Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Hine štar ora tosara, kana pre požoňakeri Angluňi štacija dikhav pro cudzo dromardo ľiloro the šunav muršeskero phučiben: „Bibi, ola mašinaha šaj džav?“ Le muršes aľe hin ľiloro pedal aver mašina. „Mek tumen džan te taťarel andre hala, džal tumende oda pal jekh the jepaš ori,“ odphenav the sikhavav leske pro dromardo ľiloro ľiteri – ňič na phenel. Akor mange peľa goďate, hoj talam na džanel te genel. Masovar bi mange oda na peľa goďate, aľe ada ďiveste dromarav Kašate te kerel reportaža pal čhavende andal zamukhle komunitendar, so na džanen mištes te genel the te irinel.

Tel maškarthemutno testišagos PISA 2022 hine slovačika sikhľuvne prekal geňibnaskero ajsipen tel prijemeriste andal themendar OECD. Buter sar 5 percenti lendar hine mek andal bibachťiko grupatar. Ala sikhľuvnen nane aňi bazutna geňibnaskere džanľipena, so lenge zorales kampel pedal aver sikhaviben,“ sthovel školakero ministerstvos. Jekhbuter andro PISA testi ačhon palal sikhľuvne le bizorakero socijo-kulturakero thaneha. But baro kotor ola grupatar sthoven romane čhaven, save barile andro pašaľipen vaš generaťiko čoripen. E slovačiko čhib butervar nane lengeri dajakeri čhib the andre škola terďon anglal thovibnende pedal save ačarutne sikhavibneskere metodi na starčinen. The pre ada ačhiben kamelas te sikhavel tipografikaňi the dizajnerka Zuzana Uhalová prekal projektoste Ars Povertica, so džal avri andal lakere probaľišagendar.

„Sikhľiľom vizualiko komunkacija the miri diplomiko buťi pes zachudelas phučibneha, či o ľiteri šaj hine šukar. Pal jekh beršeste, kana man oleha zachudavas man aľe sas šuňiben, hoj man zachudav varesostar but bikučipneha,“ phenel. zachudňa vašoda andre peskeri buťi te rodel choreder ajsipen.

Kana agorisaľiľa sikhľariben, interesinďa la prindžardo programos pedal absolventen andal uče školendar Teach Next (varekana prindžardo sar Teach for Slovakia), savo pes zathovel pedal školakero federisaľipen, butvar andro školi andro socijaliko telemardo pašaľipen.

„Diňom mange mangipen, pregeľom prekal kidňipneskero ačhibneha, ile man the dine mange škola Maľčicende, kaj majinavas te sikhavel duj berša. Talam oda sas bacht, andre adi škola phirelas the o dad the e phuri daj odoj charno vacht sikhavelas,“ leperel Uhalová.

Zgeľipen le čačipneha

Kana andre bazutňi škola avľa sar sikhľarďi, džanelas, hoj terďol anglal baro vičiňiben. The choc pes pre late kisitinelas the vakerelas pal late le akorutne sikhľardenca, dži kana sas andre klasa, goďisaľiľa, save bare thoďipnenca musaj čhave te predžal.

„Sas man phureder sikhľuvne – pandžto the šovto beršipen-, aľe varesave lendar imar sikhľonas andro beršipen mek jekhvar the sas len talam the dešuštar berša. But lendar sas nalačho dživipen the phare fameľijakere ačhibena. Choc peske manuš phenela, hoj peske oda na domukhela, chockana pes mange ačhiľa, hoj rudňom andro motoris pal sikhavibneste. Oda but daravutno, kan musaj te dikhel, sar varesave čhave džan tele paňeha the tumen oleha našťi ňič keren,“ vakerel pal phare sikrende.

Tel duje berša andre škola pes vašoda ľikerelas goďi pre oda, aj te ľigenel so jekhbuter čhaven. Sig dikhľa, hoj kana kamel, aj la sikhľuvne mukhen ke peste, musaj elšines te kerel feder komunikaťiko sposobos. E čhib pre savi sas zvikňimen, maškar čhavende andal zamukhlo pašaľipnestar na sas achaľardo.

