Za socializmu sa výstava o rómskej kultúre konala v rokoch 1970 a 1989 – medzitým žiadna nebola, píše etnograf René Lužica.

Ilustračná grafika – RF

26. novembra 1989 vystúpili na zhromaždení v Prahe rómski aktivisti Emil Ščuka a Jan Rusenko s prehlásením na podporu spoločenských zmien. Vyzvali väčšinovú spoločnosť, aby prijala Rómov do rodiacej sa demokracie.

Odstránenie komunistického režimu otvorilo nové príležitosti aj pre zmeny v národnostnej politike. November ´89 teda pre Rómov znamenal nádej na dosiahnutie úplných občianskych a národnostných práv.

A ako ukazuje pohľad na rok pred revolúciou, zmena dovtedajšieho prístupu socialistického štátu k Rómom bola nevyhnutná.

Komisia o Rómoch bez Rómov

2. novembra 1988 slovenská vláda konštatovala, že opatrenia stanovené v rámci päťročného plánu do konca roku 1990 v oblasti zamestnanosti, vzdelania a výchovy rómskych detí a likvidácií chatrčí v tzv. osadách sú nereálne.

Ešte v ten istý deň minister zdravotníctva a sociálnych vecí SSR Anton Molnár vymenoval do Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov prvých (!) rómskych členov od jej vzniku v roku 1969. Jej členmi sa stali Helena Jonášová, pracovníčka podniku Slovenka v Banskej Bystrici, a Vincent Danihel, právnik Zväzu bytových družstiev v Bratislave a bývalý mládežnícký funkcionár Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku.

3. novembra 1988 sa uskutočnilo prvé neoficiálne rokovanie vysoko postaveného straníckeho funkcionára Karla Hoffmanna so skupinou rómskych aktivistov v pražskom hoteli Praha. Na utajenom stretnutí sa zo Slovenska zúčastnili Alexander Berki z Bratislavy, Jozef Fráter a Anna Koptová z Košíc, Dezider Oláh a Samuel Gergeľ zo Zvolena a Tibor Baláž z Banskej Bystrice.

Väčšina účastníkov mala skúsenosti s prácou v Zväzoch Cigánov-Rómov a Cikánů – Romů, ktoré režim zrušil v roku 1973, a neskôr s pôsobením v osvetových zariadeniach, kde sa neoficiálne udržiavali prejavy rómskeho folklóru ako súčasti programov dedinských súborov. Účastníci pražského rokovania sa zhodli, že spolkovú činnosť organizácie Rómov treba obnoviť.

V ako Verejnosť proti násiliu, Velvet revolution aj ako Victory. Grafika – RF.

Na druhom neoficiálnom rokovaní 14. januára 1989 sa Karel Hoffmann zaviazal, že všetky požiadavky predloží predsedníctvu ÚV KSČ, a konečné rozhodnutie bude prijaté za účasti rómskych aktivistov.

31. januára 1989 Hoffmann predložil Správu o stavu řešení problematiky rómskeho obyvateľstva v ČSSR. O tri dni neskôr materiál prerokoval Ústredný výbor Komunistickej strany a stal sa podkladom uznesenia č. 103 ÚV KSČ.

Toto posledné koncepčné uznesenie komunistického režimu uvádza, že „rómska problematika“ si vyžaduje vyriešiť ústavno-právne ukotvenie rómskej menšiny, vydávanie kultúrno-výchovného časopisu, podporu Rómov v spolkovej činnosti a vytvorenie rómskej politickej reprezentácie.

Výstava v roku 1970 a potom až 1989

14. júna 1989 otvorila kurátorka a etnografka Eva Davidová v Okresnom múzeu v Českom Krumlove výstavu s názvom Cikáni – romské etnikum v Československu. Putovná výstava nazvaná Z histórie a súčasnosti našich Rómov bola inštalovaná aj v Etnografickom múzeu SNM v Martine a v Okresnom vlastivednom múzeu v Prešove.

Mimochodom, dovtedy prvá a posledná výstava o rómskej histórii a kultúre sa uskutočnila v Moravskom múzeu v Brne na jeseň v roku 1970. Obsahovo bola zameraná na prezentáciu rómskeho umeleckého kováča Karola Šárköziho z Nových Košarísk.

1. novembra 1989 predseda Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Anton Molnár uviedol do funkcie podpredsedu Karola Semana, pracovníka Slovenského zväzu spotrebných družstiev, a bývalého funkcionára Zväzu Cigánov-Rómov.

Do komisie okrem neho zasadli ďalší rómski členovia: Alexander Berki, odborný pracovník Krajského pedagogického ústavu v Bratislave; Maximilián Estočák, pracovník Odevného závodu kap. Nálepku v Prešove; Gejza Farkaš, vychovávateľ Detského výchovného ústavu v Čerenčanoch; František Godla, učiteľ gymnázia v Sabinove; Margita Kukiová, úradníčka MsNV v Tomášove a Samuel Gašpar, robotník Pozemných stavieb vo Zvolene.

V ten istý deň vláda SSR v uznesení č. 303 uložila radám krajských národných výborov, aby pri príprave päťročného plánu na roky 1991 až 1995 dokončili plánovanú výstavbu detských domovov pre 600 detí – väčšinou rómskych.

Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy zasa dostalo za úlohu vytvoriť špecializované kurzy pre absolventov pedagogických škôl a fakúlt, ktoré sa mali zameriavať na „osobitosti vzdelávania rómskych detí“.

Jedinou splnenou úlohou z tohto vládneho uznesenia bol vznik Katedry rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre v roku 1990. Založil ju poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSR, a podpredseda Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Karol Seman.

Politické sľuby tesne po revolúcii

V januári 1990 nová slovenská vláda odvolala z funkcie predsedu Komisie vlády pre otázky cigánskych obyvateľov Antona Molnára. V marci na českom ministerstve vnútra zaregistrovali Rómsku občiansku iniciatívu, politickú stranu s celoštátnym pôsobením.

Za jej predsedu bol zvolený právnik a aktivista Emil Ščuka – ten Ščuka, ktorý sa v novembri 1989 prihováral ľuďom na zhromaždení v Prahe. Podpredsedom sa stal Gejza Adam z Košíc, poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR.

V novembri toho roku vyšli na Slovensku prvé rómske dvojjazyčné noviny Roma/Rómovia. 9. apríla 1991 slovenská vláda vedená Vladimírom Mečiarom formálne rozpustila Komisiu vlády pre otázky cigánskych obyvateľov.

V ten istý deň kabinet stihol prijať aj Zásady vládnej politiky k Rómom, ktorými deklaroval ich rovnoprávne postavenie so všetkými národnosťami na Slovensku. Toto uznesenie č. 153 nápadne pripomína a inšpiruje sa vyššie spomenutými nerealizovanými uzneseniami č. 103 ÚV KSČ a č. 303 vlády SSR.

Filozofická kontinuita politických rozhodnutí komunistického režimu a novej demokratickej vlády zostala teda aj do ďalších rokov zachovaná.  

René Lužica Etnograf, historik a filmár. Učí na Ústave romologických štúdií, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. V minulosti bol redaktorom národnostného magazínu Slovenskej televízie. Je autorom viacerých kníh o kultúre a histórii Rómov.  

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika