S akou knihou budú tráviť voľné dni ľudia, ktorí patria k rómskej menšine alebo sa profesionálne zaujímajú o rómsku kultúru? Romano fórum oslovilo vyše desiatku osobností zo sveta Rómov, aby sa podelili o tipy na letné čítanie.
Výsledkom je takmer dvadsať odporúčaní z rôznych žánrov – medzi nimi napríklad silné príbehy inšpiratívnych žien, ale aj detektívne pátranie po tom, ako sa do československej povojnovej literatúry dostal rómsky hlas.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista
V poslednej dobe vyšlo množstvo zaujímavých kníh, ktoré sú inšpiratívne a určite stoja za prečítanie. Jednu z nich mám už rozčítanú, a aj keď som ju ešte nedokončil, určite ju všetkým odporúčam. Ide o Denníky jedného z najvýznamnejších fotografov súčasnosti Jozefa Koudelku.
Pre mňa ako romistu je tento unikátny fotograf zaujímavý aj tým, že jeho fotografie Rómov sa stali vo svete ikonickými. Koudelka ich nielenže fotografoval, ale s nimi aj žil a túlal sa svetom podobne ako oni.
Publikované denníky nám umožňujú pozrieť sa do jeho mysle, spôsobu uvažovania, videnia či do jeho každodenných starostí. Jednoducho, skvelé čítanie. Jednoznačne odporúčam, a to nielen romistom alebo fotografom.
Aby som ako romista ostal „v téme“, z už prečítaných kníh by som odporučil dve knihy z českej produkcie. Prvou je úžasná kniha českej romistky Karolíny Ryvolovej s názvom Špačkem tužky na manžetě.
Ide o prekrásny, v podstate až „detektívny“ príbeh o vzniku súčasnej rómskej literárnej tvorby. Nádherné dejiny ľudí, knižiek a tém.
Druhým tipom je kniha Amendar II – Pohled do světa romských osobností z produkcie brnenského Múzea rómskej kultúry od štvorice autoriek Jany Horváthovej, Renaty Berkyovej, Alice Sigmund Herákovej a Jany Šustovej.
Ide o druhé doplnené vydanie akejsi encyklopédie rómskych osobností v Čechách. Aj keď, ako vieme, encyklopédie nie sú určené na bežné čítanie, táto sa číta ako „normálna kniha“ a ja som ju prečítal jedným dychom.
Prekrásne, poučné a najmä inšpiratívne čítanie. Kiežby sme niečo také – a hlavne v takej kvalite – mali aj na Slovensku.
Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
Chystám sa prečítať knihu Jediná žena v miestnosti od Marie Benedict. Je to príbeh o krásnej herečke so židovským pôvodom, ktorá žila v nacistickom Nemecku a vydala sa za rakúskeho obchodníka so zbraňami. Ten bol však veľmi žiarlivý a kolaboroval s nacistami, preto sa snažila o útek.
Nakoniec sa jej podarilo utiecť do Ameriky, kde sa stala hviezdou filmového plátna. Nebola však len krásna, ale aj veľmi múdra. Vynašla prístroj, ktorý mohol pomôcť v boji proti nacistom, no ženu v tej dobe nikto nepočúval.
Rada čítam knihy o inšpiratívnych ženách, pretože si myslím, že by sme mali mať viac žien vo výkonných a verejných funkciach.
René Lužica, etnograf
Na dovolenku si beriem knihu Slovenské století od Pavla Kosatíka. Prvé vydanie sa v zime rýchlo vypredalo, na druhé sa čakalo do jarných mesiacov. Teraz je už kniha v kníhkupectvách dostupná.
Asi to nebude historická kniha roka, lebo je napísaná populárno-vedecky, čo „klasickí“ historici obrnení dokumentmi neuznávajú. Moravan Kosatík píše o dejinách Slovenska v 20. storočí podobne, ako populizátor Vojtech Zamarovský popisoval našincovi antickú civilizáciu.
Každá kapitola je venovaná inému slovenskému politikovi vrátane (aj osudových) chýb a nerestí, ktoré boli súčasťou ich politických životov. A chcem vyzdvihnúť ešte jeden fakt. Takýto text o osobnostiach a zákulisiach slovenskej politiky zatiaľ nenapísal žiaden slovenský autor.
Napriek tomu pretrvávajú moje obavy z odborného a politicko-verejného pranierovania Pavla Kosatíka.
Zuzana Kumanová, etnografka a historička, bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry
Pravdou je, že v posledných rokoch čítam oveľa menej ako v minulosti. Čo by som si však chcela prečítať, je kniha Vyrástla som v gete od Elisky Tanzer, na ktorú ma upozornila Jurina Rusnáková.
Ide o čiastočne autobiografický príbeh ženy pochádzajúcej z rómskej osady na Slovensku a jej skúsenosti s prostitúciou. Súdiac podľa krátkej ukážky, ktorú som čítala, ide o drsný príbeh zložený zo zážitkov mladej ženy, ba vlastne na začiatku ešte dieťaťa, ktorého rodina sa živí najstarším remeslom.
Myslím, že aj vzhľadom na udalosti, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku odkrývajú, je to mimoriadne aktuálna téma, ktorej venujeme málo pozornosti. Pre predátorov a pedofilov je chudoba osád priestorom, kde ľahko nachádzajú svoje obete.
Naopak, čitateľom by som chcela odporučiť rozsiahlu monografiu Rómski kováči na Slovensku / Roma Blacksmiths in Slovakia od Arneho B. Manna. Vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Ústredia ľudovej umeleckej tvorby.
Je to veľmi poctivo spracovaná téma, kde autor ponúka podrobný prehľad o rómskom kováčstve, sortimente, výrobe, ale aj o vzťahoch s majoritou. Túto publikáciu by nemal opomenúť nikto, kto sa zaoberá kultúrou a dejinami Rómov.
