Prečo sú pre Rómov tak dôležité emócie zdieľané pri hudbe? Knižné tipy osobností na letné dni
Čarovný svet arménskej dedinky Marano, príbeh rómskej osady v Letanovciach ale aj pohľad amerického historika na underground v Československu. Tipy osobností z menšinového prostredia ukazujú, že leto sa knihomoľom nemusí spájať len s detektívkami.
Michal Oláh, novinár, pedagóg a terénny sociálny pracovník
Na leto odporúčam hneď dve zaujímavé knihy. Jednu o odvahe konať dobro, druhú o potrebe pozrieť sa pravde do očí. Prvou je nečakane silný a inšpiratívny životný príbeh 80-ročnej Olgy Fečovej – človeka, ktorý celý život zasvätil tancu, spevu a pomoci mladým rómskym talentom.
Kniha Den byl pro mě krátkej (vydal KHER v roku 2022) na 224 stranách rozpráva jedinečný a autentický príbeh ženy, ktorá sa stala ikonou rómskej kultúry v Prahe a neskôr aj v celom Československu. Je to kniha o hrdosti, odvahe, láske k životu a konaní dobra. Príbeh, ktorý vás zasiahne a zároveň možno naučí, ako prežiť zmysluplne život aj napriek nespočetným prekážkam.
Druhá kniha, Pokrytectvo (vydal Krásny Spiš v roku 2024), ktorú zostavil Miroslav Pollák, ponúka na 382 stranách 61 pohľadov známych osobností a obyčajných ľudí na ich osobnú skúsenosť s pokrytectvom na Slovensku. Vznikla tak mimoriadne silná mozaika príbehov a postrehov, ktoré spolu vytvárajú intímne zrkadlo nášho národa. Táto kniha by pokojne mohla slúžiť ako učebnica slovenskej povahy. Odhaľuje, čo si často nechceme priznať, no potrebujeme to pochopiť, ak sa chceme ako spoločnosť pohnúť ďalej.
Jana Baudyšová, šéfredaktorka mesačníku Romano voďi
Olga Tokarczuk: Svůj vůz i pluh veď přes kosti mrtvých
Príbeh s na prvý pohľad obyčajnou detektívnou zápletkou – kto zabil suseda hlavnej hrdinky a prečo pribúdajú ďalší mŕtvi? Kniha na záhadu poctivo odpovie, zároveň ale položí ďalšie ešte zásadnejšie otázky, na ktoré si môže odpovedať každý sám hlboko vo svojom vnútri aj smerom k súčasnej spoločnosti: Aký máme ako ľudia postoj vo vzťahu k prírode a sami k sebe navzájom? Miestami zádumčivé, humorné, citlivé aj mystické, pretkané osudovou atmosférou veršov Williama Blakea aj pohybom nebeských telies – skvelo napísané.
Ondrej Skovajsa, etnomuzikológ, zakladatel projektu gilora.eu a předseda Giľora, z.s.
Filippo Bonini Baraldi: Roma music and Emotion (Romská hudba a emoce)
Cenná kniha talianskeho etnomuzikológa, ktorá na základe terénneho výskumu hudobnej kultúry rumunských Rómov z dediny Ceuaş opisuje – slovami Alana Merriama – étos ceuaşskej kultúry, v ktorej jadre nachádza hodnotu spoločného zdieľania emócií a empatie pri hraní a speve.
Baraldi opisuje jednak stratégie primáša a hudobníkov s cieľom emocionálne „nakaziť“ publikum pri platenom hraní na svadbách, krstinách a oslavách, čo im pomáha získať viac finančných prostriedkov od dojatého a slziaceho nerómskeho publika (napríklad hraním „do uška“), a jednak dôležitosť zdieľaných emócií pre vlastné rómske publikum počas afterpárty a pohrebov.
Bonini napísal mnohovrstevnatú knihu o zložitej a dôležitej téme, ktorú zbavil nánosov klišé, pričom jeho kľúčové postrehy sú, domnievam sa, prenositeľné aj na hudobnú kultúru slovenských a českých Rómov. Súdim to podľa mojich rozhovorov so spevákmi a hudobníkmi, ako aj na základe komentárov na Youtube Giľora.
