Ôsmy marec ako medzinárodný deň žien nevznikol ako symbolický sviatok kvetov, ale ako pripomienka historického zápasu žien za lepšie pracovné podmienky, volebné právo a spoločenské uznanie. Poukazuje na to, že rovnosť nie je samozrejmosť.

Špeciálne to platí pre ženy vo vylúčených komunitách, o ktorých sa hovorí málo. Bývajú v úzadí, hoci držia pokope rodiny a mnohokrát aj celé spoločenstvá.

Jednou z nich je aj Mária Koledová, ktorá svoj život zasvätila komunitnej práci v lokalite Šobov pri Banskej Štiavnici. S manželom Jaroslavom Koledom založili v roku 2008 neziskovú organizáciu Šukar Dživipen, pretože sú presvedčení, že každý má mať nárok na dôstojný život a rešpekt.

Na Šobove zriadili komunitné centrum, kde Mária pomáhala deťom v predškolskom veku pripraviť sa na nástup do školy. Mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia podporovala, aby zvýšila ich šancu pokračovať v bežnom vzdelávaní. Okrem toho sa s Maryšou Oláhovou a Beátou Berkyovou angažuje v Rómskom materskom centre. Za svoje dlhodobé úsilie získala ocenenie Roma Spirit.

Dnes Mária Koledová pôsobí v Centre komunitného organizovania, kde pomáha rozvíjať ženské líderstvo a podieľa sa na komunitnom organizovaní v témach dôstojného bývania v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici.

Venujete sa rozvoju ženského líderstva v komunite Šobov. Čo pre vás ženské líderstvo znamená v praxi?

Ženské líderstvo je veľmi dôležité, pretože ženy v rómskych komunitách nemajú taký silný hlas ako muži.

S akými výzvami sa stretávajú ženy v komunite, kde pracujete, a v čom sú, naopak, silné?

Stretávam sa s tým, že muži nemajú radi, keď sa ženy chcú vzdelávať, byť hlasom komunity alebo keď prejavia vôľu stretávať sa s ľuďmi mimo nej. V našich komunitách sú silno zakorenené rodové stereotypy. Naopak, naše ženy sú silné vtedy, keď majú podporu od iných žien a získajú sebavedomie, ktoré potrebujú nielen v komunite, ale aj doma.

Zaoberáte sa aj témou dôstojného bývania. Ako sa problémy s bývaním dotýkajú žien vo vašich komunitách?

Téma dôstojného a dostupného bývania sa netýka len žien ale celých rodín – hlavne chudobných, kde sa generačná chudoba prenáša aj na deti. Ženy to trápi, pretože keď ich deti vyrastú a nájdu si partnerov, nemajú s nimi kde bývať.

Stretávate sa vo svojej práci s tým, že ženy nesú veľkú zodpovednosť za rodinu aj komunitu, no často nemajú priestor rozhodovať?

Stretávam sa s tým veľmi často. Keď žena nemá priestor na rozhodovanie, nieto ešte aby mohla povedať svoj názor, je to veľmi ťažké. Pre ženy v komunite je dôležité byť doma, čakať, kým príde manžel z práce, nabrať mu jesť a starať sa o domov a deti. Hovorí sa, že muž je hlava rodiny, v skutočnosti je však najväčšou časťou tejto hlavy žena, ktorá musí zabezpečiť, aby bolo doma všetko „na poriadku“.

Vidíte rozdiely medzi generáciou starších rómskych žien a dnešnými mladými dievčatami?

Vidím, mladé ženy už zmýšľajú inak ako ich staré mamy. Samozrejme, závisí to od toho, kde dievča vyrastá – či vo vylúčenej komunite alebo v meste, kde žije medzi majoritou. Ďalším faktorom je, či sú rodičia vzdelaní. Od toho všetkého sa odvíja, ako tieto dievčatá fungujú ďalej v spoločnosti a ich komunite.

Za vašu prácu ste s manželom získali ocenenie Roma Spirit. Čo pre vás znamená?

Pre nás oboch s manželom to bolo veľké prekvapenie. Nečakali sme, že získame takéto ocenenie. Je pre nás veľkou cťou získať uznanie za našu dlhoročnú prácu, ktorá je naozaj málokedy ocenená majoritou, ale aj samotnou komunitou. Práca s ľuďmi je náročná, pretože sú rôznorodí a majú individuálne potreby. Robíme to však preto, lebo chceme, aby zmena pomohla nielen komunite, ale aj majorite. To nás teší a napĺňa.

Čo môže Medzinárodný deň žien znamenať pre ženy, ktoré žijú v generačnej chudobe?

Je to deň, keď sa nerobia rozdiely, či je tá žena biela alebo tmavá, chudobná alebo bohatá. Ženy by však mali byť oceňované počas celého života nielen na MDŽ. Každá žena si to zaslúži, pretože je nesmierne dôležitá pre svoju rodinu aj pre krajinu. Špeciálne Rómovia a Rómky sú svojou komunitou či rodinou ocenené málokedy, ak vôbec, pretože tá rieši každodenné potreby.

Čo by ste odkázali mladým ženám a dievčatám, ktoré vyrastajú v náročných podmienkach a hľadajú si svoju cestu?

Mladé ženy z komunít to nemajú ľahké nielen preto že sú Rómky, ale aj preto že sú ženy. Odkázala by som im, nech majú svoj názor a dokážu ho povedať. A nech snívajú svoj sen, pretože žena nie je len niekto v domácnosti, ale aj bytosť, ktorá má nárok na rovnaké zaobchádzanie ako muži. Bez žien by bol život oveľa horší a nezaujímavejší.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].