„Pre Uči škola vaš vitvarno artikaňiben amen sikhavenas peskeri buťi le odborna lavenca. Sig aľe somas maškar čhavende, save na prindžarenas ajso lav sar pižamos. Goďisaľiľom, hoj musaj te vakerel lokeder the vortaneder. The mindig mange musaj te čačikaňarel, či mange čhave achaľon.“

Ars Povertica, oda Čorikano artikaňiben

E Uhalová peske sar sikhaďi dizajnerka dikhľa tel sikhavibneste the oda, sar bares hin te buťarel the le dikhaďi seraha prekal sikhaviben. Le čhaven sas problemos te prindžarel irimen ľiteri. O lava lenge jekhetaňarenas, lekhavenas len chocsar, varekana len irinenas pal peskeres. „Kana na džanen te genel tekstos, so len hin anglal lende, automatikanes lenge oda thovel andro aver sikhľiben. The kana na achaľon le lavenge, na achaľona aňi ulohenge,“ phenel tipografikaňi the dodel, hoj varesave sikhľuvne na achaľonas aňi le ilustracijenge. Kana le čitren na sas dikhado džanľipen vaj sas but abstrakťikone, na šegitinenas lenge aj te achaľon le tekstoske.

„Zachudňom akor te kisitinel lokeder teksti the te probaľinel avresave ľiterengere tipi, save bi šaj lokisaľile geňiben le čhavenge. Goďipen te probaľinel le ľiterenca chudňom the tel ňilakeri školate programoste Teach for Slovakia, kaj amen kisitinahas pro sikhaviben. Andre grupa amen sas the čhajori la disleksijaha the me mange leperďom pre miro jekhesikhľuvnes školatar, savo sthoďa špecijaliko dislekťiko patran. La čhake probaľinavas te sikhavkerel avresave tekstengere verziji the dikhavas paš save pes lake genel feder. Imar akor džanavas, hoj lačhes avrikidno patran šaj but šegitinel,“ avriachaľarel.

Ada probaľišagos la nasigeder ľigenďa ko goďipen te sthovel patran so ľikerel čačikaňipen le čhaven andal telethode komunitendar. „Kamľom te phenel pre oda, hoj na paťarel stereotipos, pedal saveste pen romane čhave na kamen te sikhľol. Ča kampel lenge adaptisarde inštrumenti, save lenge šegitinena te prechučel oda maškar oleste, so hin pedal gadžikaňi socijeta bizovno, aľe pedal lende oda hin nevo, naprindžardo.“

Soha pes buter la temate le ľiterenca zachudelas, oda buter peske goďisaľiľa, hoj rozgiňipena nane dojekhvar basutne. „Kana sikhavavas Maľčicende, dikhľom sar oda phares hin pre ola čhave te genel ačarutno patran. Vašoda zachudňom te rodkerel, so lenge andr´oda thovel,“ phenel. Mek phareder oda sas pedal čhave, kana e fameľija perdal buťate čalavelas ko priklados maškar Angľijate the Slovakijate – lekhaviben peske na federisaľile aňi odoj aňi odoj.

E Uhalová tel sikhavibneste dikhľa the oda, hoj sikhľuvne paš irišagoste hine sig zuňimen. Nane len lačhes sthoďi loki motorika the phares penge sphanden ľiteri.

E dizajnerka vašoda zachudňa te rozthovel ľiterengero sthoviben le sikhľuvnen the te kopisaľol lengere lekhavibena. Interesinenas la anglunes bištandarťikone lakhavibneskere formi. „Kolegas akor sthovkerelas inštrumentos pedal ľiterengere dizajneri the me leske but vakeravas pal oda, save sposoboha irinen „mire“ sikhľuvne. Sikhavas leske phure pisomki save man sas thode serate the jov mange pre oda phenďa, hoj bi probaľinavas te sthovel peskero patran,“ phenel tipografikaňi pal elšiňibneste vaš projektos Ars Povertica, so andro prethoviben cajchinel Čorikano artikaňiben. Leskero mirindo than hino „le dizajnoha te simulinel lekhavibneskero sposobos ole čhaven the te phenel pal oda problemoste.“

Te avel pašes romaňa kulturate

La Zuzanake Uhalovake šegitinenas te kopisaľol čhavengere lekhavibneskere vzorki the sikhľarde Edita Hilgartová the Michaela Cingeľová, save hine absolventki vaš programos Teach for Slovakia. Soduj imar štarto berš sikhaven andro kašakero Luník IX pro Spojená škola Ľ. Podjavorinskej, savi pes pre elšino dikhiben ňisar na averisaľol aver školendar.

