Dezider bol siedme dieťa z ôsmich, ktoré sa narodili v rodine dedinského kováča Jonáša Bangu. Do základnej školy chodil v rodnej obci Hradište a v neďalekom Uhorskom. Patril medzi najlepších žiakov a vďaka obetavosti rodičov a žičlivých učiteľov absolvoval stredoškolské štúdium na Učiteľskom ústave v Krupine.

Ďalej ako pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vyštudoval odbor slovenský jazyk a dejepis. Jedným z jeho učiteľov a inšpirátorov bol básnik Milan Rúfus. Obľúbil si tiež básnickú tvorbu andalúzskeho Róma Federica Garciu Lorcu. Nie je teda náhoda, že Bangov prvorodený syn sa volá Federico.

Ako stredoškolský učiteľ pôsobil v Trebišove. V roku 1969 sa prihlásil do konkurzu na miesto dramaturga literárnej redakcie Československej televízie štúdia Košice. V tom istom roku sa stal funkcionárom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku.

„Deti sú budúci mudrci“

Dezider Banga tvoril desať rokov večerníčky a televízne rozprávky pre najmenších divákov. Je autorom námetu dobovo najsledovanejšieho detského hudobného programu Zlatá brána. Popri tom sa na pôde Zväzu Cigánov-Rómov usiloval založiť dvojjazyčný slovensko-rómsky časopis. Vládna moc však vzniku nového, navyše rómskeho časopisu otvorená nebola. Tvrdila, že časopisov vychádza veľa a ďalší už nie je potrebný.

V roku 1979 sa Banga s manželkou Oľgou a troma synmi presťahoval do Bratislavy a stal sa redaktorom, neskôr šéfredaktorom časopisu Nová cesta. Po zániku časopisu v roku 1990 založil občianske združenie Románi kultúra, mesačník Roma a detský časopis Luluďi (Kvietok).

„Básnik rúca konvencie“

Ešte počas stredoškolskej odbornej praxe sa Banga stretol so spisovateľom a učiteľom Jozefom Horákom. Jeho radu, aby veľa čítal, nech z neho niečo bude, si zapamätal na celý život. V roku 1963 sa predstavil v kolektívnej zbierke mladých básnikov s názvom Dúfam, že nevyrušujem, Eva, ktorá rúcala konvencie socialistického realizmu. Zostavovateľom zbierky bol básnik Ján Buzássy, predslov napísal básnik Miroslav Válek.

V roku 1964 Banga vydal prvú autorskú zbierku prebásnených textov rómskych piesní Pieseň nad vetrom. Už ako zrelý a vyhranený autor v roku 1967 debutoval autorskou zbierkou s názvom Zálužie a lekno. Jeho zbierka Horiaca višňa bola v roku 1982 vyhlásená za najkrajšiu knihu roka.

Od konca 60. rokov do roku 2018 vydal Banga jedenásť básnických zbierok. Okrem toho vydával výbery rómskej poézie, antológie rómskej ľudovej poézie a rómskych autorských rozprávok a školské šlabikáre v rómčine pre najmladších žiakov.

„Hľadám obraz svojej doby“

V roku 2010 prezident Ivan Gašparovič udelil Bangovi štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra III. triedy. Napriek tomu však bolo stále ťažšie udržať pri živote rómske časopisy, ktoré boli financované najmä zo štátnych dotácií.

Za socializmu nemohla vychádzať rómska tlač, pretože Rómovia ako menšina oficiálne neexistovali. Po Nežnej revolúcii sa už mohlo pripustiť že Banga je aj rómskym básnikom. Mohol teda vydávať tlač aj v rómčine. Ako problém sa však ukázali peniaze a málopočetné čitateľské zázemie pre tento typ literatúry.

Dezider Banga sa často sa vracal domov do Hradišťa a jeho okolia. Tam sa ponáral do spomienok na detstvo a rodičov. Hľadal osobnú harmóniu v disharmonickom svete. O svojom rodisku napísal: Hradište / Označil som vám kružidlom / svoj najdrahší kruh na svete. / Ak ma budete hľadať, / tam moje srdce nájdete…

Básnik, učiteľ, dramaturg, scenárista a vydavateľ rómskej tlače Dezider Banga zomrel 23. novembra 2022 v Bratislave.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].