A čo sa týka hudobnej kultúry českých gadžov, spoločné prežívanie emócií a umenie smútiť je niečo, čo – na rozdiel od Rómov – bolestivo zanedbávame. Keby sme to nenahrádzali iba sentimentálnym dojímavým rozcitlivovaním sa nad sebou samými, ale naopak emócie rozvíjali, možno by sme boli empatickejší a solidárnejší voči druhým – konkrétne voči utrpeniu ľudí v Gaze.
Ondřej Skripnik, Robert Malík (eds.): Kaj som khere? (Kde jsem doma?)
Chcem tiež odporučiť úplne novú českú knihu Kaj som khere? venovanú osade v Letanovciach, ktorá vychádza z 25 rokov trvajúceho výskumu, na ktorom sa podieľali študenti pražskej Fakulty humanitných studii Karlovej Univerzity. Príspevky podnetne osvetľujú okrem iného problém migrácie do Británie a remigrácie späť do Letanoviec, problémy integrácie v podmienkach štrukturálnej nerovnosti, pôsobenie cirkví medzi tamojšími Rómami a reflektujú aj samotný terénny výskum.
Oli Džupinková, moderátorka, redaktorka a spisovateľka
Ku knihe, ktorú vám odporúčam, sa budete určite vracať. Napísal ju slovenský umelec – sochár, výtvarník a autor – Tomáš Gabzdil Libertíny, ktorý žije v Holandsku a pri tvorbe svojich neskutočných diel spolupracuje so včelami. Jeho diela z včelieho vosku obdivuje celý svet – od MoMA v New Yorku až po Louvre v Paríži. A včely mu slúžia aj ako odrazový mostík k aktuálnym témam. V knihe esejí Horieť intenzívne píše premyslene a s pokorou.
Zamýšľa sa nad tým, či nám včely môžu pomôcť nájsť odpoveď na otázky, ako napríklad „čo je umenie” alebo „ako zachrániť svet”. Táto kniha je o postoji k svetu a jeho vnímaní. Je o nás. S mnohými myšlienkami sa stotožňujem, iné mi dávajú nový pohľad. Tomáš v knihe píše: „Sme súčasťou davu a strácame sa v ňom.“ Tak sa skúste pri čítaní tiež trochu nájsť.
Karolína Ryvolová, romistka
Jonathan Bolton: Světy disentu. Charta 77, Plastic People of the Universe a česká kultura za komunismu
Veľmi čítavé a komplexné poňatie undergroundu a disentu v Československu od amerického literárneho vedca a historika, ktorý je schopný vnímať toto obdobie zvonku a bez zbytočného balastu. Presvedčivo búra niektoré mýty spojené s vznikom desentu, pútavo popisuje disidentskú každodennosť, poctivo čerpá z autentických textov disidentov a ide na dreň. Pre niekoho ako ja, kto sa narodil v roku vzniku Charty 77 a teda pozná celú jej históriu len z druhej ruky, je táto kniha skvelým nástrojom porozumenia.
Jana Belišová, etnologička
Dosť dlhé obdobie žijem rýchly, zaneprázdnený život. Čítam hlavne odbornú literatúru, aj to často takzvaným rýchločítaním – preskakovaním pasáží, ktoré sa netýkajú mojej témy.
Ešteže som vďaka krásnym pracovným projektom dosť veľa cestovala a ku každej ceste som si pribalila knihu úmernú dĺžke letu. Z mnohých útlejších knižiek vyberám tri.
Kniha Z neba spadli tri jablká od Narine Abgarian vás vovedie do Bohom zabudnutej arménskej dedinky Marano, ktorá sa postupne rozpadáva a s ňou odchádza aj starý čarovný svet. Ak ste chodievali k babičkám na dedinu, táto kniha vám navodí silné reminiscencie, pokoj a harmóniu s prímesou intenzívneho smútku odchádzania a zániku, nejasnú hranicu medzi svetom živých a mŕtvych.
Autorka nám s tanečnou ľahkosťou servíruje príbehy obyvateľov malinkej, ťažko dostupnej horskej dedinky, ich osobné i rodové histórie. Všetko, čo je dnes, všetko, čo je pekné i čudné, má svoje dôvody v minulosti. Kto má rád prózy Gabriela García Marquéza, ten sa do tejto knihy pravdepodobne zamiluje. I keď dedinka Marano a jej obyvatelia sú nám atmosférou a vnímaním života oveľa bližšie.
V jednohubke Príbeh pána Letka od Patricka Süskinda sa prelínajú krehké svety dvoch hlavných hrdinov – malého chlapca, ktorý nemá rád svoj život, lebo musí robiť veci, ktoré nemá rád a starého pána, ktorý neustále putuje. Obaja sú symbolmi inakosti, odlišnosti od väčšiny, a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Pán Letko pre silnú klaustrofóbiu neustále chodí, nocuje vonku pod stromami a je nesmierne osamelý a unavený. Jeho príbeh však zachráni život frustrovaného chlapca, ktorý – keď ho vidí spať pod stromom – si uvedomí, že na svete existuje oveľa väčšie trápenie ako to jeho.
A napokon by som odporúčala autobiografickú knihu mojej priateľky, poetky Eleny Hidvégyovej-Yung s názvom Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom. Je to intenzívny príbeh jej priam fatálneho stretnutia s manželom Číňanom.
Autorka študovala v Pekingu, kde sa jej na zastávke prihovoril sympatický chlapec, jej terajší manžel, s ktorým napokon prežila tridsať rokov. V tom čase si písala denník, a tak kniha retrospektívne kombinuje autentické denníkové zápisky so súčasnými autorkinymi spomienkami a s tým, čo sa udialo pomedzi.
Celým textom sa nesie tón fatálnosti, že všetko sa dialo presne tak, ako to malo byť a že ich životné spojenie bolo nevyhnutné. Zároveň je táto kniha o odlišnosti kultúr a o kráse spájania odlišného.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista
V poslednej dobe ma zaujalo nemálo kníh, no v kontexte vášho periodika a čitateľskej obce by som chcel odporučiť iba niektoré z nich.
Nedávno vyšiel preklad veľmi kvalitnej vedeckej monografie Hany Kubátovej s názvom Kde líšky dávajú dobrú noc a podtitulom Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku.
Táto kniha je podľa môjho názoru vynikajúca, pretože hoci hovorí o období druhej svetovej vojny na Slovensku, v mnohých rovinách je stále aktuálna. Chcel by som tiež upozorniť na skutočnosť, ktorá sa zdôrazňuje veľmi málo: Druhá svetová vojna sa začala napadnutím Poľska, no nie iba zo strany hitlerovského Nemecka ale aj zo strany stalinského Sovietskeho zväzu, a to za aktívnej asistencie vojakov tisovskej Slovenskej republiky.
A práve vojnová Slovenská republika na čele s Jozefom Tisom sa snažila „kúpiť“ si lojalitu jej obyvateľov – vo veľkej miere aj na periférii – arizovaným židovským majetkom a sľubom, že Slovensko sa bude modernizovať. Táto modernizácia sa prezentovala okrem iného tak, že Slovenská republika sa zbaví všetkých menšín a stane sa monoetnickým štátom.
Týkalo sa to nielen Židov, ale vo veľkej miere aj Rómov, ktorí boli práve tomto období brutálne vyháňaní z miest a dedín, koncentrovaní do táborov nútených prác a zbavovaní občianskych práv a slobôd. To všetko sa dialo za aktívnej pomoci lokálneho obyvateľstva alebo vďaka jeho pasívnemu súhlasu či „neodporu“.
Druhou odporúčanou knihou je veľmi dobre napísaný životopis Next svetoznámeho českého fotografa Josefa Koudelku od Melissy Harrisovej. Koudelka sa okrem iného preslávil svojou fenomenálnou knihou fotografii s názvom Cigáni, ktorá vyšla v Spojených štátoch pred presne 50 rokmi.
Životopisná kniha Next vynikajúcim spôsobom vysvetľuje mnohé veci z Koudelkovho života okrem iného aj vo vzťahu k rómskym témam, ktorým sa venoval v podstate celý život. Dozvedáme sa v nej o jeho vzťahu k romistke Milene Hüschmannovej či o jeho cestách po rómskych osadách na Slovensku v 60. rokoch.
