Piaty november je Medzinárodným dňom rómskeho jazyka. Romano fórum sa preto pýtalo Rómov aj Nerómov-romistov, čo pre nich rómčina znamená a v čom sa líši od slovenčiny alebo češtiny.

Viacerí respondenti upozorňujú na to, že rómčina sa z každodennej komunikácie vytráca, a preto je podľa nich dôležité, aby sa uchovávala čo najviac, ako je to možné.

„Potreba používať rómsky jazyk však musí vychádzať od samotných Rómov a nesmie byť nanucovaná majoritou. Je to rovnaký extrém, ako keď bola rómčina za socializmu zakazovaná,“ hovorí etnografka Zuzana Kumanová.

---

Martina Horňáková, romistka

Rómčina pre mňa predstavuje fascinujúci predmet skúmania a dôležité prepojenie s rómskou časťou mojej identity. Hoci sú si v niektorých aspektoch podobné, rómčina a slovenčina sa v mnohom odlišujú. Oba jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny, no zatiaľ čo slovenčina je západoslovanským jazykom ako čeština či poľština, najbližšími príbuznými rómčiny sú indické jazyky ako hindčina alebo bengálčina. 

Oba jazyky sa zapisujú latinkou, pričom rómčina má abecedu s 36 písmenami a obsahuje aj indické hlásky čh, kh, ph a th, ktoré sa vyslovujú s prídychom. Môžeme ich nájsť napríklad v slovách kher (dom), phral (brat) a thud (mlieko).

V rómskej abecede nie je ypsilon. Oba jazyky sú ohybné – slová sa skloňujú a časujú. Rómčina obsahuje oproti slovenčine navyše jeden slovný druh (člen) a dva pády (vokatív a ablatív), avšak rozlišuje len dva rody – mužský a ženský. 

Slovná zásoba rómčiny zahŕňa špecifické výrazy, ktoré v slovenčine nemajú priamy ekvivalent, a naopak – napríklad pojem „starý“ má v rómčine dve podoby: phuro pre živé bytosti (napríklad phuro dad – starý otec) a purano pre neživé veci (napríklad purano skamind – starý stôl). V rómčine sa nenachádza jednoslovný ekvivalent slovenských slovies „mať“ a „vlastniť“, vlastnícky vzťah sa vyjadruje špecifickými gramatickými väzbami.

---

Květoslava Podhradská, spisovateľka

Rómčina pre mňa znamená môj materinský jazyk. Rodičia ním na mňa hovorili od narodenia. Pomocou rómskeho jazyka môžem aj písať, používam ho často pri korešpondencii s priateľmi.

Podobne ako český jazyk, aj rómčina má svoj pravopis a gramatiku. Pre mňa bolo skôr ťažké naučiť sa češtinu, pretože u nás doma sa hovorilo po rómsky – po česky som nevedela ani slovo.

Myslím si, že čeština je pomerne zložitá. Má náročnú gramatiku a pravopis, ale dá sa naučiť a krásne v nej vyjadrovať. My Rómovia potrebujeme aj češtinu, sme predsa súčasťou českej spoločnosti.

Stretla som sa ale aj s ľuďmi, pre ktorých je rómčina materinským jazykom, no robilo im problém čítať rómske texty, pretože sa v nej nepublikuje všade. Nemajú teda možnosť čítať si po rómsky tak ako v majoritnom jazyku. Preto je potrebné zverejňovať rómske texty a čítať po rómsky na verejných podujatiach, aby sa zachovalo naše rómske kultúrne dedičstvo.

---

Slavomír Klempár, člen zboru Národného divadla Košice

Rómčina je jazyk, ktorým rozprávala moja mama, otec, rodina i kamaráti. Rómsky jazyk je preto mojou súčasťou. Som veľmi rád, že sa ho môžem učiť a že sa stretávam so šikovnými študentmi. Okrem gramatiky ma napĺňa aj to, keď študenti tvoria rómskom jazyku príbehy. Pri písaní je rómčina iná ako slovenčina, pretože má odlišné gramatické pravidlá. V rómčine píšeme foneticky a nepozná „y”. Pri čítaní a rozprávaní veľké rozdiely nie sú.

