Rezignácia Lucie Fukovej z funkcie vládnej splnomocnenkyne pre záležitosti rómskej menšiny a rýchle vymenovanie Edity Stejskalovej, ktorá bude zároveň naďalej pôsobiť ako námestníčka ministra práce a sociálnych vecí, nie sú len dve personálne správy z českej politiky. Poukazujú na hlbší spor o to, ako má štát riadiť rómsku agendu – či ju chápe predovšetkým ako súčasť sociálnej politiky, alebo ako skutočne nadrezortnú tému, ktorá sa týka vzdelávania, bývania, zdravia, bezpečnosti, rovného zaobchádzania aj boja proti diskriminácii.

Česká vláda v polovici mája rozhodla o presune niektorých agend z Úradu vlády na jednotlivé ministerstvá. Zmena sa týka okrem iného ľudských práv, protidrogovej politiky, duševného zdravia, rovnosti žien a mužov a tiež rómskej agendy. V prípade rómskej agendy má jej zázemie prejsť na ministerstvo práce a sociálnych vecí (MPSV).

Vláda tvrdí, že poradné orgány zostávajú zachované pri Úrade vlády a že agenda sa neoslabuje. Kritici však upozorňujú, že rozhodujúce nie je len formálne umiestnenie rady alebo splnomocnenca. Podstatné je, kto má k dispozícii odborný tím, kto pripravuje podklady, kto každodenne komunikuje s rezortmi a kto má reálnu možnosť ovplyvňovať rozhodnutia štátu.

Práve na tom sa celý spor zlomil.

Návrh zhodený zo stola

Lucie Fuková po rezignácii uviedla, že sa od oznámenia presunu niekoľko týždňov snažila vyrokovať funkčný model spolupráce s MPSV. Spolu s občianskymi členmi Rady vlády pre záležitosti rómskej menšiny pripravila návrh, ktorý počítal so strategickými stretnutiami, ročným plánom priorít aj každodenným pracovným kontaktom s odborným tímom. Podľa Fukovej však tento návrh na ministerstve nenašiel podporu. Sama to opísala slovami, že bol „zhodený zo stola“.

To je dôležitá veta. Fuková totiž nerezignovala len preto, že sa jej nepáčila nová organizačná schéma. Rezignovala preto, že funkcia splnomocnenkyne v novom nastavení podľa nej strácala praktický vplyv.

Tento moment treba čítať aj v kontexte toho, ako dlho vlastne funkcia vládneho splnomocnenca pre rómske záležitosti v Česku existuje. Česká Rada vlády pre záležitosti rómskej menšiny funguje od roku 1997, vtedy ešte ako medzirezortná komisia. Samostatná funkcia vládnej splnomocnenkyne pre záležitosti rómskej menšiny však vznikla až v decembri 2022. Lucie Fuková bola prvá, ktorá ju zastávala.

Funkcia splnomocnenca teda nebola v českom systéme pevne zakotvená desaťročia. Bola to nová inštitúcia, ktorá mala posilniť rómsku participáciu a dať rómskej agende viditeľnejšie a silnejšie miesto v štátnej správe. O to citlivejšia je otázka, čo s ňou bude ďalej.

Rómska agenda nie je len sociálna agenda

Po Fukovej navyše oznámilo rezignáciu šesť z pätnástich občianskych členov Rady vlády pre záležitosti rómskej menšiny. Ide o Mariana Dancsa, Tomáša Ščuku, Petra Ščuku, Nikolu Taragoša, Alenu Gronzíkovú a Karla Kariku. Ich dôvody sa v detailoch líšia, ale spoločná línia je zrejmá: obava z oslabenia nadrezortného charakteru rómskej agendy a z toho, že štát bude Rómov znovu vnímať predovšetkým optikou sociálnych problémov. Rómovia sa opäť spájajú najmä so sociálnou politikou, dávkami, vylúčenými lokalitami a chudobou.

Lenže rómska agenda nie je iba sociálna agenda. Diskriminácia vo vzdelávaní nie je sociálny problém. Segregácia v školách nie je len problém ministerstva práce. Anticiganizmus nie je dávkový systém. Nenávistné kampane, bezpečnosť v regiónoch, bývanie, zdravie, rómsky holokaust, participácia Rómov na rozhodovaní – to všetko presahuje jeden rezort.

