Ako vyzerá obec, kde Rómov nevnímajú ako problém? Knižné tipy osobností nielen na leto
Poetický román o vietnamskej rodine žijúcej v Amerike; pohľad do dediny, kde Rómovia a Nerómovia žijú v harmónii; aj naštrbenie presvedčenia, podľa ktorého má západná civilizácia korene výlučné v kultúre starovekého Grécka a Ríma.
Desať osobností, ktoré patria k niektorej z menšín alebo sa profesionálne zaujímajú o menšinovú kultúru, ponúka svoje tipy na letné čítanie.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista
V poslednej dobe ma zaujalo veľmi veľa kníh a mnohé už netrpezlivo čakajú na stole, aby som si ich prečítal. Do pozornosti by som aktuálne dal tri. Prvé dve sa týkajú oblasti, ktorej sa primárne venujem, teda romistike.
Začnem knihou mladého českého romistu Jana Orta s názvom Harmonie soužití – Romové jako místní obyvatelé východního Slovenska, ktorá vyšla ešte v roku 2022 vo vydavateľstve Karolínum v Prahe. Po dnes už klasickej knihe Davida Scheffela Svinia v čiernobielom je to iba druhá monografia, ktorá sa kompletne venuje dejinám a situácii jednej rómskej komunity na Slovensku.
Ide o vynikajúcu vedeckú monografiu, ktorá sa neorientuje na doposiaľ dominujúci diskurz rómskeho vylúčenia, ale na situáciu v komunite, kde sa podarilo nájsť vzájomný konsenzus spolužitia Rómov a Nerómov ako rovnocenných obyvateľov obce. Určite túto knihu odporúčam všetkým, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o tom, ako to vyzerá v obci, kde Rómovia nie sú „problémom“.
Druhým mojím tipom je prekrásna publikácia s názvom Paramisa – pohádky a příběhy romských vypravěčů z bývalého Československa. Edične ju pripravil český romista Pavel Kubaník. Ide o zbierku tradičných rómskych rozprávok a príbehov, ktoré zapísala prvá dáma československej romistiky Milena Hübschmannová. Publikácia voľne nadväzuje na podobné vydania z rokov 1973 a 1999.
Táto kniha je o to vzácnejšia, že ide možno o jednu z posledných zbierok žánru, ktorý sa v rómskom prostredí vyskytuje v stále menšej miere. Možno by mohla byť okrem iného inšpiráciou pre mladú rómsku inteligenciu a aktivistov, aby sa týmto etnografickým žánrom začali venovať viac.
Mojím posledným tipom je kniha z inej oblasti, avšak tiež výsostne aktuálnej, ktorá sa dotýka nielen mňa, ale v podstate nás všetkých. Ide o román Internát od špičkového ukrajinského autora Serhija Žadana. Ústredným motívom príbehu je putovanie hlavného hrdinu Pašu po území kdesi na východe Ukrajiny, na ktorom sa odohráva vojnový konflikt.
Nejde o reportážnu literatúru, ale o fiktívny román, ktorého dej nenechá nikoho na pochybách, že v prípade vojnového konfliktu na Ukrajine ide o bezprecedentnú dobyvačnú inváziu Ruska a jeho armády na čele s diktátorom vladimírom putinom (schválne používam malé písmena). Román je napísaný neskutočne pútavo a musím povedať, že na autorovej literárnej zručnosti nič neubral ani preklad do slovenského jazyka.
Květoslava Podhradská, spisovateľka
Eva Danišová: Jekh, duj, trin! (Kher)
Rozkladacia a hravá kniha pre predškolákov a prvákov o tom, ako jedna malá žabka dohopkala do školy.
Gary G. Steele: Čhávata z manéže (Kher)
Kniha o slávnom rómskom cirkuse, ktorý putoval Amerikou v časoch Veľkej hospodárskej krízy.
Kvet Nguyen, fotografka a vizuálna umelkyňa
Ocean Vuong: Na zemi sme na chvíľku nádherní (Lindeni)
Namiesto priamych citátov a parafráz z knihy, ktoré by boli dozaista výnimočné, no nerada by som tu vytrhávala myšlienky z ich kontextu, skôr napíšem niečo o autorovi.
Ocean Vuong je dlhodobo mojím vzorom pre jeho absolútne kľudný a budhistický prístup aj ku kritickým témam a k životu samotnému; pre unikátny spôsob písania, ktorý tento svet možno ešte nečítal; ale aj preto, lebo vyslovuje myseľ-hnúce myšlienky ako je vo voľnom preklade napríklad táto: „Starostlivosť je vylepšený hnev, je následkom hnevu.” (Care is anger improved, is the aftermath of anger)
Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
Juraj Buzalka: Postsedliaci (mamaš)
Kniha o časti moderných Slovákov, ktorí sa stratili v „tradičných“ hodnotách vidieckeho sveta. Nedokážu sa oslobodiť od mocenských politikov, ktorým vôbec nejde o ich dobro. Volia si „silných“ vodcov, ktorí však krajine neprinášajú rozvoj a ani nechcú blaho pre svojich voličov. Pre mňa je táto kniha sondou do našej spoločnosti a súčasne výzvou na hľadanie spoločnej cesty k skutočnému rozvoju a prosperite.
Reiner Engelman: Účtovník z Osvienčimu (Fortuna Libri)
Príbeh o nemeckom účtovníkovi, príslušníkovi SS, ktorý mal v koncentračnom tábore na starosti zapisovanie skonfiškovaného majetku väzňov. I keď vedel, čo sa deje, svoju úlohu v smrtiacej mašinérii nepovažoval za zlo, pretože sa priamo nepodieľal na vraždení. Vo vyhladzovacom pláne nacistov mal však každý človek svoje postavenie, ktoré bolo dôležité pre konečný výsledok, teda pre uskutočnenie holokaustu. Táto kniha je odkazom aj pre dnešok, keď vo svete rastie pravicový extrémizmus, často sa skrývajúci za patriotizmus a národovectvo. Mnohí jeho priaznivci si neuvedomujú, že dovoľujú rásť zlu, ktoré môže pohltiť aj ich, ak sa nespamätajú.
Zuzana Kusá, sociologička a laureátka ocenenia Lúč z tmy 2023
Zvyčajne nečítam knihy, na ktoré by som vedela dať tip. Práve teraz sa pozerám do Routledge Handbook of Language and Politics, no budem z nej čítať len asi päť z 30 kapitol, ktoré ma môžu niekam posunúť pri skúmaní politických argumentácií.
Vedela by som však dať tip na knihu, ktorú som mala rada v detstve, potom som ju čítala dcéram a teraz jej príbehy rozprávam „z hlavy“ svojím vnukom a oni sú ochotní počúvať ich znova a znova. Volá sa Jakub a dvě stě dědečků od Miloša Macoureka.
Možno by táto kniha bola vhodná pre rodičov, ktorých deti pred spaním radi počúvajú rozprávky – môžu sa z nej inšpirovať. Sú to zväčša zábavné príbehy, ktoré pobavia aj rodičov a vtipne kombinujú možné aj nemožné. Navyše sú aj výchovné.
Ondrej Ficeri, historik
Josephine Quinn: Ako svet stvoril Západ /How the World Made the West/ (HarperCollins)
Oceňovaná profesorka histórie na Oxforde Josephine Quinnová spochybňuje doterajší spôsob nazerania na korene západnej civilizácie. Podľa autorky tradičný naratív, ktorý hovorí o koreňoch západnej civilizácie v kultúre starovekého Grécka a Ríma, je zavádzajúci, pretože starovekí Gréci a Rimania si boli sami vedomí „výpožičiek“ od iných susedných kultúr Stredomoria. Podľa nej nie je možné hovoriť o exkluzivite Západu, pretože ten bol už od staroveku ovplyvňovaný aj islamskými, africkými, indickými a čínskymi vplyvmi. Navyše, napriek všeobecnému presvedčeniu nikdy neexistovala jednotná a „čistá“ európska, respektíve západná kultúra. Takéto myslenie je až produktom romantického dejepisectva 19. storočia, ktoré treba prehodnotiť a opustiť, tvrdí Guinnová.
René Lužica, etnograf
Axel Munthe: Kniha o živote a smrti (Slovenský spisovateľ)
Švédsky lekár Axel Munthe (1857 – 1949) napísal počas svojho života jednu knihu – svoj pracovný životopis. Ten však od svojho prvého vydania kontinuálne vychádza v mnohých jazykoch a krajinách. U nás tieto pamäti prvýkrát vyšli ešte za jeho života v roku 1948.
