Online magazín Romano fórum publikoval tento rok 60 článkov – spravodajstvo, príbehy, ankety či komentáre. Na sviatočné dni prinášame redakčný výber našich najsilnejších rozhovorov tohto roka.

---

1.

Rómska intelektuálka Elena Lacková o holokauste písala v čase, keď sa reflexia v Európe ešte len začínala

Dvadsaťšesť rokov od vydania českého originálu vyšli v slovenčine pamäti najznámejšej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej. Autobiografické rozprávanie s názvom Narodila som sa pod šťastnou hviezdou preložila pre vydavateľstvo Brak jazykovedkyňa Júlia Choleva Vrábľová.

V rozhovore vysvetľuje, že Lackovej kniha dáva hlas rómskemu človeku a ukazuje, ako vyzeral život Rómov naprieč viacerými dekádami 20. storočia.

---

2.

Karate Kid z Ukrajiny: Po úteku pred bombami nosí pre Slovensko medaily zo súťaží

Galyna Lapshun sa s dcérou Taisiiou po začiatku ruskej invázie šesť dní skrývali v pivnici, aby nakoniec odišli na Slovensko. Neskôr ich bytovku zasiahla raketa. „Z bytu nám chýba balkón a polovica kuchyne,” opísali, prečo sa nemôžu vrátiť domov do Charkiva.

Napokon sa usadili v Nových Zámkoch. Galyna odtiaľ dochádza do Bratislavy, kde ako psychologička pomáha ukrajinským odídencom. Taisiia chodí do základnej školy a trénuje Kyokushin karate. V roku 2023 priniesla pre Slovensko zlatú medailu z Majstrovstiev Európy. 

---

3.

Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

Marcel Karvay sa narodil do etnicky zmiešanej rodiny – otec je Róm, matka Nerómka. Vyrastal v domácnosti, kde nemali elektrinu, kúrili kachľami a prali ručne, často len v studenej vode.

„Často sme strádali na jedle, keďže jediný zdroj príjmu boli otcove brigády, ktoré boli veľmi sporadické,“ spomína si v rozhovore.

Ako tínedžer si začal uvedomovať, že je gay, takže okrem poznámok na rodinný pôvod počúval aj narážky na svoju queer identitu. „Začalo sa pri mojom mene skloňovať slovo buzerant,“ vraví.

---

4.

Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

Stanislava Dotková sa kedysi starala o autistické deti, dnes učí žiakov prvého stupňa na Základnej škole Ľ. Podjavorinskej, ktorá sídli na košickom sídlisku Luníku IX. „Práca s autistickými deťmi je mojou najväčšou inšpiráciou pri učení detí z vylúčených komunít,“ hovorí.

Myslí si, že je povinnosťou mladej generácie Rómiek a Rómov venovať svoj voľný čas rómskym deťom. „Musíme im ukazovať, že ak na sebe budú pracovať, prinesie to výsledky, hoci to môže byť miestami náročné. Neudeje sa to z roka na rok, je to beh na veľmi dlhú trať, no verím, že to bude stáť za to.“

---

5.

Bojoval v SNP a skončil v koncentračnom tábore. Bili ich obuškami, ale prežil, hovorí o otcovi Ľudovít Petík

Otec Ľudovíta Petíka bojoval počas druhej svetovej vojny v Slovenskom národnom povstaní. Keď ich Nemci chytili, odvliekli ho na nútené práce do Ravensbrücku. „Rozbíjal kamene v kameňolome, bola to ťažká práca,“ vraví Ľudovít.

Vyrastal za socializmu v Ražňanoch, dedine neďaleko Sabinova. „Máloktorej rómskej rodine sa učitelia venovali, to musel byť rodič členom komunistickej strany.“

---

6.

Historik Ondrej Ficeri: O Luníku IX sa šíri urbánna legenda, ktorá má ospravedlniť majoritu za to, ako sídlisko dopadlo

Historik Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri hovorí, že príbeh, podľa ktorého majorita dala Rómom zadarmo byty na Luníku IX a oni ich zničili, je urbánnou legendou. Počas výskumu vzniku košického sídliska našiel v tejto legende mnoho trhlín.

Okrem iného zistil, že údajná pomoc majority Rómom nebola nezištná.„Z archívnych dokumentov však jasne vyplýva, išlo o veľmi zištné „riešenie“, ktorého cieľom bolo, aby sa čo najväčšia časť neintegrovaných rómskych rodín presunula z vnútorného mesta na perifériu,“ hovorí.

---

7.

Keď človek nemá nič, dokáže nemožné, hovorí boxer Viliam Tankó. Z chatrče sa vypracoval na slovenskú špičku

Je 15-násobný majster Slovenska v boxe, má trikrát bronz z majstrovstiev Európy, no hovorí, že väčšinu víťazných pohárov a opaskov má uložených na povale. „Úspechy hovoria len o minulosti. Mám ich za sebou, už ma tak nenapĺňajú,“ vraví boxer Viliam Tankó.

Časť detstva prežil s mamou a bratmi v rozpadnutom dome, do ktorého im fúkalo. „Keď vám doma dôjde múka a neviete si upiecť ani rómsky chlieb, to je už fakt chudoba,“ spomína si. Dnes popri tréningoch a práci študuje, je poslancom prlamentu a po skončení kariéry sa chce venovať mládeži. 

---

8.

Psychologička Špotáková: Zodpovednosť za rómske deti je na majorite. Nie je jednoduché uvedomiť si to

Magdaléna Špotáková založila a 24 rokov viedla Detské centrum pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Súčasťou centra aj materská škola, v ktorej sa overujú najnovšie poznatky v modernom vzdelávaní a napĺňajú princípy inklúzie.

„Keď prídete do školskej jedálne a na konci radu stojí riaditeľ, je to výborné znamenie. Neznamená to, že on je dokonalý šéf a že všetci učitelia a učiteľky sú vzor moderného, kvalitného a inkluzívneho prístupu, ale je to dobrý znak, že tomu rozumejú,“ vysvetľuje v rozhovore.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].