Kana samas odoj, o čhave denaškerenas pal koridorende the andro klasi sas džiduno hangos. Trito klasos, kaj amen avľam te dikhel pro sikhaviben, sas dekorimen buter avresave koloriskere čitrenca the sikhavibneskere šegitipnenca. Andro kutos sas pustikengero šifoneris pherďardo čhavorikane pustikenca. Ajsipen vaš ale šegitipnendar hino angločalaviben le sikhľuvnen. 

„Phenel pes, hoj andre klasa bi majinelas te jel oles sojekhčineder, aj te o veci na odlen čhavengero merkišgos, aľe mange pes oda paťarďa avka,“ zachudel te vakerel Edita Fabian Hilgartová. „Federipen hin ajso, hoj kana o sikhľuvne vareso na džanen, roden šegitipen pro nasťenki.“ The choc o čhave smiripnones bešenas andro lavki, akorutňi marketerka priznajinel, hoj o pedagoga pen andre ada pašaľipen zdžan the le vičiňibnenca, save hine čineder butvarne. Ko priklados, but čhaven hin pal školakero andripneste ča bazutňi laveskero buteripen. „Na džanen te navľarel bazutna veci, vašoda hoj len nane sikhado čhibakero bazutňipen,“ avriachaľarel.

O sikhaviben zachudel le prikladenca matematikatar, save sikhavel pre interakťiko tabla. „Bijo late imar sikhaviben na džanav te sikhavel. Oda lačhi veca, vašoda hoj amen našťi keras le ulohenca andro buťikane zošiti korkores le dojekh sikhľuvneha,“ ašarel peske klasakeri sikhľarďi.

O čhave pen hlasinen, sako kamel te jel oda, ko dothovela rezultatos andre garuďi. Oda dičhol hoj sikhaviben len interesinel. O sikhľarde lenge šegitinen te čalavel anglal, aľe Fabian Hilgartová dothovel, hoj le ale sikhľuvnenca ľikerel sikhaviben kijathodes le avrenca čino ginďardeder. „Averipen hin anglunes andr´oda, hoj ala čhave pen khere maj barbut na kisitinen,“ avriachaľarel.

Kana pre adi škola zachudňa te sikhavel lakeri kolegiňa Michaela Cingeľová, pal charno vachteste achaľiľa, hoj tradikane metodi na džana mištes. „Imar andro angluno beršipen achaľiľom, hoj kampel mange te džanel romanes choča bazutna lava, aj te feder avriachaľuvav le čhavenge sikhľiben. Kana džanavas lenge vareso te phenel prekal lengeri čhib, sig sas dikhado, hoj oleste buter achaľon,“ leperel peske.

Fabian Hilgartová phenel, hoj le sikhľuvnenge šegitinen savoro te achaľol the ča ajse romane lava sar „opre“ vaj „tele“. „O čhave butervar na achaľon, visaren o zošitos palal the aňi oda na dikhen. Kana lenge phenav vareso slovačikones the jekhetanes romanes, sigeder achaľona, so majinen te kerel.“

O sikhaľarde pen jekhetaňaren, hoj bares nane ča oda, so čhave sikhľon, aľe the oda sar oda sikhľon. „Kana sikhľardo džal pašeder ke lengeri kultura the ko sposoboste sar vakeren, o čhave les dikhen avresar the šunen les,“ phenel Cingeľová. La kolegiňaha pen mindig thoven te rodel neve sposobi, sar te kerel vakeriben pedal sikhľuvnen achaľardeder.

Pepek šifaris pre interakťiko tabla

„Anglunes lenge adaptisaras pedagogikane materijali – pustika, teksti the lekhaviben,“ phenel Edite Fabian Hilgartová. E Cingeľivá dothovel, hoj šerutno hino the čačo vizualiko tekstoskero keriben. „Chasňaras bareder ľiteri, aj te pes le sikhľuvnenge feder genelas. Ča oleste len hin anglo tekstende e tabuľka le lavenca, save na musaj te prindžarel, aľe anglal vaj tel geňibneste penge len avriachaľaras.“

Soduj penge thoven pre oda, aj te čhavengere geňibnarde džanľipena lačharenas sikra sikratar the le akuratno čalavibneha. Kana hin geňiben, e Fabian Hilgartová pes phučelas le čhaven, či džanen ko hino Pepek šifaris, pal savo pes irinel andro tekstos. Ačhiľa andre klasa čitiben, aľe sikhľarďi sitinďa pre interakťiko tabla Google, the sikhaďa le sikhľuvnenge čitri šifaren the avriachaľarďa len. Varesave sikhľarde leperde pre paramisi pal Pepkoste šifariste the smiripnones genenas dureder, dži kana na dikhle aver lav, savo na prindžarenas.

