Nie je to neriešiteľná situácia, zhodujú sa odborníci.

Ilustračné foto -doučovanie detí z vylúčených komunít. Zdroj: eduRoma

„Sme tam iba niekoľkí a pani učiteľka či pán učiteľ sa nám môže viac venovať. Máme viac času na precvičenie. Môžeme klásť viac otázok. A hlavne – a v to pevne verím – nám toho zostane viac v pamäti,“ nádeja sa Miriam Kružliaková, asistentka učiteľa v obci Dobrá Niva.

V študentskom časopise takto chváli projekt „Spolu múdrejší“. Ministerstvo školstva ho spustilo v marci 2021, aby pomohlo žiakom zo zraniteľných skupín dohnať učivo zameškané počas karantény. Školy tak získali peniaze na poobedňajšie alebo večerné doučovanie.

Podľa zistení Denníka N patrí Slovensko medzi krajiny EÚ, kde boli školy kvôli koronavírusu zatvorené najdlhšie. Žiaci sa preto museli učiť dištančne – najčastejšie cez internet alebo pomocou pracovných listov.

Počas prvej vlny pandémie sa však 55-tisíc detí neučilo na diaľku vôbec, počas druhej vlny to bolo asi 10 percent všetkých detí. A aj žiaci, ktorí sa vzdelávali z domu, cítili, že to nestačí.

„Nie je dobré učiť sa doma, bolo to ťažké. Učitelia vedia lepšie vysvetliť úlohy. Sám som ich niekedy vypracovať nevedel,“ povedal portálu Romano fórum druhák Matej zo Základnej školy v Sabinove. V okrese žije mnoho obyvateľov z vylúčených komunít.

NKÚ má otázniky

Najmä takýto – sociálne znevýhodnení – žiaci by potrebovali dodatočný čas učiteľov, aby dobehli vedomosti, ktoré im vzala pandémia. Väčšina z nich však nemala také šťastie ako školáci z Dobrej Nivy. Vyplýva to z nedávnej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu.

Ten odhadol, že doučovania cez projekt „Spolu múdrejší“ sa dostali k najviac 30 percentám žiakov, ktorí by ich potrebovali najnutnejšie – aj to len v obmedzenom rozsahu.

Ilustračné foto – doučovanie detí z vylúčených komunít. Zdroj: eduRoma

Príliš málo bolo aj letných škôl. Centrum vzdelávacích analýz vypočítalo, že ministerstvo by na nich muselo dať 7 až 12-krát viac peňazí ako vlani, aby boli dostupné čo i len pre 20 percent „offline žiakov“. Rezort pritom vyčlenil na letné vzdelávanie iba trikrát viac prostriedkov než minulý rok.

„Uvedené zistenia vyvolávajú otázniky, či sú kroky ministerstva na zmiernenie negatívneho vplyvu pandémie na vzdelávanie žiakov, a to najmä tých, ktorí boli protipandemickými opatreniami v podobe zatvorených škôl obzvlášť zasiahnutí, adekvátne a dostatočné,“ pochybuje NKÚ.

Ministerstvo: doučovať mohli všetci, ktorí chceli a splnili podmienky

Rezort školstva pre Romano fórum uviedol, že v rámci programu „Spolu múdrejší“ podporili 471 škôl. Peniaze na letné vzdelávanie dostalo 419 škôl. V oboch prípadoch dostali podľa ministerstva peniaze všetci, ktorí o nich žiadali a splnili podmienky. Štát mal na to vyčlenených takmer 2,7 milióna eur.

Zároveň, oba projekty „boli len prvou fázou dlhodobejšieho plánu na dobehnutie zameškaného učiva,“ tvrdia u ministra Branislava Gröhlinga (SaS). Museli vraj „zohľadniť aj možnosti škôl a učiteľov, pre ktorých bola tiež dištančná výučba veľmi náročná“.

Ministerstvo nemôže škole nariadiť, aby doučovala žiakov.

Ministerstvo argumentuje, že „nemôže škole doučovanie alebo letnú školu nariadiť, a preto sa musí spoľahnúť na ich pozitívnu motiváciu a hľadať cesty zvýšenia záujmu.“

Učiteľom zapojeným do poobedňajšieho doučovania napríklad hradí rekreačný pobyt.

