Slovenskú verziu textu si môžete prečítať tu.

Butvar pes ačhel, hoj manuša prekal lačho paťavibneste den goďi avrenge, aľe bisteren lendar te phučel, so čačes lenge kampel. Paťarel oda the andro školakero kotor the šaj dodžal ko biachaľibneste the sikhľuvnengero bisuňariben. Butvar šunav skaržipena pro kikidňipen savo pes demavel pre čhavorengeri inkluzija andro školi. Adaďives pes le školendar – čačes – mangel, aj pes ajse čhave thoven andro ačarutno kolektivos.

Bizovipen pre inkluzija andro klasi pes hazdňa opre le agorutne školakere reformendar, save hine sthode pedal jekhipen andro sikhaviben. O školi pen thoven te sthovel ľikerdune inkluzijakere arakhibena, aľe nane dosta odborňiken, sar hine špecijaliko pedagoga, logopeda vaj školakere psichologa. Oda hin jekh le dovodendar bismiripnestar, anglunes andal školendar the dadendar la dajencar.

Chibaľinďi empatija dičhol pre čhavende

Aver dovodos le skaržipnendar hino sphandlo oleha, hoj bisteras te phučel le korkore sikhľuvnen, so lenge čačes kampel the so bi sas pedal lende mištes. Inkluzija pes vaš oleste prikerel „opral“, aľe butvar avka, hoj neve pravidli le čhavenge buteres bibachťaren, so andre varesave pripadi oda šaj džal ko peskromosariben.

Jekh priklados: Praksate man sprindžarďom oleha, hoj sposobos sar te dochudel la inkluzija pes sthovelas tel oleste, so peske gindinenas dada le dajenca, ľikerdo timos the pedagogikane buťakere, aľe ňiko pes na phučelas le sikhľuvnes, so kampel leske, aj pes šunel avka, hoj les ile ke peste the sas les sthode akuratna telethoďipena.

Chibaľinďi empatija mamuj sikhľuvnende paľis šaj šunel the pre lende korkoren. Načirla praksinavas andro školakero klubos, kaj le čhavenge diňom buťikano ľil la čercheňaha. Majinenas les te čitrinel avka, sar dikhen pes korkores. Le 15 sikhľuvnendar pes na arakhľa ňiko, savo bi ašarelas aver čitro sar ča oda peskero. Sar te bi vakerenas: „Savore hine džungale, ča miro hino jekhšukareder.“

Akor mange goďisaľiľom, sar oda but bajinel pre oda, save peribena vičinkeras andro čhave amen bare džene – jekhtones avka odphenena the jon. Prekal inkluzija majinen te len savoren, aľe so le čhavenca, saven na ile ke peste lengere jekheberšengere?

Šunas kampľipena avren, na ča ola amare

Gindinav, hoj andr´oda pes našavel vakeriben, so hin čačikano rozgiňipen pedal but problemi. Jekhtones hin bares te sphandel andr´oda rozgiňipen ole dženen, saven pen ola phučibena čalavel. Šigitipen andre škola kampel le čhaske, na le manušeske, savo pes thovel leske te šigitinel. Soduj seri kamen te jel šunde the butvar ča kampel pes te phučel, so bi ole avreske kampelas.

Ľikerdo the pedagogikano timos, saveske perel pre sikhľuvnengeri inkluzija, bi majinelas andre klasa te sthovel paťaviben, motivacija the vakeriben, vašoda ola keren bidarangutno pašaľipen pedal savoren. Probaľinav te avriachaľarel, soske.

Bidarangteňipen: Bidarangutno šuňiben hino pedal phundrado the paťivalo vakeriben kampeľišagutno. O sikhľuvne pen musaj te šunen lačhes, aj te šaj čerinen maškar peste peskere gindipena the daravipena. O čhave džanen te prindžarel lačhipen le nalačhipnestar the merkinen pre oda, kaske so vakeren.

Paťaviben: Bijo paťavibneste nane šajno lačho jekhebuťariben – paťarel oda andro čhavorikano the baro dživipen. Kampel te sthovkerel paťaviben maškar savore seri, aj te o sikhľuvne šaj paťivales vakeren pal peskere daravipnende, save len trapinen. Sako, ko le sikhľuvnes šunela, hino pedal leste sar te bi kamaraťiko psichologos.

E motivacija: O sikhľuvne musaj te jel motivimen the musaj te paťal, hoj visariben hino šajutno the lengere keribnes hin mandaipen – starčinel ča te kamel. Musaj oda te paťarel bijo oleste, save pašaľipnestar zgele vaj savo hino lengero cipakero koloris. Rado oda kijathovav ko luluďende. Kana len manuš cinela ča pedal šukariben, sig maraďona, aľe kana pal lende parvarel, barona leske dži šukaribneste.

Kana savore ala elementi džan jekhetanes, aštipen pedal sikhľuvneskero bacht pes bares oprehazdel. Vašoda hin igen bares te šunel the te vakerel the te achaľol le kampľipende the kamľaripende ole avreste, na ča pes korkoreste.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].