„Chcel som písať o ťažkostiach, ktoré zažívam kvôli tomu, kto som,“ hovorí 19-ročný Vojtech Klinec.

Spevák Vojtech Klinec. Foto – archív VK

Študent konzervatória Vojtech Klinec nahral pesničku Detviansky sen, v ktorej opisuje, čo prežíva v malom meste queer Róm. „Ležím, revem, kým nezaspím. Moc bojím sa budúcna, narodený do záhuby,“ spieva v jednom z veršov.

Skladba sa stala virálnou, za necelý týždeň mala desaťtisíce zhliadnutí. Hralo ju Rádio_FM a festival Pohoda pozval 19-ročného speváka vystupovať na jedno z ich letných pódií.

„Som rád, že video malo úspech, ale dôležité je pre mňa najmä, ak ľudia vidia a cítia moju hudbu. To ma potešilo najviac. Teraz na seba kladiem ešte väčšie nároky, aby som robil ešte lepšiu hudbu než predtým,“ hovorí Vojtík.

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, aké preňho bolo vyrastať v Detve, kedy začal s písaním a skladaním piesní, aj ako bude vyzerať jeho nový album, ktorý vydá v lete.

Vaša pesnička Detviansky sen opisuje, aké je to byť queer a Róm v Detve, teda okrese, kde mali Kotlebovci v posledných parlamentných voľbách 12 percent. Aké bolo pre vás vyrastať v Detve?

Bolo to traumatizujúce a veľmi ťažké. Narážal som na komplikácie, s ktorými sa iné deti nestretávali. Úplne mi to zmenilo štruktúru života. Keby som nedostával taký náklad nenávisti, bol by som iným človekom. Som ale rád, že som, kým som – nič by som na tom nemenil. Dúfam ale, že deti podobné mne nebudú musieť v budúcnosti niečo také zažívať a budú sa môcť rozvíjať, ako chcú.

Hovoríte, že ste sa stretávali s nenávisťou. Čo konkrétne ste zažívali?  

Bolo toho veľa. Pamätám si incident, ktorý nepatril k tým najväčším. Keď som sa raz išiel pozrieť na hokej, ľudia po mne hádzali sklo z balkóna a potom po mne pokrikovali. Úplne náhodní týpci, bolo to zvláštne.

V rozhovore pre queerslovakia.sk ste povedali, že niektorí chlapci z futbalového tímu MFK Detva vás šikanovali, preto ste si v klipe škodoradostne spravil z dresu klubu crop top, aký by si oni nikdy neobliekli. Čo ste zažívali od týchto futbalistov?

Sú to také bežné veci, ktoré zažíva každé queer dieťa od „straight“ (heterosexuálnych, pozn.) chlapcov, ktorí musia chodiť na futbal… Pokriky, posmechy a hlúposti, ktoré zrážali moje sebavedomie.

Aký bol v Detve váš coming out? (verejné oznámenie identity)

Je to sranda, ale coming out som nikdy neurobil. Jedného dňa som si proste povedal, že načo? Je to moja osobná vec. Verím, že každý by k tomu mal môcť pristupovať, ako to vidí najlepšie on sám. V tom čase som už bol tak zlomený, že som nemal potrebu robiť oficiálny coming out. Som, kto som a nemusím hovoriť každému, čo robím.

Módny návrhár Pavel Berky nedávno v rozhovore pre Romano fórum povedal, že homosexualita je v rómskej komunite veľké tabu. Máte aj vy takúto skúsenosť?

Ja toto povedať nemôžem. Rómska komunita v Detve je iná, zvyknutá na queer ľudí, a teda viac otvorená. Jasné, že sa nájde mnoho indivíduí, ktoré queer identitu nepodporujú, ale určite je o nás v detvianskej rómskej komunite lepšia mienka.

Vráťme sa k piesni Detviansky sen. Ako vznikala?

Rok som vkuse každý deň pozeral klip American teenager od americkej pesničkárky Ethel Cain a povedal som si, že je čas spraviť cover, lebo si to stále spievam. Bol som tým klipom posadnutý, neprestával ma baviť. Tak som napísal text a mal predstavu o tej cover verzii, no zrazu som si uvedomil, že je to vlastne strašne dobrý nápad na moju vlastnú pesničku.

Hodila by sa mi do albumu, na ktorom teraz pracujem. Tak som si zapol FL Studio, YouTube, otvoril som si Notes a začal som tvoriť. Za jeden a pol dňa bola pesnička hotová.

Veľmi silný je v nej okrem iného verš „Môj frajer ma nechce, lebo dnes už kričí Na stráž“. Zachytáva realitu alebo funguje skôr ako obraz pre atmosféru v Detve?

Určite zachytáva realitu. Mne osobne to urobili iba kamaráti, ale poznám queer ľudí, ktorým sa to stalo a je to nepríjemné. Bol som pri jednom takom incidente, keď sa pár rozišiel. Jeden z dvojice začal byť zrazu podporovateľ ĽSNS a šíril vo veľkom nenávisť na toho druhého. Robil to až nechutným spôsobom.

Príde mi to tak, že ak naozaj niekoho ľúbiš, vždy k nemu budeš mať nejaký cit a rešpekt. Jasné, prvé dni po rozchode si asi každý pár povie, že sa nenávidí, ale musí tam niekde byť vzájomný rešpekt.

Vysvetlil som si to tak, že ľudia zo Slovenska by radšej boli prijatí spoločnosťou, než aby žili sami pre seba. Ten podporovateľ ĽSNS určite chcel môjho kamaráta, ale ešte viac chcel prijatie od chlapov z jeho mesta.

Pesničku Detviansky sen ste zavesili na YouTube v deň víťazstva nad fašizmom 8. mája. Bol to zámer?

Áno, bol to zámer. Klip som mal hotový už v apríli, ale čakal som s ním. Vravel som si, že to musím dať von 8. mája.

Za ani nie týždeň ma skladba 75-tisíc zhliadnutí na YouTube. Hralo ju Rádio_FM a Pohoda oznámila, že budete jedným z účinkujúcich na tohtoročnom festivale. Zmenilo sa nejako, ako sa na vás pozerajú ľudia v Detve?

Vôbec. Tak ako teraz sa na mňa ľudia v Detve pozerali stále. Tí, ktorí ma nenávidia, sa zvláštnym spôsob snažia nereagovať na to a tí, ktorú sú mi blízki a majú ma radi, ma podporujú vo veľkom tak, ako ma podporovali aj predtým. Ale spoločenskú zmenu v meste zatiaľ necítim.

A zmenilo sa niečo na tom, ako sa na seba pozeráte vy sám?

Určite áno. Nezáleží mi však na tom, koľko malo video zhliadnutí. Som rád, že malo úspech, ale dôležité je pre mňa najmä, ak ľudia vidia a cítia moju hudbu. To ma potešilo najviac. Teraz na seba kladiem ešte väčšie nároky, aby som robil ešte lepšiu hudbu než predtým.

Začínali ste spievať v rómskom súbore Romka, ktorý viedla vaša stará mama. Pamätáte si na moment, keď vás napadlo, že budete skladať vlastné texty a pesničky?

Pamätám si na to veľmi dobre. Mal som 12 rokov a nikto ma nechcel počúvať. Ľudí nezaujímalo, čo sa okolo mňa dialo. Bol som úplný outsider a „emák“ (podľa subkultúry emo, pozn.). Tento štýl sa mi zapáčil a išiel som tou cestou.

Keďže ma nikto nepočúval, hľadal som si svoju komunitu na internete – hlavne na platforme tumblr (sociálna sieť pre mikroblogy, pozn.). Tam ma queer ľudia z celého sveta zoznámili s alternatívnymi umelcami, pionierkami scény ako Lana Del Rey, Lorde, Marina, Grimes či Poppy. A ich hudba sa mi veľmi zapáčila.

Vždy som spieval, obľuboval som to, ale dovtedy som si nemyslel, že by som hudbu sám tvoril. No uvedomil som si, že mám čo povedať, mám básnické črevo, tak teda idem na to. A začal som písať.

Apropo, stará mama. V jednom z rozhovorov ste spomínali, že o radosť z úspechu zo skladby Detviansky sen sa delíte najmä s ňou. Tiež ste povedal, že najmä vďaka nej rozmýšľate sebavedomo o svojej queer a rómskej identite. Nie je úplne bežné dostávať tento typ podpory od staršej generácie.

Moja stará mama je jedna z najlepších žien, aké poznám. Je to žena so správnymi názormi, správnym srdcom a postojom k životu. Keď som mal štyri roky, rád som sa obliekal do ženského rómskeho kroja. Jasné, že otec bol trošku zhrozený a povedal mi, že to nemôžem robiť. Starká a teta ma však do toho kroja obliekali potajomky a dovolili mi tancovať. Starká ma prijala, odkedy som na svete.

Som privilegovaný v tom, že som svoju queer identitu mohol hľadať v rómskej kultúre. Prvé prvky queer bytia som cítil počas „robenia“ rómskej kultúry – tancovania, spevu alebo vyjadrovania sa. Som za to vďačný, lebo takýto priestor nemá veľa ľudí.

Takže rómska kultúra vám dala priestor nájsť v sebe queer identitu.

Áno, presne.

V lete plánujete vydať album. Aký bude?

Bude to „love letter“ všetkým mojim alternatívnym dievčatám, ktoré ma počas tých rokov inšpirovali. Snažil som sa urobiť niečo, čo by kričalo moje ja, takže to bude veľmi svojský a osobný album. Zároveň je miestami vtipný – niekedy až príliš –, miestami presladený, a tiež tragický.

Zameral som viac na popovú produkciu, na alternatívny pop. Minulé moje projekty boli hyperpopové, no keď som začínal písať, tvoril som popové pesničky. Takže sa týmto albumom vraciam ku svojim koreňom.

Mnoho vecí na tomto albume pochádza z mojich prvých momentov písania. Napríklad skladbu Krv som napísal, keď som mal 13 rokov a teraz som ju hudobne sprodukoval. Nový album teda opisuje moje tínedžerské roky.

Klip k piesni Detviansky sen uvádzate citátom z piesne od už spomínanej pesničkárky Ethel Cain: „Boh nás ľúbi, ale nie natoľko, aby nás zachránil.“ Je to pocit, ktorý máte z toho, ako sa žije queer ľuďom na Slovensku?

Skôr je to osobná vec, taký pocit mám z celého môjho života. Pesnička Detviansky sen rezonovala s queer ľuďmi, ale nebolo mojím zámerom písať o nich, ani o Rómoch. Chcel som písať o ťažkostiach, ktoré zažívam kvôli tomu, kto som. Ten verš skôr vystihuje, ako vidím svet. Keď som ho prvýkrát videl v angličtine, zachytil ma. Preto som sa ho rozhodol citovať.

Práve si dokončujete maturitu na Súkromnom hudobnom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Aké máte ďalšie plány?

Mojím plánom je ísť na vysokú školu. Mám jeden hit, no neočakávam, že sa ním preslávim. Dúfam ale, že šancu, ktorú práve teraz dostávam, uchytím natoľko, aby som vedel naďalej budovať svoju značku a jedného dňa si možno hudbou zarábal a živil sa ňou. To je môj najväčší sen. Plán B je byť učiteľom na konzervatóriu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Odoberajte články emailom