Sociológ Michal Vašečka raz pri glosovaní spoločnosti na Slovensku skonštatoval, že najlepší stratili nádej a najhorší zasa zábrany. Do veľkej miery to platí, ale stále zostávajú ostrovy pozitívnej deviácie, kde nádej posúva hranice.

Veľa sa popísalo o rómskom sídlisku Luník IX – socialistickom experimente, ktorého dôsledky žneme dodnes. Je to síce geto, no žijú v ňom ľudia s túžbami a predstavami o lepšom živote.

Koncentrácia namiesto rozptylu

Jeho vznik sprevádza urbánna legenda o koncepte moderného sídliska v Košiciach, označovaného ako ABC, kde vraj mali bývať príslušníci armády (A), bezpečnosti (B) a Rómovia (C – Cigáni). Výskum historika Ondreja Ficeriho však ukázal opak. Luník IX bol od začiatku koncipovaný ako obytný komplex pre Rómov žijúcich v historickom centre Košíc a v osade zvanej Tábor.

Prvý koncept na výstavbu obytného súboru v katastri obce Myslava vznikol v roku 1972. Podľa Ficeriho štúdie s názvom Luník IX: Zrod rómskeho geta mala štvrť „pozostávať z rodinných domov s 220 bytmi s nízkym štandardom IV. kategórie s vykurovaním na tuhé palivo. Pre 1320 obyvateľov mala slúžiť kompletná občianska a technická vybavenosť, vrátane základnej deväťročnej školy s 13 triedami, materskej školy pre 120 detí, kultúrno-spoločenské a nákupné centrum s premietacou a tanečnou sálou a policajná stanica (okrsok VB).“

Dnes by sme možno povedali, že to bol ideálny koncept na výstavbu novej obytnej štvrte. Ale ten sa nezrealizoval – pravdepodobne aj preto, že narážal na štátom preferovanú „koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie“. Vytvorenie iba rómskeho osídlenia do tejto predstavy nezapadalo. 

Po niekoľkých etapách prepracovania projektu sa s výstavbou nakoniec začalo v roku 1979. Realizácia bola naplánovaná až do roku 1982 a postaviť sa malo 512 bytových jednotiek. Počet bytov pridelených Rómom varioval od 120 do 220.

Proti výlučnému obývaniu sídliska Rómami sa vyjadrila aj Komisia pre riešenie cigánskej otázky a tak sa v 80. rokoch na sídlisko do niektorých ulíc a vchodov prisťahovali aj nerómske rodiny. Ale napríklad nerómske deti neboli zaraďované do základnej školy na Luníku IX, ale chodili na Luník VIII. Nerómske obyvateľstvo z Luníka IX nadobro odišlo začiatkom 90. rokov a do uvoľnených bytov boli nasťahovaní výlučne Rómovia.

Príbeh segregácie Rómov

Od tohto obdobia sa na Luníku IX píše príbeh geta. Slovensko ho pozná z fotiek a televíznych záberov na paneláky s komínom z každého bytu, na hordy odpadkov či deti hrajúce sa v blate. Sú to odpudivé zábery na biedu.

Pred pár rokmi došlo k zbúraniu niekoľkých bytoviek, keďže miera ich „vybývania“ dosiahla hranicu únosnosti a statika bola natoľko poškodená, že predstavovala ohrozenie na živote. Nezaobišlo sa to bez plaču a kriku, ale pre všetkých zúčastnených to asi bolo posledné možné riešenie.

Neviem, či sa tomu dalo predísť, ale v súčasnosti je na Luníku IX iba niečo viac ako 370 bytových jednotiek. Po zbúraní sa znížil aj počet obyvateľov – odhady zainteresovaných hovoria, že to môže byť 3500 až 4000 osôb. Oficiálne však v evidencii zostáva o niekoľko tisíc obyvateľov viac, lebo aj ľudia zo zbúraných bytoviek zrejme ešte stále majú adresy na Luníku IX, aj keď tam nebývajú.

