Český hudobný producent Petr Zubaj, známy pod umeleckým menom Baro Rey, patril medzi tisíce ľudí, ktorí koncom februára po útokoch USA a Izraela na Irán uviazli na lodiach v Perzskom zálive.

Zaoceánska výletná loď, na ktorej pracoval ako vedúci hudobného oddelenia, sa mala plaviť z Dauhy, hlavného mesta Kataru, po trasách pri Spojených arabských emirátoch. Po vypuknutí konfliktu loď musela zostať v domovskom prístave.

„Rakety a drony sa mihali tmou, výbuchy bolo počuť priamo nad nami a protivzdušná obrana ich zostreľovala nad prístavom,“ opisuje Zubaj dianie v lokalite.

V rozhovore vysvetľuje, nad čím v tých chvíľach rozmýšľal; ako reagovali pasažieri na palube a čo mu pomáhalo, aby si v kritickej situácii zachoval chladnú hlavu.

Vojna v Iráne uväznila stovky českých aj slovenských turistov, vy ste boli jedným z nich. Aké boli vaše prvé pocity, keď sa začali útoky?

Bol som priamo v prístave na oceánskej lodi. Hneď ako som zistil, čo sa deje, a videl nad nami lietať rakety, bolo to extrémne desivé. Najhoršie bolo, že sme nemohli nič robiť – nemohli sme opustiť loď ani prístav. V tej chvíli sme si naplno uvedomili našu bezmocnosť.

Čo vám v tých momentoch prebiehalo hlavou?

Bol to okamih, keď sa všetko zásadne zmenilo. Zavládla obrovská neistota. Akoby som stál na križovatke, kde sa čas zastavil a nenasledovalo žiadne pokračovanie – len čakanie na niečo, čo sa nedalo ovplyvniť.

Ako reagovali ľudia na palube?

Prvou reakciou bol zmätok a strach. Na lodi som trávil čas pracovne ako vedúci hudobného oddelenia. Bolo medzi nami veľa umelcov, ktorí situáciu psychicky nezvládali. Ľudia boli v šoku, rozprávali potichu a snažili sa kontaktovať rodiny.

Ako sa vyvíjala atmosféra v ďalších dňoch?

Postupne sa to zmenilo. Strach nezmizol, ale ľudia si začali viac pomáhať. Vznikla zvláštna forma súdržnosti – v situácii, keď nikto nevedel, čo bude ďalej, sme sa začali opierať jeden o druhého.

Ako ste prežívali tieto dni?

Dni plynuli strašne pomaly. Každé ráno vládla neistota a akýkoľvek zvuk zvonku okamžite spúšťal napätie. Neustále som myslel na rodinu a na to, že nemám žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje. Zároveň som sa však snažil fungovať a udržať si rutinu, aby sa človek nezrútil.

Ako vyzerala situácia vonku?

Nočná obloha bola desivá. Rakety a drony sa mihali tmou, výbuchy bolo počuť priamo nad nami a protivzdušná obrana ich zostreľovala nad prístavom. Človek mal pocit, že sa ocitol v priestore, kam bežná realita vôbec nepatrí.

Aké možnosti pomoci ste mali?

Takmer žiadne, čakali sme. Všetko záviselo od situácie, ktorú sme nemohli ovplyvniť. Neustálym stavom bola neistota.

Ako ste komunikovali s rodinou?

Mali sme internet, takže sme mohli byť spolu v kontakte. To bolo zásadné. Blízki vedeli, že som v poriadku, a mne tento kontakt dával aspoň nejaký pocit spojenia s normálnym svetom.

Čo vám pomáhalo udržať si psychiku?

Rutina – meditácia, čítanie, pohyb. Veľa som chodil do posilňovne. Pomáhalo mi to vybiť napätie a udržať si pocit kontroly v situácii, kde inak žiadna kontrola neexistovala.

Ako dlho ste zostali uväznení v oblasti?

Tri týždne. Každý deň sa zdal nekonečný, ale nakoniec sme prešli bezpečnostnými kontrolami a mohli sme pokračovať ďalej.

Aké ste mali pocity pri odlete domov?

Prežíval som obrovskú úľavu a zároveň akýsi moment stíšenia, keď si človek uvedomí, že sa vracia späť do normálneho života. Každý preletený kilometer znamenal návrat domov.

Ako vás tento zážitok ovplyvnil po návrate?

Mal som pocit, že sa mi vrátil kus života. Uvedomil som si, aká krehká je bežná istota. Odvtedy si oveľa viac vážim obyčajné dni a ľudí okolo seba.

Ako dnes vnímate Dauhu, hlavné mesto Kataru?

Predtým bola symbolom luxusu a bezpečia. Teraz je to pre mňa miesto, ktoré pripomína, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť.

Zmenil sa váš pohľad na cestovanie?

Áno. Predtým som to bral voľnejšie. Teraz si oveľa viac sledujem situáciu v destináciách a uvedomujem si, ako rýchlo sa môže čokoľvek zvrtnúť.

Čo ste urobili po návrate domov?

Zavolal som rodine – a potom som ich objal. V tej chvíli som si naplno uvedomil, čo znamená byť doma v bezpečí.

Petr Zubaj (Baro Rey) Klavírista, hudobný producent a kapelník. Absolvoval Konzervatórium Jaroslave Ježka v Prahe. Ako hudobník hráva jazz, pop, soul a latinsko-americkú hudbu. Časť svojej hudobnej kariéry strávil na zaoceánskych výletných lodiach, kde pracoval ako umelecký vedúci a pianista. Zabezpečoval hudobné produkcie, viedol súbory a koordinoval medzinárodné hudobné tímy. Aktuálne sa pohybuje medzi Prahou a Dominikánskou republikou, kde rozvíja vlastný projekt Baro Rey Music Production.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].