V oboch projektoch plánuje pokračovať, stále je totiž vyše 20-tisíc žiakov, ktorým sa táto pomoc zatiaľ nedostala. Štát peniaze na doučovanie žiakov aj v Pláne obnovy – takmer 10 miliónov eur.

Je ale vôbec reálne, že žiaci zo sociálne slabšieho prostredia niekedy dobehnú vedomosti a zručnosti, o ktoré ich ukrátila pandémia?

Dobehnutie učiva? Pri maximálnej snahe za jeden, dva roky

Sociálne znevýhodnení žiaci majú „aj bez vplyvu pandémie horší školský prospech, viac vynechávajú vyučovacie hodiny, majú horšie výsledky v testovaní PISA aj národných monitoringoch, ako žiaci zo sociálne štandardného prostredia,“ pripomína pedagóg a psychológ Miron Zelina.

Zatvorenie škôl to podľa neho ešte zhoršilo. „Správa svetovej banky uvádza, že americkí žiaci začínajú po pandémii školský rok na úrovni 60 až 87 percent zvládnutia učiva, ale v prípade detí z chudobných oblastí to bolo len 30 percent,“ ilustruje problém Zelina.

Ilustračné foto – doučovanie detí z vylúčených komunít. Zdroj: eduRoma

Aj slovenské učiteľky prvákov podľa neho majú skúsenosť, že chudobné deti ovládajú látku horšie než deti zo štandardných pomerov. Napriek tomu si myslí, že „za masívnych kompenzačných a podporných opatrení je možné, že žiak dobehne učivo na úroveň svojho prechádzajúceho výkonu.“

Chce to podľa neho tri veci: dať maximálny dôraz na vzdelávacie aktivity, upraviť výkonové štandardy a venovať tomu čas. „Dá sa predpokladať, že pri maximálnom úsilí a v dobrých podmienkach sa dá zameškané učivo dobehnúť v priebehu jedného či dvoch rokov.“

„Premárnili sme množstvo mesiacov“

Ani Michal Rehuš z Centra vzdelávacích analýz to nevidí ako márne. „Vzdelávacie straty síce môžu byť v prípade niektorých detí aj v rozsahu jedného školského roka, ale stále nejde o situáciu, ktorá by nemala riešenie.“ Dodáva však, že štát už premárnil množstvo mesiacov a nebude to jednoduché.

Ako jedno z riešení vidí „dlhodobú a intenzívnu podporu prostredníctvom doučovania“, ktoré by po vzore zahraničných programov mohlo byť aj celoročné. Najmä starší žiaci by podľa Rehuša mohli dostať aj pomoc mentorov. Pomohlo by aj zavedenie školských podporných tímov.

Nejde o situáciu, ktorá by nemala riešenie.

V neposlednom rade považuje Rehuš za dôležitú zmenu obsahu vzdelávania. Aby sa deti neučili málo podstatné poznatky, ale skôr sa sústredili na zručnosti a vedomosti potrebné pre ich ďalší život.

Zmenu obsahu a modernizáciu metód výučby považuje za kľúčové aj Zelina. Dodáva tiež, že aby sa podarilo dobehnúť zameškané, deti musia chodiť do škôl. Štát si viac nemôže dovoliť nechať ich učiť sa doma. Za dôležitú považuje aj spoluprácu školy s rodičmi chudobných detí.

Štát nevie odhadnúť, kedy dobehne zameškané

A kedy štát predpokladá, že by deti mohli mať dobehnuté, čo im vzali niekoľkomesačné lockdowny?

Ministerstvo školstva odpovedá, že „zvažuje rôzne alternatívy vývoja pandemickej situácie, ale v súčasnom stave nie je možné poskytnúť presný odhad vzhľadom na riziko tretej vlny pandémie, ktorej trvanie môže ďalej prehĺbiť meškanie v prebranom učive našich žiakov.“

Rezort tvrdí, že „spraví všetko preto, aby bolo toto meškanie čo najmenšie a žiaci ho dobehli v čo najkratšom čase.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Rozhovory