E Cingeľová paťarel, hoj adi metoda pes sikhavel sar igen efektivno, hin but bares, aj te o teksti na jen but ginďarde. „Našťi jen pro calo sera, bo o čhave pen andr´oda našľona. Vašoda jen jepašaras pro charneder kotora, maškar save keras čalavibena – maj varesavi uloha vaj phučibena ko pregendo tekstos. Avka amenge čačikaňaraha, či o čhave le tekstoste achaľile the či les thode goďate.“

Ajso phuteripen peske le sikhľardonendar mangel buter kisitišagos, aľe le čhavenge šegitinel te prechučel thoďipena paš sikhľiben. Dži tradikane pustika hine pedal lenge maj sar thoďipen, korkore adaptisarde materijali lenge šaj šegitinen te sthovel peske sphandľipen le irindo the le gendo laveha.

Avriphenďipen le calo phenďenca

Aver vičiňiben hino imar leperdo ajsipen te avriphenel. O čhave pen na ča hoj ladžan, varesave penge ča oleha na ile peste te avriphenel calo phenďenca. O dada le dajenca pen lenca khere butvar vakeren čino vaj barbut. „Varekana len ča avka den te bešel ko mobilos vaj televizoris, aj te len „odčhiven ,pestar´. Nane oda ačarutnones, aj te lendar o dad vaj e daj phučenas, so sas andre škola. Kana the ha, buteres odphenena ča, hoj sas mištes vaj nalačhes. Na džanen dureder te rozthovel phenďi,“ vakerel pal peskero probaľišagoste e Fabian Hilgartová

Perdal lakeri kolegiňate kabinetostar Michaela Cingeľová oda jekh andal jekhbarede thovibnestar, soha pen sikhľarde maren. „Kana o čhave na džanen te sthovkerel phenďa, hin pedal lende phares te barol andre aver avlina. Na džanen te phenel so kamen. Vašoda amen thovas len te ľidžal ke oleste, aj te pen sikra sikratar sikhľon te vakerel jekhetanes the te phenel avri peskere gindipena.

O sikhľarde thoven zoraľipen pre oda, aj te čhave na odphenen jekhe laveha. „Musaj len ke oleste te ispidel. Mindig lenge vakeras, aj te amenge oda phenen calo phenďaha,“ phenel Fabian Hilgartová. Andre varesave čhave maškaroda dikhen the angločalaviben. Kana ča varekana phende ča jekh lav, adaďives džanen te avriachaľol, so pes lenge ačhiľa the soske. Buter lendar mindig hin problemaos te avriphenel peskere šuňibena. Kana resena phučiben, so len hin andre škola jekhradeder, odphenen avka, hoj na phenen ňič vaj ča charnones – angloda aľe pen bavinenas the džidunes vakerenas.

O sikhľarde mek lenge den andre zor. „Kana phenen, hoj lošaren, phučas lendar, soske loš. The pedal bare manušen hin varekana problemos e navľarel peskere šuňibena,“ phenel Cingeľová. Kana varesoste na achaľon, kamas, aj te phučen the buter gindinenas pal vecende pašal peste. E čhib hiňi bazutňi savoreste – kana pen čhave na sikhľona te avriphenel peskere dumi, savoro aver ela pedal lende buter phares.

Jekhbareder problemos hino geňiben

Pal matematikate, kaj sas but interakťiko ulohi, hino o sikhľuvne smiripnarde the biphandleder. Kana rozginenas prikladi mange garudes the barikanes sikhavenas peskere rezultata the phučenas, či len hin čačes – the maj savore čačes sas. La matematika o trineberšengere andre adi škola but kamen. So lenge kerel jakhbareder pharipena? O sikhľarde the sikhľuvne pen jekhetaňaren, hoj oda hino geňiben.

E Michaela Cingeľová dikhľa naužarďi sikrica: o čhave buteres vakeren, hoj lenge džal feder lekhaviben sar geňiben. E Pedagogikaňi oda avriachaľarel le averipneha andro pharipen maškar ola duj čalavibnen. „O lekhaviben hino mechanikano čalaviben. O sikhľuvne ľikeren goďi ča pro ľiteri, save paľis duvľaren. Kana irinas o diktati vaj keras lekhaďipena, jekhenge džal feder jekh, avrenge aver. Aľe paš o geňiben hin maškar lende igen baro averipen. Kana varekaske diktinav tekstos, džanel les te irinel feder, sar te bi les majinelas te genel.“

Sikhľarde phenen, hoj lekhaviben džanen maj savore čhave, the choc varesave mek „maren pen“ la loki motorikaha the pingaloskero ľikeribneha. Paš geňiben sem demaven pro neve problemi – ne džanen jekhetanes te sphandel ľiteri andro lava, na achaľon le tektoske the keren but doša.

„Mindig lenge phenav, hoj musaj te genel varekaha the khere. Kana oda na keren, andre škola oda na zarakhaha,“ avriachaľol Cingeľová. Andre lakeri klasa ačarutnones talam biš čhave. Kana bi sas tel dikhavibneste dojekh čhas peskero than pedal geňiben, but aver bi na sikhľile. Vašoda sikhľarde kiden avri aver strategiji – ko priklados geňiben maškar duje dženen. „Jekh genel, aver les kontrolinel.“

The varekana penge sikhľuvne genen khere, aľe bijo oleste, mi jen vareko andr´oda ľikerelas, so tel sikhľardenge oda dičhol avri. „O čhave penge paš peskero geňiben butvar na dikhen, hoj penge prečhivkeren ľiteri vaj mukhel avri o čhinde akhara. Vašoda lenge mindig phenav, hoj musaj te genel hangosnones the varekaha, ko džanel te genel mištes, aj len te prikerel,“ phenel Cingeľová. Kana sikhľuvne genen le dadeha, daha vaj le phraleha, so lenge šegitinel, federeisaľipen hino dikhado.

Priklados olestar, hoj jekhebuťariben andro fameľiji džal mištes, hino eňaberšipneskeri Kimberly. „Kana majinas te genel giľi, elšines chudňa štarori vaj pandžori, bo le tekstos but čhingerelas the kerela but doša,“ phenel Edite Fabian Hilgartová. Paľis zachudňa e sikhľuvňi te genel sako ďives khere le šegitipneha the korkeskero agoral pes la štartoratar dochudňa ke jekhori.

La fameľija šaj sphandel the sikhľiben

La Michaela Cingeľová oda džaniben ľigenďa ke oleste, aj te prekal sikhľaribneste andro Sokratov inštitút zathoďa projektos Kolečko, so pes zachudel pro phraleskero-pheňibneskero sikhľiben le romane čhaven ando lakero gav Maľcov. Avka kijathodes ada džal the andro Muník IX, kaj le čhavenca le phuripneha andal štar beršendar buťaren o mentorki.

Jekh lendar hiňi Monika, projektoskero dženo vaš Omama le themutno sphandľipnestar Cesta von, so andro Luník IX korkori bešel. „Buťarav khere le dajenca the lengere čhavenca vaj čhajenca. Hin man pre oda vacht, tel saveste jekhetanes amen zachudas avresave čalavibnenca. Ajsipneste hin te sthovel bidarangutno than, kaj o daja šaj sikhľon sar so jekhfeder te avriľikerel peskere čhaven,“ avriachaľarel Monika. Le fameľijen peske na kidel ča avka, aľe rodel len tel oleste, kaj kampel so jekhbuter te šegitinel.

„Jekhbareder problemos hino čoripen the leha sphandlo čino vacht pedal čhaven. Le daden le dajenca hin čoripen, pedal sikhľiben le čhavenca lenge na ačhol than. Vašoda man thovav te sthovel sakoďiveskere zgeľipena, kana penge o daja arakhena vacht pro jekhetane čalavibena le čhaveha, choc ča pre jekh ori ďeveste.“ 

Pal lekcijende le omamenca hin interesos tel Monikate sojekhvar buter dajandar. „Anglunes pal amende na džanenas, talam len na sas ajso paťaviben, aľe akanakes iman dikhen, hoj o čhave so pregele programoha, hine aver. Džanen buter, feder džanen te avriphenel the andre škola hine dureder anglal jekhesikhľuvnende,“ phenel the dothovel, buterutnones vacht hino sthodo pedal geňiben.