Agnes Horváthová, zakladateľka a predsedníčka o.z. Romano kher
Romano džaniben má síce vo svojom názve, že ide o časopis, ale môžete ho kedykoľvek otvoriť a nič naliehavo aktuálne nezmeškáte. V týchto dňoch sa mi dostalo do rúk číslo 1/2021.
Jeho hlavnou témou sú Rómovia v Latinskej Amerike a Karibiku. Bolo pre mňa nové čítať o tom, ako jednotlivé rodiny prichádzali z rôznych krajín Európy a prinášali so sebou vlastné skúsenosti a kultúry. Mnohých čakali rovnaké predsudky ako v ich predchádzajúcej vlasti, ďalší sa rýchlo asimilovali.
Uvedomila som si, že právne uznanie Rómov nie je všade samozrejmosťou. V tomto obrovskom regióne sa im právne uznanie dostáva len v Kolumbii a Brazílii.
Vlado Rafael, publicista a riaditeľ o.z. eduRoma
Po rokoch som sa vrátil k nestorovi slovenskej historiografie Ľubomírovi Liptakovi a jeho publicistickym textom v knihe Storočie dlhšie ako sto rokov. Ak by niekto chcel vedieť, ako je to s vývojom modernej histórie na Slovensku, vrelo odporúčam.
Pre tých, ktorí majú radi poéziu, odporúčam básne Jozefa Urbana, ku ktorým sa vraciam často, a to aj počas letných mesiacov. Urbanove knihy sú, žiaľ, vždy beznádejne vypredané. Čitateľom preto odporúčam, aby boli pri ich zháňaní vytrvalí – oplatí sa to.
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička
Knihy čítam podľa nálady, nie vždy sa dokážem sústrediť. Keď som v smutnej nálade, nechcem sa rozrušiť náročným čítaním. Preto som jednu takú knihu teraz odložila.
Z niektorých pekných kníh nakupujem viacero kusov a darujem ich ľuďom, keď si myslím, že to práve potrebujú. A k niektorým knihám sa vraciam, keď potrebujem utešiť alebo si oddýchnuť. Práve som si takto opäť vybrala Proroka od Chalíl Džibrána. Jednoduché a jasné.
Dagmar Litterová, riaditeľka odboru na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny
Už od malička rada čítam. Čítať som sa naučila ešte pred nástupom na základnú školu a písmenká ma bavia dodnes.
Štylistika, hra so slovami, ich správny a prirodzený výber, zaujímavé skutočnosti, ľahký romantický nádych z prostredia našich hradov a zámkov – to všetko a mnoho ďalšieho je v každej knihe od Jany Pronskej. Toto leto ma od tejto spisovateľky čakajú knihy Právo na lásku, Kliatba a Prekliata láska.
Mikuláš Lakatoš, študent CEU v Budapešti a koordinátor na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity
Musím sa priznať že počas školského a pracovného roka, žiaľ, nemám popri odbornej literatúre a rôznych monitorovacích a strategických dokumentoch štátnej správy veľa času na iné čítanie. A pritom ho mať veľmi chcem! Letné prázdniny ma však zachránili.
Pred pár dňami som konečne začal čítať knihu Nová moc. Ako funguje moc v hyperprepojenom svete – a ako to urobiť tak, aby fungovala vo váš prospech od Jeremyho Heimansa a Henryho Timmsa.
Je to odľahčené čítanie o aktuálne prebiehajúcich spoločenských a politických zmenách v rôznych oblastiach života.
Jana Pierová, učiteľka
Janette Motlová Maziniová: Cigánka
Kniha ponúka autentické výpovede autorky, ktorá je sama Rómkou. Otvára „trinástu komnatu“ svojho života a delí sa s čitateľmi o pocity, ako vo svete majority vnímala svoj život od útleho detstva.
Motlová Maziniová ukazuje nefalšovaný pohľad na problémy v rómskom svete. Chce upozorniť na predsudky, stereotypy a rozdiely medzi majoritou a minoritou. Ako sa odlišujú tieto dva svety? Prečo je dôležité spolunažívať v mieri? Prečo by sme sa mali vzájomne tolerovať?
Príbeh nás zároveň učí, ako sa stať ohľaduplnejšími, priateľskejšími a menej súdiacimi ľuďmi.
Beáta Danišová, sociálna pedagogička
Denník Anny Frankovej
Spolu s Bibliou patrí medzi najčítanejšie knihy na svete. Kto sa s týmto denníkom ešte neoboznámil, mal by to určite zmeniť. Ide o príbeh dievčaťa židovského pôvodu, ktoré sa počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývalo pred nacistami v zadnej časti jednej z amsterdamských budov.
Svoju osamelosť a obavy z nejasnej budúcnosti Anna premenila na jedinečné denníkové zápisky. Tie sa svojím obsahom navždy zapísali do dejín ľudstva. V príbehu Anny Frankovej môže čitateľ pocítiť beznádej, strach, obavy, ale aj silu rodinného puta a to, že kto verí, nie je nikdy sám.
Romain Rolland: Peter a Lucia
Niekoľko desaťročí stará malá, nenápadná novela, ktorá je každoročne preberaná ako maturitná otázka zo slovenského jazyka a literatúry. Napriek jej úctyhodnému veku je to dielo, ktoré vždy dokáže zahriať na srdci, a to nielen milovníkov romantickej literatúry z vojnového obdobia.
Okrem príbehu nešťastnej lásky môže čitateľ v knihe nájsť množstvo symbolov – stačí byť prezieravý, dôsledný a neopomínať detaily.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