---

Jana Pierová, učiteľka 

Rómčina pre mňa znamená spojenie s koreňmi a hrdosť na svoju identitu. Musím priznať, že rodičia so mnou od detstva komunikovali v slovenskom jazyku. Aj ja s mojimi synmi hovorím od ich narodenia po slovensky, no podobne ako ja, aj moje deti vyrastajú v prostredí, kde prichádzajú s rómčinou do kontaktu celkom často.

Rómskemu jazyku som sa začala viac venovať keď som pracovala s rómskymi deťmi. Môj záujem o rómsky jazyk ma dokonca priviedol k štúdiu rómčiny, ktoré som ukončila štátnou skúškou. Túžila som hlbšie pochopiť štruktúru a pravidlá tohto jazyka, ktorý je jedinečný svojou bohatou morfológiou a prispôsobivosťou. Rómsky jazyk v sebe uchováva príbehy našich predkov, ich múdrosť, radosť ale aj bolesť. 

Keď tvorím scenáre o rómskej kultúre či histórii pre moje amatérske mládežnícke divadlo, alebo učím svojich žiakov tvorivému písaniu v rómčine, mám pocit, že oživujem niečo cenné, čo treba chrániť a zdieľať, aby v tom žiaci našli kúsok seba a svojich predkov. Rómsky jazyk je hodný rešpektu a úcty a je rovnako hodnotný ako ktorýkoľvek iný.

Rómčina je pre mňa pri písaní iná ako slovenčina, a to tým, že v sebe nesie melodickosť a spontánnosť, ktoré sú prirodzene zakorenené v našej kultúre. Každé slovo v rómčine má pre mňa akúsi zvláštnu emocionalitu a obraznosť.

---

Stanislav Cina, pedagóg a prekladateľ

Rómčina je fascinujúci jazyk, ktorý nesie bohaté kultúrne a historické dedičstvo rómskej komunity. Spája a vyjadruje identitu, tradície a hodnoty Rómov. Rómčina ponúka so svojou rozmanitosťou dialektov a výrazov unikátne pohľady na svet a posilňuje pocit príslušnosti v rámci komunity.

Je to jazyk, ktorý si zaslúži uznanie a ochranu, pretože prispieva k rozmanitosti a obohacuje spoločnosť ako celok. Jeho ochrana a podpora sú dôležité nielen pre zachovanie jazykovej rozmanitosti, ale aj pre posilnenie práv a postavenia rómskych komunít v spoločnosti.

Rómčina a slovenčina sa líšia v mnohých aspektoch. Rómčina je jazyk s bohatou orálnosťou a tradíciou, ktorá sa často odráža v rozprávaní príbehov, v piesňach a vo folklóre. Je tiež viac spojená s identitou a kultúrou rómskej komunity, zatiaľ čo slovenčina má svoj vlastný literárny a historický kontext.

Rómčina je často prepojená s kultúrnymi a historickými tradíciami rómskej komunity, čo ovplyvňuje vyjadrenie myšlienok a hodnôt. Písanie a rozprávanie v rómčine často zahŕňa folklór, príbehy a piesne, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúre, no pre slovenskú kultúru sú menej známe.

---

Jurina Rusnáková, pedagogička

Jazyk spája, využívame ho na to, aby sme ľuďom hovorili, že ich máme radi. Rómčina má výhodu, že ju môžeme použiť na komunikáciu aj s ľuďmi mimo Slovenska – dohovoríme sa ňou rôzne po svete. Patrí medzi málo – zatiaľ ešte živých – prejavov rómskej identity.

Ja som sa naučila hovoriť po rómsky až v dospelosti a som za to vďačná. Rómčina mi veľakrát pomohla prelomiť ľady v neznámom prostredí. Ale vytráca sa, odborníci upozorňujú na to, že v každodennej komunikácii je rómsky jazyk využívaný čím ďalej, tým menej. Preto potrebuje, aby sme ho chránili a uchovali ho v knižkách, slovníkoch či vo filmoch, nech ostane zaznamenaný, kým to je možné. Je fajn, že aj u vás v Romane fórum si môžeme prečítať články v rómskom jazyku. Robte to, prosím, aj naďalej.

