že chceli.

Aj preto sme pripravili audio verziu Biblie. Keď ju Rómovia počúvali, často hovorili: „Áno, toto je môj dialekt, tomuto rozumiem.“ A to ich motivovalo, aby začali čítať aj písaný text, aby sa to naučili. Dokonca sa stalo, že niektorí 30-, 40- či 50-roční ľudia, ktorí predtým nevedeli čítať, sa to začali učiť, len aby si mohli prečítať Bibliu v rómčine. 

Čo vás motivovalo preložiť do rómčiny aj Starý zákon a spraviť tak rómsku Bibliu kompletnú?

Celý projekt opäť ťahal náš riaditeľ, misionár Pierre Van Vuuren. Ja som bol síce hlavný prekladateľ Nového zákona, on ten proces ale viedol – bola to tímová práca. Po skončení Nového zákona som si potreboval trochu oddýchnuť. Pkrem prekladu a služby v zbore sme v Sabinove začali stavať budovu, takže som bol úplne vyčerpaný. Do ďalšej časti projektu som preto asi dva roky nebol zapojený. 

Medzitým sa však tím rozšíril. V jeden moment som navrhol, aby Starý zákon prekladali aspoň traja ľudia, lebo je oveľa väčší a náročnejší. A tak sa to aj stalo. Používali sme pritom softvér Paratext, ktorý je vyvinutý špeciálne na preklad Biblie a používajú ho po celom svete. Je to fantastická pomôcka.

Pomohlo, že ste už mali predchádzajúcu skúsenosť s Novým zákonom?

Určite. Už sme mali aj financie, takže prekladatelia mohli pracovať ako zamestnanci pod slovenskou pobočkou The Word for the World. K tímu som sa neskôr opäť pripojil, niektorí však z neho medzičasom odišli a jeden brat, žiaľ, zomrel. Ale postupovali sme rýchlejšie – mali sme systém, tabuľky a vedeli sme presne, kedy je čo hotové. 

Počítačový program nám pomohol aj tým, že nebolo potrebné robiť spätný preklad. Program si pamätal slovíčka a umožnil tak rýchle porovnávanie, čo všetko veľmi urýchlilo. Aj školenia boli online. Takto sa podarilo vydanie celej Biblie – Starý aj Nový zákon.

Ako toto vydanie vyzerá?

Biblia sa vydala v troch farbách a počte 10-tisíc kusov. Opäť to bola veľká slávnosť. Už vydanie Nového zákona sa objavilo vo všetkých správach a televíziách. Po vydaní Starého zákona sme dokonca ako tím dostali Cenu primátora mesta Sabinov. Nie je to totiž práca jedného človeka, bola to tímová práca a vďaka Bohu, že sme to zvládli. Lebo Starý zákon je obrovský a náročný.

Čo bolo na preklade najnáročnejšie?

Napríklad kniha Ezechiel, ktorá opisuje stavbu Šalamúnovho chrámu. Miery, šírky, stĺpy, zárubne a vy to máte celé opísať slovami bez obrázka. Je to ako prekladať projekt architekta. A potom sú tu žalmy, teda poézia, s ktorou sa musíte pohrať, aby znela zvučne, ale nesmie stratiť význam. Ako som spomínal, robíme významový preklad, neprekladáme slovo za slovom, pretože to nefunguje. Prekladáme zmysel, myšlienku či koncept tak, aby to bolo prirodzené a zrozumiteľné.

Aké to bolo, keď prišli hotové výtlačky a vy ste držali v rukách výsledok tejto dlhoročnej práce?

Keď do Sabinova dorazili Biblie nákladným autom, natočil som krátke video, ako vyberám výtlačok z krabice. Dali sme ho na sociálne siete a do pol hodiny mi začali volať Rómovia z celého sveta – z Anglicka, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Česka, ba dokonca z Kanady. Boli sme prekvapení, koľko Rómov žije v zahraničí a hovorí naším dialektom. Všetci chceli Bibliu. Bolo to úžasné.

Existuje aj audioverzia prekladu celej Biblie?

Samozrejme. Robíme ju preto, aby ľudia tento text naozaj čítali a počúvali. Chceli sme, aby bola Biblia dostupná aj na moderných zariadeniach, teda v mobile. Napríklad v aplikácii YouVersion, ktorá obsahuje vyše tisíc prekladov Biblie, je dostupný aj náš text a jeho audioverzia.

Sú však aj ďalšie aplikácie, ktoré ľudia používajú. Jednou z nich je Faith Comes By Hearing, v ktorej je nahratý celý Nový zákon.

Máte ohlasy aj od Rómov zo zahraničia alebo z iných regiónov Slovenska? Rozumejú vášmu dialektu?

Rozumieť môžu, ale nemusí im to byť prirodzené. A práve o tú prirodzenosť nám išlo. Na západnom či južnom Slovensku žijú Rómovia s inými dialektmi, takže hoci rozumejú, nie je to jazyk ich srdca.

Nášmu dialektu rozumejú ľudia z východu či severovýchodu Slovenska a takmer celé Česko, pretože tam žije veľa Rómov, ktorí odišli z východu za prácou alebo počas vojny a zostali u našich susedov žiť. Nášmu dialektu takisto výborne rozumejú aj Rómovia zo Zakarpatskej Ukrajiny. Keď prišli počas vojny a čítali sme im, všetkému rozumeli. Bolo to nádherné.

Dokonca aj skupina Rómov v Poľsku, ktorí sa volajú Bergitka Roma, používa náš preklad ako základ. Ich písmo je iné, majú iný zápis aj štruktúru viet, ale náš text im slúži ako východiskový materiál. Uviedli, že vďaka nášmu prekladu majú hotovej 80 až 90 percent svojej práce. Takže náš rómsky preklad Biblie pomáha aj ďalej.

Aké je zloženie zboru Apoštolskej cirkvi, kde teraz pôsobíte? 

Teraz pôsobím v Jarovniciach, kde som založil nový zbor – a aj tam bývam. Milujem Jarovnice, milujem našich Rómov. V zbore sme prakticky všetci Rómovia, ale máme aj dvoch Nerómov, ktorí k nám začali chodiť. Bol by som veľmi rád, keby Nerómov prichádzalo viac.  

Myslím si, že ako národ ešte potrebujeme dozrieť do toho, že aj Róm môže byť líder a môže viesť. Niektorí ľudia majú stále problém s tým, že Róm im má hovoriť niečo o ich živote, že im ide kázať v kostole. Ale Boh sa na to pozerá inak. V Božom kráľovstve budú ľudia z každého národa, každého jazyka a každého kmeňa. Každý má rovnaké právo na život a rovnaké právo na to, čo Boh robí.

Ako zmenil preklad Biblie chod vašich kázní?

Predtým to bolo tak, že sme síce spievali a kázali po rómsky, ale Bibliu sme čítali po slovensky. Teraz ju čítame vo vlastnom jazyku.

Ale obzvlášť ma teší, že mladí ľudia zdieľajú rómske verše z Biblie na Facebooku. Dokonca začali viac používať rómčinu aj v bežnom živote – píšu si v rómčine správy, zdieľajú príspevky. Má to obrovský vplyv, ktorý sme vôbec nečakali.

Je to naozaj vzácne, pretože mnoho odborníkov hovorí, že čoraz viac Rómov a Rómok dnes rómčinu nepoužíva takmer vôbec. Vaša skúsenosť s mladými ľuďmi v zbore ukazuje, že aj vďaka Biblii sa začínajú vracať k svojmu jazyku.

Presne tak. Bez jazyka národ zahynie. To je to, čo nás drží a čo nás robí národom – že máme svoj jazyk. A Boh nám ho dal. Ako každý iný jazyk, aj ten náš je krásny a rovnocenný iným. Ja osobne si myslím, že neexistuje jazyk, ktorý by bol nadradený alebo podradený. Všetky jazyky – a národy – sú rovnocenné.

Ovplyvnila Biblia v rómčine počet veriacich alebo návštevníkov zboru?

Keď sa pozrieme na históriu, kdekoľvek prišiel preklad Biblie do materinského jazyka, tam prišlo Božie prebudenie. Či už to bolo v Nemecku s Lutherom, v Anglicku alebo inde – vždy sa niečo pohlo. A ja to vidím aj u nás. Myslím si, že medzi Rómami prichádza duchovné prebudenie. Vraciame sa späť k Bohu. Ľudia nachádzajú zmysel života a viera ich premieňa v praktických veciach, v ich každodennosti.

Mladí ľudia nachádzajú nádej, aj keď zažívajú diskrimináciu a nie sú si istí, či po vyučení nájdu prácu – idú do toho. Vstupujú do života s nádejou. Vidím to. Tak, ako Božie slovo zmenilo môj život, vidím, ako mení životy iných. Biblia nie je len literatúra – je to milostný list od Otca, ktorý nás miluje. A keď ju takto čítame, zrazu si uvedomíme, že niekto nás má rád, že máme hodnotu. Hodnotu, ktorú nám dáva Boh.

Marek Olah Kazateľ a hlavný prekladateľ Biblie do východoslovenskej rómčiny. Pochádza zo Sabinova, dnes pôsobí ako pastor v Jarovniciach, kde vedie zbor Apoštolskej cirkvi. Dlhé roky pracuje s mládežou, venuje sa komunitnej službe a aktívne pôsobí v rómskych komunitách na východnom Slovensku i v zahraničí.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].