„Pre dojekh lakcija genav le čhavenge jekh genďi me sar omama the aver genďi genel e daj, aľe varekana the o dad. Anglunes pen daj ale dadenca ladžan te genel anglal cudzo manušeste, aľe sikra sikratar hine bidarangutneder. Dikhav sar federisaľon the korkore daja, sostar som lošaľi. The kana o čhave dikhen, hoj e daj genel, pestar korkorestar oda zachuden te kerel the jon. Sigeder sikhľona neve lava, lengero lavutno buteripen pes buchľarel the zachuden feder te vakerel.“

Kana e Monika avrikidel pustika, zadikhel pro čhavengero phuripen. „Anglunes oda hine leporeli, paľis o pustika le lavenca, nasigeder le rimenca the charne phenďenca. The sikra sikratar avas ko dureder ačhibnende,“ avriachaľarel. Lakero mirindo than hino, aj te geňiben ačhol ačarutnones sphandlo le ďiveseha. „Butere fameľijen, so lenca kerav, imar hin peskere pustika. Oda jekhfeder dikhiben, hoj peske pro geňiben zvikňinde the džan andr´oda the kana oddžav,“ lošarel omama Monika.

Andre but fameľiji kiden pre peste uloha vaš dajen the daden o phureder phrala le pheňenca. Choc hino ada čalaviben ačarutno, o omami pen thoven, aj te anglune sikhľarde aven o dad la daha. „Kamas, aj te o dad la daha pen čaladones phandenas andro sikhľiben peskere čhaven. Nane oda mištes aj te phureder čhave mindig kerenas vaš peskere dajen the daden. The len hin peskero čhavoripen,“ phenel Monika.

Ačhibena, save vaš štar berša zadžidžiľa andro projektos, paťaren, hoj geňiben the lekhaviben šaj hine pedal čhaven ačarutna, kana pen ke oleste resena čače vachteste the čače sposoboha. Kana pes sigeder andre fameľija sthovela sphandľipen ko sikhľiben, oda bareder aštipen ela, hoj čhavo andre škola ela bachtalo.

„Amaro mirindo than hin te ľikerel le fameľijen the te sikhavel lenge, hoj o sikhľiben šaj hin čalaviben, savo len sphandela. Buteres ča le dadenge the dajenge ňiko na sikhaďa, sar pre oda. Amen das lenge sikamni the jon dikhen rezultata pre peskere čhaven,“ agorisaľol e omama.

Pal školate vaš o deňipen

Andre klasa aven sikhľuvnengere daja, save kamen te vakerel pal lengero kherutno sikhľiben. Angluňi zachudel te vakerel daj la Lucka – la čhajora, so mange tel sikhavibneste phenďa, hoj kana bi andre škola šaj vareso čerinelas, kamelas bi, aj te le lakere jekhesikhľuvnenge oda savoro džal feder. Paľikerdones oleste bi šaj sikhľuvelas buter the sigeder the joj. „E Lucka phirel andre škola but rado. Bavinel la te sikhľol, rado dikhel avren dženen the la raňaha sikhľardonaha peske igen achaľol,“ phenel e daj, the joj hiňi Lucia.

Pedal but čhaven andal zamukhle komunitendar e škola nane ča than kaj pes sikhľol, aľe the pašaľipen, kaj pen šunen bidarangutnones the paľikerdones. Varesave bi vašoda ačhile andre klasa the pal sikhavibneste. „Kana bi e Lucka majinelas te ačhel khere, rovela calo ďives. Kana bi zasuťamas vaj hin amen aver problemos, vaš savo našťi džal andre škola, maj zachudela pes te dokerel,“ phenel e daj.

The avka pedal oda hiňi the e Veronika.“Ušťel pal šov ora – korkori ušťel the džal andre škola. Korkori peske kerela chaben the vareso te pijel. The ,pal školate’ rado ačhel, oda pedal late deňipen,“ asal pes Veronikakeri daj Jana.

