Slovenskú verziu textu nájdete tu.

O trasta charťarelas imar lakero phuro papus, so kerelas inštrumenti the phuro maľaphuvakero charťipen. The lakero papus le dadeha sas charťi. Joj korkori sthoďa elšino momeľakero vudut, kana la sas ochto berš.

„Somas mek čhavo, aľe imar akor šunavas, hoj adi buťi man pherďarel,“ leperel peske Barbora Rácová. Jakhradeder kerel le charťipnardo trasteha the zorale trasteha, sostar kerel šperki, ruži the puketi. O objednavki aven the le Čechendar, o kerďipena bičhavelas imar andro USA.

Paš e buťi andro buťakero kher sikhavel vitvarno avriľikeriben andre bazutňi škola the del avri charťikane kurzi. „Šunav, hoj charťikaňipen imar džal tele the hin bares, aj te terne manuša les choča čino prindžaren. Bo kana les na ľikeraha, šaj našľol,“ phenel.

Andro vakeriben biavreste the avriachaľarel, soske ačhiľa korkori la peskera fameľijakeri firmatar; sar zachudelas peskero biznisos; či pes sar džuvľi-charťi sprindžarel le bidžaňibnenca, the savo cajchos hin andre lakere kerďipena.

Tumaro charťikano drom zachudňa imar čhavoripnestar, kana tumen tumaro dad lelas andro buťakero kher. Sar pre oda leperen?

Oda sas šukar vacht. Kana somas cikňi, ča dikhavas, aľe sig kamavas oda te probaľinel. Džalas oda avka sikra sikratar. Le dadeske kampelas te šegitinel.

Andre soste, ko priklados?

Šegitinavas te kerel cikne komponenti pro bara – „cečki“ či avresave šinga. The sikra sikratar pes oda peha sphandelas. Sas man akor talam ochto berša, phiravas andre bazutňi škola.

Tumaro phuro dad na sas rado oleha, hoj bi tumen zachudenas le charťipneha. Sas oda avka?

O phuro dad sas mek „phuri škola“. Gindinelas, hoj o čhaja musaj te jel ča kuchňate paše šparheta the majinav te bajinel pal kheripneste. E čhaj-charťi leske dičholas biačarutnones. Na sas oleha smiripno, na chaľolas, soske bi majinavas te jel andre vigňa.

Thovelas pes te phenel tumare dadeske olestar, aj te tumen lel andro buťakero kher?

Ha, phenelas, hoj e Barborka bi majinelas te jel la daha. Vaš buťakero kher bi majinavas te tavel the te avel khere paš o čara.

Sar oda tumen peske savoro marďan avri? Sas oda varesavi sikra, kana tumenge phenďan, hoj bi tumen na majinenas te zachudel le charťipneha?

Na, geľom mange zorales pal peskero. Na sas oda nalačhes, kana mange miri fameľija phenelas, mi odmukhav olestar, aľe na thoďom oda tele.

The sar ke oleste terďiľa tumaro dad?

O dad sas rado, hoj somas lenca andro buťakero kher. Šegitinavas leske le zakazkenca the paš oda sikhľuvavas bazutna veci. Choc avka, hoj o dad talam na užarelas, hoj džava ole dromeha. Elšines oda ľikerelas avka, hoj ča šegitinav andre fameľijakeri firma.

Na pačisaľolas pes leske, kana tumenge kamenas te phundravel peskero biznisos?

Kana šegitnavas andre fameľijakeri firma, akor oda sas mištes, aľe kana zachudňom te džal peskere dromeha, imar sas problemi. Sem džanen, kana buťaren la fameľijaha, nane oda avka mindig lačhes, sar pes pro angluno dikhiben zdel. O manuš peske musaj te phirel avri peskro drom.

So sas jekhbareder problemos?

Hoj kamľom te kerel veci avresar the te džal pal peste. Kamľomas vareso peskero, so bi anelas peha miro dikhiben, miro peskeripen the zor. Oda pes andro fameľijakere sphandľipena na ľikerel lokes.

Sostar zachudňan te kerel?

Zachudňom te kerel dekoraťiko predmeti so sas buter thode pro dizajnos the tel džuvľikaňi parsuna. Imar oda sas avresavo sar džiakorutne kerďipena.

Na delas pes oda te kerel andre odi jekhto fameľijakeri firma?

Le ďiveses hin ča 24 ora the na del pes te kerel savoro. Imar oda sas phares, the sako pes rozdenašľa peskere dromeha.

So sas andal tumaro čhavorikano dikhibnestar jekhbuter sphandlo le fameľijakero arčonďipneha.

Oda pharo phučiben, bo charťaripen hino amaro fameľijakero arčonďipen, aľe ko priklados phuro dad – korkoro sas charťas – oda dikhelas avresar. Na sas smiripno oleha, hoj miro dad sas charťas. Phenelas, hoj feder hin vareso te kerel andre kancelarňa, te jel ajsi „feder“ buťi. Charťaripen ľikerelas sa phari buťi – manuš pes odoj khamľarela, phares kerela the pedal leste oda na sas mištes poťinďi buťi.

Phuro dad la daha oda dikhenas peskere dikhibnestar – džanenas, hoj charťaripen hiňi phari buťi the kamenas, aj te amenge kidas avri lokeder drom. The vašoda mange angloda miri fameľija rozvakerelas. Me somas mindig čino ajso rebelos the geľom mange peskere dromeha.

Tumaro dad talam akorutno tipos?