---

Karolína Ryvolová, romistka

Rómčina mi okrem mindrákov, že ju neovládam dostatočne pružne a sebavedomo, dodáva aj pocit výnimočnosti. Po anglicky hovorí celý svet, po nemecky a rusky sa dohovorí väčšia časť mojej generácie, ale po rómsky? Okrem Rómov samotných rómčinu ovláda len stopové množstvo populácie a ja sa teším, že k nim s istými výhradami patrím aj ja. V rómčine nie som taká pohotová ako v češtine a angličtine, nedokážem sa v nej vyjadriť s takou pregnantnosťou, takže zostávam večnou nadšenou študentkou. Je to krásny jazyk, ktorý sa mi krásne vzpiera.

---

Žaneta Štipáková, herečka divadla Romathan

Rómčina je dôležitá pre náš národ aj pre mňa. Je to môj materinský jazyk. Rozprávam ním doma, ale aj so známymi či priateľmi. Je dôležitou súčasťou môjho života. Rómsky jazyk je gramaticky oveľa jednoduchší ako slovenský jazyk. Po rómsky sa píše tak, ako sa vyslovuje. Myslím si ale, že pre ľudí, ktorí rómskym jazykom nehovoria, môže byť aj rómsky jazyk ťažký.

---

Samuel Bandy, huslista

Rómsky jazyk je môj materinský jazyk. Moji starkí, rodičia a rodina celkovo sa doma odmalička rozprávali iba v rómčine. Je preto súčasťou môjho života. Rómsky jazyk je iný v gramatike aj vo výslovnosti, no slovenčina je podľa mňa oveľa náročnejšia.

---

Ľudovít Petík, dôchodca

Rómčina je pre mňa veľmi významný jazyk, naši predkovia sa kedysi rozprávali iba po rómsky. Hoci prešli celú Európu, prostredníctvom rómčiny sa dohovorili všade. Majoritná spolosť dnes už v rómčine vníma aj slovakizmy. Žiaľ, u mladých ľudí sa spisovný rómsky jazyk vytráca. Samozrejme, rómčina je iná ako slovenčina – v gramatike aj vo výslovnosti. Ja však rómčinu vnímam ako jednoduchú, keďže je mojím materinským jazykom.

---

Zuzana Kumanová, etnografka

Nehovorím po rómsky, takže posúdiť a popísať odlišnosti mi neprináleží. Rómčinu však pokladám za kultúrne bohatstvo, ktoré kóduje existenciu rómskeho etnika. Udržanie a zachovanie jazyka nám ukazuje, aké dôležité bolo pre Rómov hovoriť po stáročia vlastným jazykom. Rómčina je materinský jazyk pre obyvateľov mnohých komunít a preto treba vytvárať priestor na jej používanie. Potreba používať rómsky jazyk však musí vychádzať od samotných Rómov a nesmie byť nanucovaná majoritou. Je to rovnaký extrém, ako keď bola rómčina za socializmu zakazovaná. 

---

Roman Eštočák, koordinátor terénnych sociálnych pracovníkov

Rómčina jazyk je môj materinský jazyk, znamená pre mňa identitu a blízkosť k rodine a mojim predkom. Keď hovorím v rómčine, cítim tradície, kultúru, hodnoty a zvyky Rómov.

Slovenský jazyk je môj druhý materinský jazyk, ktorý mám rád. Pomáha mi lepšie sa vyjadrovať – najmä opisovať obsah a udalosti, keďže slovenčina má väčšiu slovnú zásobu.

Oba jazyky sú v komunikácii rovnocenné. Rómčina pre mňa znamená rómsky svet a rodinu, slovenčina ma zasa identifikuje ako slovenského Róma. Slovenský jazyk si spájam s krajinou domova, kde rád žijem a kde mám rodinu aj priateľov.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].