Maj ajso probaľišagos hin the la Lorena, e daj le štarberšipneskero Samkus. „Kana avel khere, maj mange vakerel, sar pes šunelas školate – hoj leske sas mištes, e raňi sikhľarďi the jekhesikhľuvne sas lačhe, savore šunenas. Aľe kana varesave jekhesikhľuvne choľaren la raňa sikhľarďa, hin olestar žaľakero the dikhav, hoj les oda trapinel.“

Varesave čhave hine avka ľigende, hoj peske la škola anen khere. E Lucka pes le phralenca the pheňenca bavinel pre škola, kaj joj hiňi sikhľarďi. E Veronika peske khere anel pustika the genel peske le peskera 16-beršengeri pheňaha.

Aštipen the ľikeriben čačo vachteste

Buter čhaven, so lenge andre škola lačhes ľidžal, hin khere vareko, ko lenge šegitinel. „O Samkus peske kerel kherutne ulohi korkoro, aľe kana dikhav, hoj les hin problemos, bešas amenge jekhetanes.

Jekhbareder pharipena amen sas le geňibneha. Anglunes oda leske džalas phares, aľe kana oda probaľinas butervar, zachudňa pes leske lačhes ľidžal. Cinďam amenge buter pustika the sako ďives genahas jekhetanes. But oda šegitinďa the federisaľiľa. The khere peske anďa tekstos pro Hviezdoslavov Kubín, aj peske oda cvičinel. Korkoro pes thovel, aj te džanel puntošnones te phenel lava,“ lošarel e daj Lorena.

E Jana, Veronikakeri daj, dothovel, hoj lakeri čhaj pes sikhľol le phureder pheňaha the strično phraleha. „E Veronika peske hordinela pustika khere la školatar. Genel mištes, e raňi sikhľarďi mange la pro dajengero zgeľipen mindig ašarel. Pharipena la hin buteres la matematikaha the varekana perdal oda khere the rovel. Mindig pes aľe arakhel vareko, ko lake šegitinel.“

Kana o čhavo barol andro pašaľipen, kaj hino sikhaďipen ľikerdo sar moldaj, leskeri motivacija barol. Varesave čhave, so pen sikhľon sigeder, ľikerkeren the peskere jekhesikhľuvnen. „E Lucka šegitinel, kana aver džen andre klasa varesoste na achaľon vaj vareso na džanen. The raňi sikhľarďi mange phenďa, hoj len sar te bi sikhavel – del lenge goďi the šegitinel andr´oda, andre soste hine bizorakere,“ phenel lakeri daj.

Na savore čhaven hin khere telethoďipena pro sikhľiben, aľe thoven pen sar džanen. Le sikhľarden jekhbuter trapinel, hoj varesave lengere sikhľuvne, so len „cirden“ le anglunestar dži štarto beršipen, našaven pro dujto učard la motivacija.

„Peskero kerel the puberta savi avel the oda, hoj pes čhingerel zoralo sphandľipen le klasakero sikhľardeha, saveha o sikhľuvne imar nane hine, vašoda hoj sako predmetos sikhavel aver sikhľardo. Butervar pes ačhol, hoj o čhavo preačhol te interesinel pal sikhaďipneste,“ priznajinel e Michaela Cingeľová, sikhľarďi le štartosikhľuvnen pro Luník I.

Lačho cajchos hin, hoj adaďivesudne eňaberšipneskere džan andro maškarutne odborna školi vaj učňovki. „Oka berš pen odoj prihlasinde savore agorade sikhľuvne. Oda pedal škola hin lačho rezultatos – mirindo thaneste hin, aj te pen dureder sikhľon. Či odoj the čačes phiren the či sikhľiben odoj the agorisaľona, imar, žaľate, na džanas te dodikhel,“ dothovel.

Vašoda hin bares, aj te e škola nane ča o than, kaj pes užarel le čhavendar čalaviben, aľe the o than, kaj chudena ľikeriben the motivacija te džal dureder. „Oda zoralo akanutňipen, aľe the vičiňiben. Kana o čhave resena aštipen čačo vachteste, o sikhaviben ačhola ačarutno sphandľipen lengere dživipneha the aštipneha pedal feder dživipen,“ phenel sikhľarďi.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].