26. novembra 1989 vystúpili na zhromaždení v Prahe rómski aktivisti Emil Ščuka a Jan Rusenko s prehlásením na podporu spoločenských zmien. Vyzvali väčšinovú spoločnosť, aby prijala Rómov do rodiacej sa demokracie.

Odstránenie komunistického režimu otvorilo nové príležitosti aj pre zmeny v národnostnej politike. November ´89 teda pre Rómov znamenal nádej na dosiahnutie úplných občianskych a národnostných práv.

A ako ukazuje pohľad na rok pred revolúciou, zmena dovtedajšieho prístupu socialistického štátu k Rómom bola nevyhnutná.

Komisia o Rómoch bez Rómov

2. novembra 1988 slovenská vláda konštatovala, že opatrenia stanovené v rámci päťročného plánu do konca roku 1990 v oblasti zamestnanosti, vzdelania a výchovy rómskych detí a likvidácií chatrčí v tzv. osadách sú nereálne.

Ešte v ten istý deň minister zdravotníctva a sociálnych vecí SSR Anton Molnár vymenoval do Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov prvých (!) rómskych členov od jej vzniku v roku 1969. Jej členmi sa stali Helena Jonášová, pracovníčka podniku Slovenka v Banskej Bystrici, a Vincent Danihel, právnik Zväzu bytových družstiev v Bratislave a bývalý mládežnícký funkcionár Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku.

3. novembra 1988 sa uskutočnilo prvé neoficiálne rokovanie vysoko postaveného straníckeho funkcionára Karla Hoffmanna so skupinou rómskych aktivistov v pražskom hoteli Praha. Na utajenom stretnutí sa zo Slovenska zúčastnili Alexander Berki z Bratislavy, Jozef Fráter a Anna Koptová z Košíc, Dezider Oláh a Samuel Gergeľ zo Zvolena a Tibor Baláž z Banskej Bystrice.

Väčšina účastníkov mala skúsenosti s prácou v Zväzoch Cigánov-Rómov a Cikánů – Romů, ktoré režim zrušil v roku 1973, a neskôr s pôsobením v osvetových zariadeniach, kde sa neoficiálne udržiavali prejavy rómskeho folklóru ako súčasti programov dedinských súborov. Účastníci pražského rokovania sa zhodli, že spolkovú činnosť organizácie Rómov treba obnoviť.

Na druhom neoficiálnom rokovaní 14. januára 1989 sa Karel Hoffmann zaviazal, že všetky požiadavky predloží predsedníctvu ÚV KSČ, a konečné rozhodnutie bude prijaté za účasti rómskych aktivistov.

31. januára 1989 Hoffmann predložil Správu o stavu řešení problematiky rómskeho obyvateľstva v ČSSR. O tri dni neskôr materiál prerokoval Ústredný výbor Komunistickej strany a stal sa podkladom uznesenia č. 103 ÚV KSČ.

Toto posledné koncepčné uznesenie komunistického režimu uvádza, že „rómska problematika“ si vyžaduje vyriešiť ústavno-právne ukotvenie rómskej menšiny, vydávanie kultúrno-výchovného časopisu, podporu Rómov v spolkovej činnosti a vytvorenie rómskej politickej reprezentácie.

Výstava v roku 1970 a potom až 1989

14. júna 1989 otvorila kurátorka a etnografka Eva Davidová v Okresnom múzeu v Českom Krumlove výstavu s názvom Cikáni – romské etnikum v Československu. Putovná výstava nazvaná Z histórie a súčasnosti našich Rómov bola inštalovaná aj v Etnografickom múzeu SNM v Martine a v Okresnom vlastivednom múzeu v Prešove.

Mimochodom, dovtedy prvá a posledná výstava o rómskej histórii a kultúre sa uskutočnila v Moravskom múzeu v Brne na jeseň v roku 1970. Obsahovo bola zameraná na prezentáciu rómskeho umeleckého kováča Karola Šárköziho z Nových Košarísk.

1. novembra 1989 predseda Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Anton Molnár uviedol do funkcie podpredsedu Karola Semana, pracovníka Slovenského zväzu spotrebných družstiev, a bývalého funkcionára Zväzu Cigánov-Rómov.

Do komisie okrem neho zasadli ďalší rómski členovia: Alexander Berki, odborný pracovník Krajského pedagogického ústavu v Bratislave; Maximilián Estočák, pracovník Odevného závodu kap. Nálepku v Prešove; Gejza Farkaš, vychovávateľ Detského výchovného ústavu v Čerenčanoch; František Godla, učiteľ gymnázia v Sabinove; Margita Kukiová, úradníčka MsNV v Tomášove a Samuel Gašpar, robotník Pozemných stavieb vo Zvolene.

V ten istý deň vláda SSR v uznesení č. 303 uložila radám krajských národných výborov, aby pri príprave päťročného plánu na roky 1991 až 1995 dokončili plánovanú výstavbu detských domovov pre 600 detí – väčšinou rómskych.

Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy zasa dostalo za úlohu vytvoriť špecializované kurzy pre absolventov pedagogických škôl a fakúlt, ktoré sa mali zameriavať na „osobitosti vzdelávania rómskych detí“.

Jedinou splnenou úlohou z tohto vládneho uznesenia bol vznik Katedry rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre v roku 1990. Založil ju poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSR, a podpredseda Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Karol Seman.

Politické sľuby tesne po revolúcii

V januári 1990 nová slovenská vláda odvolala z funkcie predsedu Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Antona Molnára. V marci na českom ministerstve vnútra zaregistrovali Rómsku občiansku iniciatívu, politickú stranu s celoštátnym pôsobením.

Za jej predsedu bol zvolený právnik a aktivista Emil Ščuka – ten Ščuka, ktorý sa v novembri 1989 prihováral ľuďom na zhromaždení v Prahe. Podpredsedom sa stal Gejza Adam z Košíc, poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR.

V novembri toho roku vyšli na Slovensku prvé rómske dvojjazyčné noviny Roma/Rómovia. 9. apríla 1991 slovenská vláda vedená Vladimírom Mečiarom formálne rozpustila Komisiu vlády pre otázky cigánskych obyvateľov.

V ten istý deň kabinet stihol prijať aj Zásady vládnej politiky k Rómom, ktorými deklaroval ich rovnoprávne postavenie so všetkými národnosťami na Slovensku. Toto uznesenie č. 153 nápadne pripomína a inšpiruje sa vyššie spomenutými nerealizovanými uzneseniami č. 103 ÚV KSČ a č. 303 vlády SSR.

Filozofická kontinuita politických rozhodnutí komunistického režimu a novej demokratickej vlády zostala teda aj do ďalších rokov zachovaná.  

René Lužica Etnograf, historik a filmár. Učí na Ústave romologických štúdií, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. V minulosti bol redaktorom národnostného magazínu Slovenskej televízie. Je autorom viacerých kníh o kultúre a histórii Rómov.  

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].