Ak by Munthe žil v súčasnosti, určite by patril medzi humanistov a lekárov bez hraníc. Vyštudoval medicínu v Paríži, kde liečil miestnu hypochondrickú smotánku, no aj nemajetných Parížanov a cudzincov. Pomáhal opusteným deťom, obetiam cholery v Neapole i zemetrasenia na Sicílii. Na sklonku života sa staral o zdravie kráľovskej rodiny v Štokholme.
Ešte ako mladému medikovi mu učaroval ostrov chudobných rybárov a pastierov Capri. Po rokoch sa naň vrátil a s miestnymi remeselníkmi obnovil chátrajúcu antickú vilu. Potom sa tam staral o túlajúcich psov a ostrovanov presvedčil, aby sa vzdali lovu sťahovavých vtákov.
Munthe mal na Capri otvorené dvere do každej domácnosti a jeho duch žije na dnes už mondénnom mieste ďalej. Z opravenej vily sa stalo múzeum, v ktorom sídli nadácia organizujúca výmenné pobyty švédskych a talianskych umelcov.
Agnes Horváthová, zakladateľka a predsedníčka občianskeho združenia Romano kher
Andrej Ďuríček: Bratislava, Moja láska. To najkrajšie z mesta v jednej knihe (MAFRA Slovakia)
V ostatnom čase ma zaujala táto kniha. Jej autorom je novinár a fotograf Andrej Ďuríček, syn známeho herca, scenáristu a kabaretiéra Andreja Ďuríčka.
Kniha je plná príbehov, spomienok a porovnávaní, ako to bolo kedysi a ako je to dnes. Citlivo a s naozajstnou láskou ponúka opísané rôzne časti Bratislavy. Obsahuje tiež rozhovory so známymi osobnosťami, ktoré hovoria o svojom vzťahu k hlavnému mestu.
Narodila som sa v Bratislave a vyrastala som v Podunajských Biskupiciach, takže vždy ma lákali knihy o našom meste. Táto je napísaná pútavo, s jemnou ľahkosťou a zmyslom pre dobrodružstvo. Fotografie ukazujú mnohé detaily, ktoré dokáže objaviť len dobrý fotograf.
Verím, že kniha priláka nielen Bratislavčanov, ale aj ľudí, pre ktorých sa Bratislava stala druhým domovom, a tiež tých, ktorí cítia obdiv k tomuto mestu s bohatou históriou.
Vlado Rafael, riaditeľ o.z. eduRoma
Momentálne som sa vrátil ku knihe od Ericha Froma s názvom Strach zo slobody. Fromm ju síce napísal, aby vysvetlil psychologické aspekty nástupu nacizmu v Nemecku, pred ktorým musel utiecť do exilu, no jeho myšlienky sú strašidelne aktuálne aj dnes.
Patrí medzi ne aj pozorovanie, ako majú ľudia žijúci v demokratických krajinách tendenciu sami sa vzdávať získaných slobôd – či už vedome alebo nevedome – a podporovať diktátorské tendencie politikov, smerujúce k uzatváraniu spoločnosti.
Okrem toho na budúci rok pripravujem vydanie mojej druhej zbierky básní a popri tom si na Netflixe sem-tam pozriem dobrý film alebo dokument. Nedávno som videl veľmi poučný dokumentárny seriál o britskom spevákovi Robbiem Williamsovi.
Tomáš Csicsó, TikToker a strojný inžinier
Môj knižný tip bude trošku neštandardný, pretože je to vysokoškolská učebnica Štátovedy. Pred eurovoľbami som zistil, že viem mizerne málo o tom, ako funguje alebo ako by mal fungovať náš štát, tak som si kúpil túto knihu.
Myslím si, že by bolo fajn, ak by sa tento predmet vyučoval aj na stredných školách, a to už len preto, že hneď v úvodných kapitolách je vysvetlené, čo vlastne znamená suverenita štátu.
„Ak štát dobrovoľne obmedzí alebo na iný subjekt prenesie niektoré svoje právomoci, pričom sa nevzdá možnosti znova sa ich ujať, neznamená to stratu či obmedzenie suverenity. Naopak, to, že štát je spôsobilý prenášať svoje právomoci, je prejavom jeho suverenity.”
Tieto fakty vyvracajú všetky tvrdenia o tom, ako je Slovensko menej suverénne, keď nám niečo „diktuje” Brusel.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
