Autor je etnograf a romista.

Od vzniku samostatného Slovenska prebiehal okrem iných politických treníc aj súboj o zákon, ktorý by menšinám zabezpečil používanie ich jazyka vo verejnom styku. Sprevádzalo ho napätie medzi politikmi, ktoré sa prenášalo aj do spoločnosti.

Vláda na čele s Hnutím za Demokratické Slovensko (HZDS) nemala záujem ani ochotu „ošetriť“ u nás postavenie národnostných menšín, ktoré aj začiatkom 90. rokov upravoval ešte československý zákon z roku 1968.

Koaliční politici tvrdili, že legislatíva obsahuje 32 právnych predpisov v oblasti ochrany národnostných menšín. V zákone o štátnom jazyku z roku 1995 však stálo, že „neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony“.

Ani osobitné zákony, vyhlášky či nariadenia však reálne neupravovali používanie menšinových jazykov v úradnom styku. A to napriek tomu, že Slovensko ratifikovalo Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý bol súčasťou našej platnej legislatívy.

Vláda na jednej strane formálne deklarovala, že chce vstúpiť do euro-atlantických štruktúr, nedokázala však plniť podmienky prijatia. Dôležitou úlohou mediátora medzi politickými stranami zohrala americká Nadácia Projekt etnických vzťahov – Project Ethnic Relations (PER).

Nadácia v septembri 1996 zorganizovala spoločné stretnutie relevantných politických osobností vo švajčiarskom turistickom stredisku Le Mont Pélerin. Výsledkom trojdňového vyjednávania bolo spoločné vyhlásenie, v ktorom politici odporučili slovenskej vláde a parlamentu, aby čo najskôr pripravili návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Aj napriek politickému prísľubu poslancov HZDS a SNS vláda takýto návrh nevypracovala. Po prvých stretnutiach odišli z pracovnej skupiny vládni poslanci Dušan Slobodník, Ján Cuper a Peter Brňák. V skupine zostali len opoziční poslanci Pál Csáky, Milan Ftáčnik, Eva Rusnáková a neskôr aj Ivan Šimko, spolu so zástupcami Nadácie PER v Bratislave Samuelom Abrahámom a Petrom Priadkom.

Zostávajúci členovia pracovnej skupiny sa v rokoch 1997 a 1998 stretli viac ako dvadsaťkrát a vypracovali Návrh hlavných zásad zákona o používaní jazykov menšín. Jedným z jeho nedostatkov však boli nejasnosti o kodifikácii rómskeho jazyka.

K zmäteniu mohlo prispieť aj to, že tak ako vtedy, aj dnes býva uvádzané, že rómsky jazyk bol kodifikovaný už v roku 1971, a to jazykovou komisiou Zväzu Cigánov a Rómov. V dobre zmapovaných archívoch Zväzu však neexistuje dokument, ktorý by toto tvrdenie podporil.

Členovia pracovnej skupiny napokon rozhodnutie o skutočnom postavení rómčiny nechali na ústavných právnikov.

Jazykový zákon Rómom veľmi nepomohol

Zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín dopracovala a presadila až vláda vedená Mikulášom Dzurindom po voľbách v roku 1998. Podpísal ho prezident Rudolf Schuster, pôvodom karpatský Nemec. V zbierke zákonov vyšiel 10. júla 1999.

Zákon u nás deklaroval existenciu bulharského, českého, chorvátskeho, maďarského, nemeckého, poľského, rómskeho, rusínskeho a ukrajinského jazyka.

Napriek tomu postavenie jazykov národnostných menšín na Slovensku nie je rovnaké. Vo verejnom styku, v národnostnom školstve, v médiách či pri označovaní obcí v jazyku národnostných menšín dominuje maďarský jazyk. Ostatné jazyky nemajú podobné postavenie aj vzhľadom k početnosti príslušníkov týchto menšín.

Mnohým menšinám chýba najmä vzdelávanie v ich materinskom jazyku, no rodnú reč nemôžu uplatňovať ani v iných sférach spoločenského života.

Jazyky národnostných menšín sú na Slovensku väčšinou skôr kultúrnym dedičstvom, nie fungujúcimi jazykovo-spoločenskými štruktúrami. O to problematickejšie zostáva postavenie „živého“ rómskeho jazyka, ktorý ovláda väčšina Rómov. Najmä vo vzdelávacom systéme chýba už desiatky rokov.

Zákon o používaní jazykov národnostných menšín rómskej menšine veľmi nepomohol, nevzťahuje sa na oblasť predškolskej výchovy, základných a stredných škôl. Paragraf 5 sa síce odvoláva na školský zákon, no ten a ani žiadne iné nedefinujú zaradenie rómskeho jazyka do vzdelávacieho systému.

Slovensko tým dodnes upiera Rómom právo na vzdelanie v materinskom jazyku.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].