Odchádzajúci podpredseda rómskej rady Marian Dancso odmietol predstavu, že by splnomocnenec mal plniť iba koordinačnú alebo reprezentatívnu úlohu. Podľa neho majú Rómovia na týchto pozíciách spolurozhodovať, nielen reprezentovať.

Tu je podstata sporu. Nejde o to, či má štát mať viac alebo menej poradných orgánov. Nejde ani len o to, či má byť kancelária na Úrade vlády alebo na ministerstve. Ide o to, či budú Rómovia pri rozhodovaní skutočne prítomní, alebo budú iba konzultovaní vo chvíli, keď už je rozhodnuté.

Rezignácia Lucie Fukovej môže byť príležitosťou

Vláda reagovala na rezignáciu Lucie Fukovej veľmi rýchlo. Prakticky vzápätí, na prvom zasadnutí po jej odchode, vymenovala za novú vládnu splnomocnenkyňu pre záležitosti rómskej menšiny Editu Stejskalovú. Tá zároveň zostáva námestníčkou ministra práce a sociálnych vecí Aleša Juchelku. Rómska agenda sa tak nielen presúva pod MPSV, ale po novom ju má politicky zastrešovať osoba, ktorá je už súčasťou vedenia tohto rezortu.

Edita Stejskalová je nesporne odborníčka so skúsenosťami zo sociálnej oblasti, neziskového sektora aj verejnej správy. Pre časť ľudí preto môže jej vymenovanie pôsobiť ako upokojujúca správa: ak už má byť rómska agenda na MPSV, je dobré, že ju má v rukách práve ona, navyše je aj sama Rómka.

Zároveň sa tým však nevytráca systémový problém. Otázka už nestojí tak, ako bude splnomocnenkyňa komunikovať s MPSV, pretože nová splnomocnenkyňa je sama súčasťou štruktúry MPSV. Otázka znie, či je takéto nastavenie systémovo správne, či umožní zachovať nadrezortný charakter rómskej agendy a či jedna osoba môže dlhodobo zvládnuť zároveň rolu námestníčky rezortu aj vládnej splnomocnenkyne. A ako štát zaručí, že témy diskriminácie, anticiganizmu a rovného zaobchádzania nezmiznú v tieni sociálnej politiky?

Dôvera v konkrétnu osobu systémový problém nerieši. Edita Stejskalová tam nebude navždy. Žiadny systém nemôže stáť iba na tom, že v jednej chvíli je na jednom mieste schopný človek. Dobre nastavená rómska politika musí fungovať aj vtedy, keď sa vymení minister, námestník, splnomocnenec alebo vláda.

Zároveň však platí, že nie všetci vidia súčasnú krízu iba ako negatívny koniec. Napríklad Jan Balog dlhodobo upozorňuje, že systém rómskej agendy v Česku je vyčerpaný a potrebuje zmenu. Z tohto pohľadu môže dnešná kríza otvoriť aj možnosť nového začiatku: prenastaviť kompetencie, jasne definovať úlohu rady, splnomocnenca a ministerstiev, posilniť expertnú prácu a dať rómskej participácii skutočný obsah.

To je legitímny pohľad. Má však jednu podmienku: prenastavenie nesmie znamenať rozpustenie rómskej agendy do byrokratických štruktúr bez jasnej zodpovednosti. Zmena môže byť šancou iba vtedy, ak povedie k silnejšiemu systému. Nie vtedy, ak sa z nadrezortnej témy stane pododdelenie sociálnej politiky.

Rezignácia Lucie Fukovej a časti občianskych členov rady je varovaním. Môže však byť aj príležitosťou. Český štát teraz musí ukázať, či skutočne chápe témy Rómov ako prierezovú agendu, ktorá sa týka rovnosti práv a participácie, alebo ich opäť zúži na správu sociálnych problémov.

To prvé by bola zmena k lepšiemu. To druhé by bol návrat späť.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].