Poslednou knihou, na ktorú by som rád upozornil a ktorá ma veľmi zaujala, je Výběr z textů (2008 až 2025) Fedora Gála s prekrásnymi zábermi vynikajúceho slovenského fotografa Mira Švolíka z takzvanej Slovenskej novej vlny.
Fedora Gála nie je potrebné obzvlášť predstavovať a táto kniha, ktorá vyšla pri príležitosti jeho 80. narodenín, je výberom iba niektorých z množstva jeho textov. Medzi nimi je aj nemálo takých, v ktorých sa vyjadruje k „rómskym témam”.
Květoslava Podhradská, spisovateľka
Momentálne vo mne nejakým spôsobom rezonuje kniha Zlatovlasý Jan od Lenky Ničkovej, hoci je ešte z roku 2017. Je písaná staromódnou češtinou, takže pri čítaní spoznávam aj iný spôsob písania, čo ma asi zaujíma najviac.
Knihu som dostala od ilustrátorky Aleny Prosečovej, ktorá v mojich poviedkach Povídání u povidel namaľovala obraz slovenského autobusu.
Ponúka príbeh zlatovlasého chlapca Jána, ktorý opúšťa domov a vydáva sa na púť. Stretáva na nej stromy, ktoré k nemu prehovárajú bez slov. Každý strom v sebe nesie tajomstvo o láske, tichu či odvahe. Text je napísaný nežne, s úctou k prírode aj k ľudskej duši. Čítam ho mojej šesťročnej vnučke a učím ju tak spoznávať stromy a prírodu.
S písaním začala pred päťdesiatkou. Dnes má za sebou oceňovanú knihu a vedie literárny klub pre deti
René Lužica, etnograf
Celia Donertová: Práva Romů: Boj za občanství v poválečném Československu
Pred pár rokmi som v národnom archíve skúmal archívne fondy Zväzu Cigánov-Rómov. Pri tej príležitosti som v jednom kartóne našiel zastrčený list bádateľa so stručnou informáciou: „Donert, 2007“. Vyzeralo to tak, že po dlhých rokoch som bol len druhý záujemca o archívne pramene rómskeho zväzu.
O desať rokov neskôr vyšla monografia Celie Donertovej v anglickom jazyku vo vydavateľstve Cambrigde University Press. Vlani vyšiel v pražskom vydavateľstve Academia výborný český preklad Petry Lupták Bursovej.
Monografia o právach Rómov je britským externým pohľadom na náš historický vzťah k tejto menšine. Mapuje, ako Rómov ovplyvňujeme a ako oni reagujú na nás. Každá kapitola chronologicky popisuje a interpretuje základné a osudové historické obdobia od vzniku Československa až po súčasnosť.
Podľa autorky rómske emancipačné snahy vychádzajú z ideálu historicky definovanej národnej kultúry, ktorá bola ideou nacionalizmu v strednej a východnej Európe. Rómski aktivisti v Západnej Európe predkladali otázky ľudských práv skôr ako národnostné požiadavky.
Nerozumeli zmyslu riešenia takzvanej „rómskej otázky”, pri ktorom socialistický štát garantoval etnickú rovnosť všetkých občanov. Donnertovej interpretácie a zasadenie rómskych emancipačných snáh do medzinárodného kontextu stoja za prečítanie.
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička
Nie je to práve tip na rozmarné letné čítanie, ale pre všetkých, ktorých zaujíma história či etnológia, odporúčam viac ako 600-stranovú knihu Stalin vs Gypsies (Stalin vs Cigáni) od autorov Eleny Marushiakovej a Vesselina Popova.
Je to kniha o masových politických represiách v bývalom Sovietskom zväze v 20. a 30. rokoch minulého storočia, ktorých obeťami boli aj Rómovia. Vyšla vlani, je to zaujímavé a miestami napínavé čítanie. Autori zhromaždili veľké množstvo faktov a ponúkajú ich interpretáciu v šírších súvislostiach vtedajšej doby. Kniha vyšla iba v angličtine, čo je možno pre niektorých prekážkou, no treba o nej vedieť a dá sa stiahnuť v pdf verzii.
Z iného žánru ma zaujala staršia knižka psychiatra Irvin D.Yaloma s názvom Všetko trvá krátko. Ak sa budete zaoberať príbehmi ľudí, ktorí chodili na terapeutické konzultácie, určite v nich nájdete aj niečo o sebe. Kniha má citlivý jazyk aj dobrý preklad, je však potrebné čítať ju pozorne.
