Redakčný výber najsilnejších rozhovorov, aké sme tento rok publikovali.

Koláž – RF

Online magazín Romano fórum publikoval v roku 2022 takmer 60 článkov – spravodajstvo, príbehy, ankety či komentáre. Na vianočné dni prinášame redakčný výber našich najsilnejších rozhovorov tohto roka.

1.

Foto – archív Jany Pleškovej

Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

Jane Pleškovej jedného dňa zavolali z USA, aby jej ponúkli štipendijný pobyt na strednej škole v Severnej Karolíne. „Vravela som si, že si zo mňa naozaj robia dobrý deň,“ spomína si v rozhovore.

Študentka chodí na slovensko-španielsku sekciu Gymnázia Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádza. „Bývam v civilizovanej osade kúsok od centra mesta. V podstate je to jedna ulica, na ktorej bývajú iba Rómovia, preto ju volajú osada,“ rozpráva. 

Popri škole hrá v rómskom divadle, píše poéziu a pracuje ako dobrovoľná poradkyňa pre rómske deti, ktoré vyrastajú v náhradných nerómskych rodinách.


2.

Ukrajinská rómska aktivistka Zola Kondur. Foto – FB ZK

Ukrajinská rómska aktivistka: Putinove vysvetlenie vojny, že Ukrajinu treba vyčistiť od nacizmu, je šialené a nepravdivé

Ukrajinka Zola Kondur pochádza z rodiny aktivistov. Jej otec začiatkom 90. rokov rozbiehal jednu z prvých mimovládok bojujúcich za práva Rómov na Ukrajine – dnes ich je vyše 120.

Útok ruskej armády ju šťastnou náhodou zastihol v Berlíne, kam išla pozrieť syna. Jej zvyšná rodina však ostala v Kyjeve. „Je dôležité, aby európske krajiny a svetoví lídri pochopili, že Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť, bojujeme za Európu,“ vraví.


3.

Komunitná pracovníčka Eliška Schneiderová. Foto – archív ES

Keď ľudia dostanú šancu, tak rozkvitnú, hovorí komuntiná pracovníčka, ktorá v Írsku pomáha slovenským Rómom

Pred sedemnástimi rokmi odišla do Írska, aby ako sociálna pracovníčka podporovala zraniteľné skupiny, a ostala tam dodnes. Vlani začala pracovať s komunitou slovenských Rómov, ktorí na ostrov prišli za prácou.   

Na Slovensku „cítia neocenenie Rómov ako ľudskej bytosti,“ vysvetľuje Eliška Schneiderová, prečo jej rómski kamaráti a známi merajú tisíce kilometrov, aby začali odznova.


4.

Kresba – Vladimír Kazanevsky

Vzal som si doklady, peniaze a USB kľúč s kresbami, opisuje známy ukrajinský karikaturista, ako utekal pred vojnou z Kyjiva

„Mojim rituálom je vstať o tretej ráno a začať kresliť,“ opisuje Vladimir Kazanevsky, ako vznikajú jeho medzinárodne oceňované karikatúry. 

Ešte donedávna ich tvoril v Kyjive, dnes ich do novín po celom svete posiela z Prešova, kam ich s manželkou vyhnal útok ruskej armády. „Táto vojna bude trvať dlho a my budeme bojovať na jej informačnom fronte,“ vraví.


5.

Foto – RF/Jana Gombošová

Byť queer nie je móda, sú to ľudia, nie nohavice, ktoré sú práve trendy, hovorí queer Mária

Študentka vysokej školy patrí medzi mnohých LGBTI+ ľudí, ktorí v rodine nenašli pochopenie pre svoju identitu. Rodičom preto nepovedala, kým v skutočnosti je a čo cíti.

„Jediné, čo chceme, je byť videní ako obyčajní ľudia – nie ako sexuálne, politické či iné objekty,“ vraví.


6.

Romistka Karolína Ryvolová. Foto – Lukáš Houdek

Zmapovala literatúru Rómov v Česku: Kedysi to znelo ako vtip, dnes už rómsku tvorbu spochybňuje málokto

Česká romistka Karolína Ryvolová napísala knihu Špačkem tužky na manžete, v ktorej mapuje históriu rómskej literatúry v Česku. Prácu na nej prirovnala k detektívnemu pátraniu, keďže sa často musela spoliehať na – nie vždy presné – spomienky pamätníkov.

„Pri písaní knihy som zistila, že rómski intelektuáli boli nie nevýznamne zapojení do disentu,“ hovorí.


7.

Módna návrhárka Marína Žiaková. Foto: RF – Maruša Michalová

Deti v škole kričali, že kto vojde do triedy, je žid, hovorí módna návrhárka o detstve v Rusku, ktoré dnes vraj „denacifikuje“ Ukrajinu

Pochádza zo židovskej rodiny, ktorá sa usadila v sovietskom Rusku, no korene má aj na Ukrajine.

„Antisemitizmus tam bol dosť silný, povedala by som, že až na štátnej úrovni,“ spomína si módna návrhárka Marína Žiaková na detstvo v Rusku, ktoré dnes bombarduje svojho suseda, aby ho vraj „denacifikovalo“.

Hovorí, že hoci študovala dejiny na najlepšej vysokej škole v Sovietskom zväze, o Jozefovi Tisovi a deportáciách židov zo Slovenska nevedela, kým sa sem začiatkom 90. rokov nepresťahovala.   

„O Československu sa písalo ako o bratskom národe,“ vysvetľuje. „Že tu bol Tisov režim, fašistický štát a že Slovensko bolo satelitom Nemecka, to sa u nás v učebniciach pre vysokoškolských študentov nespomínalo.“


8.

Pavel Berky s manželom Matějom Pardúsom. Foto – archív Pavla Berkyho

Módny dizajnér Berky: Väčšina negatívnych reakcií na náš sobáš s partnerom prišla od Rómov

Módny návrhár Pavel Berky, rodák z Rimavskej Soboty, žije už trinásť rokov v Prahe, kde sa stal semifinalistom súťaže Masterchef. Nedávno vydal kuchársku knihu, ktorá bola ocenená ako jedna z najkrajších českých kníh roku 2021.

Počas vysielania kuchárskej súťaže sa Berky neoficiálne zosobášil so svojím partnerom Matějom Pardusom. „V rómskej komunite je to naozaj ťažká téma,“ hovorí o LGBTI+ menšine. „Potom to deti v sebe potláčajú a podľa mňa to často potláčajú aj celý život.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika