Vláda SR pod vedením Roberta Fica pred rokom zadala Slovenskej akadémii vied spracovanie strategického dokumentu na dlhodobé riadenie štátu s názvom Vízia Slovensko 2040: cesta ku kvalitnejšiemu životu. Dokument vznikol, vláda sa s ním stotožnila a dokonca – čo je dosť neobvyklé – predložila ho na rokovanie Národnej rady. Formálne chce táto vládna garnitúra ukázať, že jej záleží na smerovaní Slovenska. Do spolupráce povolala „najmúdrejších z múdrych“, a teda všetci ostatní – vrátane opozície, občianskeho sektora a vlastného štátneho aparátu – by mali tento dokument akceptovať.

Čas ukáže, ako to s napĺňaním Vízie Slovensko 2040 nakoniec bude. Ak by to ale naozaj bol dokument, ktorým sa budú riadiť verejné politiky u nás, znamenal by zásadný obrat v rómskych verejných politikách.

Eurofondy používame neadresne

V roku 2001 bol dovtedajší úrad splnomocnenca pre rómsku menšinu premenovaný na Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Postupne sa začali definovať prístupy smerujúce k integrácii a neskôr inklúzii Rómov, žijúcich v marginalizovaných komunitách. Iste, čoraz častejšie sa objavuje kritika, že tieto politiky sa v realite nenapĺňajú. Úrad a jednotliví splnomocnenci či splnomocnenkyne tvorili strategické dokumenty, ktoré reagovali na zadania – a treba jasne povedať, že išlo o zadania z expertného prostredia, predovšetkým zo strany Európskej komisie.

Hlavným zdrojom financovania týchto verejných politík sa stali Fondy Európskej únie a zdrojov rozhodne nebolo málo. Vždy v desaťročných intervaloch vznikali samostatné stratégie – v roku 2012 to bola Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a následne v roku 2021 prijatá Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Oba dokumenty schválila vláda a mali by byť záväzkom štátu smerujúcim k zlepšeniu postavenia Rómov a k vyrovnávaniu disparít.

Európska komisia nám uverila natoľko, že v každom programovom období vyčlenila pomerne veľké objemy financií pre politiky definované v týchto stratégiách. V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 to je až 900 miliónov eur. Ak celkový objem zdrojov pre Slovensko predstavuje približne 13 miliárd eur, 900 miliónov je pomerne vysoká suma.

Čo však nemáme jasne definované, je cieľová skupina pre efektívne využitie týchto zdrojov a uplatňovanie politík. Po desaťročia tu „spočítavame Rómov“, aby sme vytvárali Atlas rómskych komunít (o úskaliach metodík, rizikách zverejňovania a zneužívania dát niekedy inokedy). Môžeme konštatovať, že približne 400-tisíc osôb na Slovensku pokladáme za Rómov a zhruba polovica z nich žije v nevyhovujúcich podmienkach marginalizovaných komunít.

Práve tu sa však ukazuje hlavný rozpor v implementácii: zdroje z Európskej únie používame neadresne – nie pre marginalizované rómske komunity a často ani nie pre rómske komunity, ale tam, kde sa nám (čítaj, aktuálnej politickej reprezentácii) hodí.

Po viac ako 25 rokoch a sume cca 1,5 – 2 miliardy eur nedošlo k plošnej zmene vo vylúčených komunitách. Rozdiely medzi kvalitou života majoritnej populácie a marginalizovaných rómskych komunít zostávajú nezmenené, prípadne sa zvyšujú. V zdôvodneniach sa zvykneme uchyľovať k charakteristikám, že je to beh na dlhé trate alebo že potrebujeme komplexné prístupy, prípadne vyzdvihujeme čiastkové pozitívne výsledky.

Vízia Slovensko 2040 má etnicky neutrálny prístup

Ako prístupy k marginalizovaným rómskym komunitám súvisia s Víziou Slovensko 2040? Tak, že v tomto dokumente nie je ani náznak nejakého špecifického prístupu k Rómom, respektíve k rómskym komunitám. Všeobecne možno konštatovať, že materiál je etnicky neutrálny. Vízia definuje ohrozenia ako prehlbovanie chudoby a úpadok periférnych regiónov, ktoré budú čeliť devastujúcej kombinácii vyľudňovania, chýbajúcich verejných služieb, ekonomického úpadku a rastúcej koncentrácii marginalizovaných komunít.

Slovo Róm alebo rómske budeme v dokumente hľadať zbytočne. Riešenia podľa autorov treba hľadať v odstraňovaní bariér v školstve s cieľom eliminovať prekážky spojené s etnicitou, rodinným zázemím a generačnou chudobou tak, aby vzdelávací systém dokázal zachytiť a rozvíjať potenciál všetkých detí. Najväčší potenciál pre ekonomiku autori vidia v pracovnej integrácii marginalizovaných obyvateľov a zdravotne znevýhodnených ľudí.

Etnicky neutrálny prístup je však dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane môže pomôcť odpolitizovať tému, ktorá dlhodobo polarizuje spoločnosť a slúži ako lacný terč populistov. Na druhej strane tento prístup nesie obrovské riziko, že prehliadne štrukturálne bariéry – napríklad, že generačná chudoba marginalizovaných Rómov je hlboko prepojená so skrytým inštitucionálnym rasizmom, predsudkami a diskrimináciou.

Skončí nová vízia v šuplíku?

Viac svetla do konkrétnych riešení prinesú až nadväzujúce akčné plány. Už v tejto chvíli je však jasné, že ak by sa Vízia: Slovensko 2040 stala skutočným politickým kompasom, znamenala by zásadný obrat vo verejných politikách voči ľuďom v generačnej chudobe, čomu by sa mali prispôsobiť aj aktuálne strategické dokumenty.

Kľúčové preto zostáva, ako sa k stratégii postavia nasledujúce politické reprezentácie. Stále totiž hrozí dobre známy slovenský scenár, že dokument, ktorého vypracovanie stálo desiatky tisíc eur a prácu viac ako stovky popredných expertov, nakoniec zapadne prachom v ministerskom šuplíku. V takom prípade by štát nielen premárnil historickú šancu na zmenu kurzu, ale opäť by len potvrdil, že dlhodobé strategické plánovanie u nás končí tam, kde sa začínajú najbližšie voľby.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].