Agnes Horváthová, zakladateľka a predsedníčka občianskeho združenia Romano kher
Výchova je najťažšia vec na svete – povedalo to už veľa ľudí. V škole nás naučia mnohé veci, ale až sami a za pochodu sa učíme ako správne vychovať dieťa a nevieme, či sme konali správne.
Kniha s názvom Toto mali čítať naši rodičia od britskej autorky Philippy Perryovej prináša rady, ako mať dobrý vzťah so svojím dieťaťom a čo ho môže pokaziť či zlepšiť. Autorka v nej píše o tom, akých omylov sa dopúšťali naši rodičia, aký to malo vplyv na naše konanie či emócie a prečo by sme to všetko nemali opakovať.
Ako psychoterapeutka mala možnosť rozprávať sa s rodičmi, ktorí si nevedeli rady s výchovou. Vďaka svojej práci vedela zistiť, ako vznikajú patologické vzťahy medzi rodičmi a deťmi a kde rodičia nechtiac chybovali.
Podtitul knihy znie: „a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my”. Uvedomujem si, že starí rodičia majú veľký vplyv na výchovu a život svojich vnúčat, a preto ma táto kniha nesmierne zaujala. Som rada, že aj moje deti ju – ale aj ďalšie knihy – čítajú a sú otvorené dobrým radám odborníkov vo výchove.
Ildikó Kali, speváčka
Veľmi sa mi páči básnická zbierka Slnečný vánok od Dezidera Bangu. V rámci rómskej literatúry ide o dôležitý most medzi rómskou skúsenosťou a slovenskou poéziou. Zbierka sa zaoberá rómskou identitou v podobe smútku, spomienok na detstvo, vzťahu k prírode a rodine. Autor ju napísal jednoduchým, čistým, obrazným a nepatetickým jazykom.
Je to rozprávanie, nie krik a nárek nad situáciou Rómov, skôr túžba po vypočutí. Kniha môže čitateľovi pomôcť lepšie pochopiť a scitlivieť svoj postoj k rómskej menšine.
Marek Vadas napísal v roku 2021 knihu Šesť cudzincov so silným odkazom opakujúceho sa fenoménu xenofóbie. Autor v nej zobrazuje pravdivý príbeh, ktorý sa stal v roku 1928 v dedine Pobedim pri Piešťanoch, keď padli za obeť násilne zabití ľudia rómskej komunity. Túto tému dovtedy nik iný nespracoval.
Kniha je písaná tónom šialenstva obyčajných ľudí, ktorí zoberú príležitosť do vlastných rúk. Vadas skúma, ako táto tragédia rezonuje dnes. Všíma si rasizmus, manipuláciu davu či mlčanie obyvateľstva. Jeho text kladie dôraz na hlbší pohľad straty, viny a pamäte celej spoločnosti.
Veľmi rada mám aj príbeh lásky anglickej básničky Elizabeth Barrett Browningovej. Je opísaný v Portugalských sonetoch, ktoré napísala pre svojho manžela, poeta Roberta Browninga. Útla knižka obsahuje 44 takých sonetov a tematizuje vnútorný zápas ženy, ktorá si kladie otázky o vlastnej hodnote a strachu zo straty. Hľadá dôveru v pravdivú a duchovne bohatú lásku. Sonety sú písané v shakespearovskej forme s bohatou obraznosťou, emóciou a filozofickým rozmerom. Aby som urobila niečo dokonalé, učím sa ich naspamäť. (Úsmev)
Jurina Rusnáková, pedagogička
Keďže anketa je o čítaní na leto, dovolím si oddychovku a moju asi najviac obľúbenú knižku ešte z detstva. Čítala som ju roky každé prázdniny, a to aj v dospelosti. A tuším sa k nej vrátim aj tento rok. (Úsmev).
Mám na mysli Annu zo zeleného domu od Lucy Maud Montgomeryovej. Nesmejte sa zo mňa, prosím, mám s ňou spojené veľmi príjemné chvíle s mamou v kuchyni, pretože ona si v kuchyni aj čítala. Tiež s ňou mám spojené príjemné chvíle s bratom, ktorý sedel na vedľajšom kresla s knižkou o indiánoch.
