Aké je to byť queer dcérou alebo príbeh ukrajinského karikaturistu, ktorý utiekol pred vojnou z Kyjiva (najlepšie rozhovory)
Online magazín Romano fórum publikoval v roku 2022 takmer 60 článkov – spravodajstvo, príbehy, ankety či komentáre. Na vianočné dni prinášame redakčný výber našich najsilnejších rozhovorov tohto roka.
1.
Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
Jane Pleškovej jedného dňa zavolali z USA, aby jej ponúkli štipendijný pobyt na strednej škole v Severnej Karolíne. „Vravela som si, že si zo mňa naozaj robia dobrý deň,“ spomína si v rozhovore.
Študentka chodí na slovensko-španielsku sekciu Gymnázia Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádza. „Bývam v civilizovanej osade kúsok od centra mesta. V podstate je to jedna ulica, na ktorej bývajú iba Rómovia, preto ju volajú osada,“ rozpráva.
Popri škole hrá v rómskom divadle, píše poéziu a pracuje ako dobrovoľná poradkyňa pre rómske deti, ktoré vyrastajú v náhradných nerómskych rodinách.
2.
Ukrajinská rómska aktivistka: Putinove vysvetlenie vojny, že Ukrajinu treba vyčistiť od nacizmu, je šialené a nepravdivé
Ukrajinka Zola Kondur pochádza z rodiny aktivistov. Jej otec začiatkom 90. rokov rozbiehal jednu z prvých mimovládok bojujúcich za práva Rómov na Ukrajine – dnes ich je vyše 120.
Útok ruskej armády ju šťastnou náhodou zastihol v Berlíne, kam išla pozrieť syna. Jej zvyšná rodina však ostala v Kyjeve. „Je dôležité, aby európske krajiny a svetoví lídri pochopili, že Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť, bojujeme za Európu,“ vraví.
3.
Keď ľudia dostanú šancu, tak rozkvitnú, hovorí komuntiná pracovníčka, ktorá v Írsku pomáha slovenským Rómom
Pred sedemnástimi rokmi odišla do Írska, aby ako sociálna pracovníčka podporovala zraniteľné skupiny, a ostala tam dodnes. Vlani začala pracovať s komunitou slovenských Rómov, ktorí na ostrov prišli za prácou.
Na Slovensku „cítia neocenenie Rómov ako ľudskej bytosti,“ vysvetľuje Eliška Schneiderová, prečo jej rómski kamaráti a známi merajú tisíce kilometrov, aby začali odznova.
4.
Vzal som si doklady, peniaze a USB kľúč s kresbami, opisuje známy ukrajinský karikaturista, ako utekal pred vojnou z Kyjiva
„Mojim rituálom je vstať o tretej ráno a začať kresliť,“ opisuje Vladimir Kazanevsky, ako vznikajú jeho medzinárodne oceňované karikatúry.
Ešte donedávna ich tvoril v Kyjive, dnes ich do novín po celom svete posiela z Prešova, kam ich s manželkou vyhnal útok ruskej armády. „Táto vojna bude trvať dlho a my budeme bojovať na jej informačnom fronte,“ vraví.
5.
Byť queer nie je móda, sú to ľudia, nie nohavice, ktoré sú práve trendy, hovorí queer Mária
Študentka vysokej školy patrí medzi mnohých LGBTI+ ľudí, ktorí v rodine nenašli pochopenie pre svoju identitu. Rodičom preto nepovedala, kým v skutočnosti je a čo cíti.
„Jediné, čo chceme, je byť videní ako obyčajní ľudia – nie ako sexuálne, politické či iné objekty,“ vraví.
6.
Zmapovala literatúru Rómov v Česku: Kedysi to znelo ako vtip, dnes už rómsku tvorbu spochybňuje málokto
Česká romistka Karolína Ryvolová napísala knihu Špačkem tužky na manžete, v ktorej mapuje históriu rómskej literatúry v Česku. Prácu na nej prirovnala k detektívnemu pátraniu, keďže sa často musela spoliehať na – nie vždy presné – spomienky pamätníkov.
„Pri písaní knihy som zistila, že rómski intelektuáli boli nie nevýznamne zapojení do disentu,“ hovorí.
7.
Deti v škole kričali, že kto vojde do triedy, je žid, hovorí módna návrhárka o detstve v Rusku, ktoré dnes vraj „denacifikuje“ Ukrajinu
Pochádza zo židovskej rodiny, ktorá sa usadila v sovietskom Rusku, no korene má aj na Ukrajine.
„Antisemitizmus tam bol dosť silný, povedala by som, že až na štátnej úrovni,“ spomína si módna návrhárka Marína Žiaková na detstvo v Rusku, ktoré dnes bombarduje svojho suseda, aby ho vraj „denacifikovalo“.
Hovorí, že hoci študovala dejiny na najlepšej vysokej škole v Sovietskom zväze, o Jozefovi Tisovi a deportáciách židov zo Slovenska nevedela, kým sa sem začiatkom 90. rokov nepresťahovala.
„O Československu sa písalo ako o bratskom národe,“ vysvetľuje. „Že tu bol Tisov režim, fašistický štát a že Slovensko bolo satelitom Nemecka, to sa u nás v učebniciach pre vysokoškolských študentov nespomínalo.“
8.
Módny dizajnér Berky: Väčšina negatívnych reakcií na náš sobáš s partnerom prišla od Rómov
Módny návrhár Pavel Berky, rodák z Rimavskej Soboty, žije už trinásť rokov v Prahe, kde sa stal semifinalistom súťaže Masterchef. Nedávno vydal kuchársku knihu, ktorá bola ocenená ako jedna z najkrajších českých kníh roku 2021.
Počas vysielania kuchárskej súťaže sa Berky neoficiálne zosobášil so svojím partnerom Matějom Pardusom. „V rómskej komunite je to naozaj ťažká téma,“ hovorí o LGBTI+ menšine. „Potom to deti v sebe potláčajú a podľa mňa to často potláčajú aj celý život.“
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