Tak ako to je v prípade každej väčšej rómskej lokality, aj časť ľudí z Luníka IX žije v zahraničí a iní, ktorí si to môžu dovoliť, si snažia prenajať niečo v lepšej štvrti. Ďalšia časť pôvodných obyvateľov však založila novú osadu označovanú ako Mašličkovo.

Aj tentokrát teda platí, čo zvykneme opakovať pri charakteristike iných rómskych osídlení: žiadna komunita nie je homogénna, je vnútorne diferencovaná na základe viacerých ukazovateľov – v prípade Luníka IX hlavne ekonomických.

Saleziáni vstúpia do histórie

Zainteresovaní znalci prostredia sa zhodujú v tom, že Luník IX sa vzmáha. V medziach možností sa buduje, sídlisko je čistejšie a v mnohých smeroch začína mať víziu. Znamená to, že tamojší ľudia ešte nestratili nádej.

Na Luníku IX dlhodobo pôsobia Saleziáni, neúnavne budujúci svoje dielo uprostred sídliska. Ku kaplnke postupne pribúdajú ďalšie priestory – komunitné centrum, práčovňa, dielne a, samozrejme, priestory pre ubytovanie. Saleziáni odtiaľ neodchádzajú, sú k dispozícii vo dne i v noci. Už viac ako 20 rokov sa podieľajú na formovaní mladých. Predpokladám, že aj ich zásluhou Luník IX vybral za miesto svojej návštevy Svätý Otec František.

Návšteva sa uskutočnila 14. septembra 2021 a viacerí sú presvedčení o tom, že bola akýmsi zdrojom novej sily. Prítomnosť pápeža bola pre ľudí na periférii veľkým zadosťučinením. Preukázal im úctu, akej sa im nikdy predtým nedostalo.

Zmysel však mala aj samotná príprava, lebo na sídlisko priviedla množstvo ľudí – dobrovoľníkov, technikov, umelcov –, ktorí by si tam inak cestu nenašli. Aj keby salezián Peter Bešenyei vo vzťahu k Rómom už nič viac neurobil, už teraz spravil veľa a vstúpi do histórie.

Myšlienka inklúzie má na Luníku IX limity

Luník IX sa vzmáha aj preto, že tam v pomáhajúcich profesiách pôsobia ľudia, ktorých náplňou práce je podpora pozitívnej zmeny. Aj keď v drobných krôčikoch, ale vytrvalo. Každý jeden človek, ktorému pomôžu nájsť prácu alebo dieťa, ktorému pomôžu s doučovaním, je krokom vpred.

Pracovať v pomáhajúcich profesiách nie je jednoduché, či to už zamestnanci robia v samospráve alebo prostredníctvom neziskovej organizácie. Musia veriť, že to má zmysel a že sídlisko raz môže vyzerať úplne inak.

K rozvoju určite pomáha aj pôsobenie starostu Marcela Šaňu, ktorý asi niekde v hlave nosí víziu Luníka IX ako bežného sídliska a priestoru, ktorý je domovom pre všetkých – bohatších aj chudobnejších. Sídliska, ktoré núdznym dokáže ponúknuť pomoc a angažovaným rozvoj.

A tu niekde visí otáznik nad štátom a ním deklarovaným prístupom. Inklúzia v zmysle začlenenia a uplatňovanie princípov desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie môže mať značné limity v prípade osídlenia, kde žijú iba Rómovia. Už len napríklad podpora výstavby škôlok z eurofondov býva podmienená zabezpečením inklúzie s majoritnou populáciou.

Luník IX nie je jedinou etnicky homogénnou lokalitou, preto by bolo dobré, keby štát na úrovni strategických dokumentov definoval základnú filozofiu dlhodobej podpory takýchto oblastí.

Môžeme iba špekulovať, ako by dnes sídlisko vyzeralo, keby sa namiesto masívnej panelovej výstavby realizovala kedysi plánovaná výstavba 220 rodinných domov s vykurovaním na tuhé palivo. V tých časoch zlepšenie života časti Rómov z Košíc zahatalo príliš dôsledné uplatňovanie platnejkoncepcie rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie.

Následkom bolo najväčšie rómske geto u nás. Z tejto nedávnej histórie by sme sa mali poučiť.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].