Anna bola krásne aj sfilmovaná, no knižka vám dá priestor na vlastnú predstavivosť a v tom je jej sila. Je to príbeh kanadského dievčata bez rodičov, ktoré sa dostalo do adopcie k staršiemu súrodeneckému páru.
Ponúknem ale ešte jednu knižku, pretože som ju nezavrela, kým som ju nedočítala. Na prvý pohľad je to tiež oddychovka. Volá sa Príbehy svätené vetrom a napísal ju Ľudovít Didi.
Spísal v nej svoj príbeh rómskeho nemanželského syna, o ktorého sa v rodine nikto nezaujíma a ktorý je príliš často hladný a uzimený. Ale nie je to smutné čítanie – práve naopak. Z textu vyžaruje sila, dynamika a viera v budúcnosť. Presne ako z jej autora.
Poznala som ho, s manželkou ma pohostili u seba, dokonca mi ponúkli nocľah v parádnej izbe. Boli to výnimoční ľudia, svojím príbehom aj charakterom. Podpísali Chartu 77 a celý život za to znášali neprávosti. Nikdy však neprestali bojovať a na nezanevreli na svet.
Tomáš Csicsó, strojný inžinier a TikToker
V poslednom čase najviac čítam detské knihy pre moju trojročnú dcérku Olíviu. Okrem nich mám rozčítanú knihu Slovenské století od Pavla Kosatíka. Sú v nej podrobne opísane dejiny Slovákov od roku 1918 do roku 1998. Túto knihu odporúčam každému, koho zaujíma história a politika a chce sa dozvedieť viac o osobnostiach, akými boli Masaryk, Beneš, Štefánik a mnoho ďalších. Záverečná kapitola nesie názov Všichni proti Mečiarovi.
Claudia Alner, odborníčka na medzinárodné vzťahy a popularizátorka vietnamskej kultúry
Odporúčam Svet včerajška od Stefana Zweiga, a to pre jeho hlboký a citlivý pohľad na zlomové okamihy európskych dejín. Zweigovo osobné svedectvo ukazuje, ako krehká je civilizácia, ktorú často považujeme za samozrejmú.
Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
V poslednej dobe sa snažím čítať čo najviac inšpiratívnych príbehov a k nim patrí aj kniha s názvom Hnev. Prečo som sa bil, hajloval a čo ma zmenilo. Je to príbeh jedného z autorov Mateja „Raracha” Juráška (druhým autorom je Michal Červený), ktorý rozpráva o svojej minulosti futbalového chuligána a bitkára. Cez jeho príbeh môže čitateľ vnímať uzavretú skupinu ľudí, ktorí majú častokrát sympatie k extrémizmu. Kniha ponúka pohľad od života mladíka, ktorý sa z tohto toxického prostredia dostal a kladie otázky, čo robiť inak, aby sa mladí ľudia neuchyľovali k takýmto skupinám.
Práve vo formatívnom období mladých ľudí je obzvlášť dôležité vnímanie ostatných okolo. Je potrebné navzájom sa rozprávať a počúvať. Táto kniha môže byť začiatkom pri búraní stereotypov a predsudkov, alebo „len” prvým krokom v zmene postoja k ľuďom, nad ktorými sme už zlomili palicu.
Ešte by som upriamila pozornosť na knihu s názvom Nejlepší kniha o fake news od Miloša Gregora a Petry Vejvodovej, ktorá je akýmsi základom pre všetkých, ktorí sa chcú orientovať vo svete dezinformácií a alternatívnej skutočnosti. Kniha ponúka veľmi dobre vysvetlené pojmy, ale aj návod, ako sa nestratiť vo svete „zaručených informácií”.
Žaneta Štipáková, herečka divadla Romathan
Určite odporúčam knihu Huslistka z Osvienčimu od Ellie Midwoodovej. Je naučná a plná emócií aj lásky. Zachytáva príbeh huslistky, ktorá v koncentračnom tábore zachránila seba aj niekoľko ďalších ľudí. Autorka opisuje mnoho srdcervúcich situácií, takže ako čitateľka som celú knihu preplakala.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