Puntošnones, sas jekhmolardo. The leske leskero dad rozvakerelas, aj te na jel charťas the dikhen…

Ľikerel charťaripen andre tumari fameľija mek dureder sar dži papuste?

Andre fameľija na. Savoro zachudňa avka, hoj o papus, so sas Bolešovatar, mek sar sas terno, arakhľa andro gav le charťas, so leske phirelas te šegitinel. Pačisaľolas pes oda leske, aľe anglunes kamelas te jel šifaris. Pre odi škola pes na dochudňa the geľa pes te sikhľol vaš charťaste. Ča oleste sas charťas the phuro papus le phura dakeri seratar. Kerelas inštrumenti the sthovkerelas phure maľaphuvakere charťipena.

Charťaripen hino zorales sphandlo le romaňa kulturaha. Dikhen avka the tumen ada sphandľipen?

Bizo, hoj ha. Oda iľinel ke oleste. O Roma hine but phundrade šereskere. Lengero šuňiben, kamiben ko trasta, bonďaripen, arťipen the arčonďipen, oda savoro perel andre peste.

Kana tumen zachudňan le charťaripneha, rodenas the techniki, sar pes čirla charťarelas?

Bizo, ľigenel man oda. Sikhľuvav puraňi literatura the phure charťarikane techniki – aľe na ča romane, calo charťarikano arčonďipen. Varekana čirla na sas ajsi lačhi technologija sar adaďives – na sas CO (jekh andal jekhbuterutne zvarinkerde metodi) aňi zvarački, savoro pes musaj te kerel le vastenca the puntošnones. Akor oa sas igen phareder sar adaďives.

Hine varesave špecifiki so hine tipikane pedal romane charťen?

Me oda but na kijathovav, ľikerav oda sar jekh charťarikano arčonďipen. Aľe gindinav mange, hoj ha – bizo, hoj sakones sas peskere garuďipena the technologiji, sako sas thodo pedal aver veci. Akor sas the cechi the sakones sas peskeri buťi, ajsi sar špecijalizacija.

Save dikhibena tumen keren jekhradeder?

Jekhradeder kerav luluďa, šperki, sochici the chasňardo artikaňiben. Sthovkerav ajse ciknede veci prekal džuvľikaňi parsuna.

Kana tumen zachudenas le dadeha, elšines kerenas ča komponenti – ko priklados skobi. So sas tumaro elšino kerďipen?

Oda sas ajso cikno momeľakero vudut, so pedal mande sas but baro. Somas pre leste bares barikaňi, vašoda hoj les kerďom korkori anglunestar dži agoreste.

Ľikeren goďate, keci tumenge sas akor berša?

Ochto vaj eňa. Somas mek čhavo, aľe imar akor šunavas, hoj adi buťi man pherďarel.

So tumenge phenena, kana pre oda momeľakero vudut dikhena adaďives?

Phenava peske: „Fúha.“ (Asaben) Adaďiveskero dikhibnestar oda na sas avka lačhes kerdo, aľe akor oda sas pedal mande na ča ajso. Oda sas miro elšino čalaviben andre charťarikaňi luma.

Sar tumen kerenas oda momeľakero vudut? Zachudenas tumen the la vigňa, ta bari jag pedal trastengero labaripen?

Ha, keravas the andre vigňa. Sas odoj jag, trasta the svirind – savoro čačikano. Na sas oda ča bavišagos pro arčonďipen, keravas oda avka, sar oda pes kerel čačikanes. The oda man barikaňarelas.

So phenďa tumaro dad, kana dikhľa tumaro elšino kerďipen?

Gindinav, hoj sas but barikano, choc oda avral na delas te džanel. Oda ajso manuš, so peskero šuňiben mukhel pedal peste, aľe me džanav, hoj peske oda ľikerelas.

Oda sas pedal tumende bari sikra, kana tumenge phenďan, hoj tumen kamen dureder te zachudel charťaripnestar?

Na phenďomas bi, hoj miro zaterďipen ko charťaripen sthoďa ča jekh sikra. Oda andre barolas sikra sikratar. E buťi man bavinelas, kamavas te sikhavel the te federisaľol. Kotor kotorestar šunavas, hoj oda nane ča vareso, so kerav le dadeha, aľe vareso, so čačes hino miro.

So tumen čalavelas anglal?

Elšinestar oda keravas ča vašoda, hoj man oda bavinelas. Baro čalaviben pedal mande sas, kana dikhľom, hoj o manuša kamen mire veci – hoj pes lenge pačisaľon the hoj kamen len mandar te cinel. Akor mange peľa goďate, hoj pre oda, so kerav, hin ajsipen. The hoj oleha mange šaj zarodav.

Kana pes oda ačhiľa?

Imar somas pre maškarutňi škola the akor oda andre mande peľa. Sikhľuvavas pre cakloskeri artikaňi škola, cakloskero artikano kerďipen andro vitraža. Oda sas šukar vacht, savo man bonďarelas dikhades the technikanes. Sigeder man kamavas te prihlasinel pro charťarikano odboris Kremňicate, aľe o dad mange oda na domukhľa.

Soske?

Bo oda sas dur. Kremňicate bi musaj te džal andro internatos the oda na kamelas. The paľis geľom te sikhľol cakloskeri škola, bo sas pašeder. Oda mange domukhľa, na musaj pal mande avka te daral.

Tumen gindinen, hoj pes daralas, hoj bi odgeľan le kherestar? Vaj leske bajinelas, hoj oda „muršikano“ odboris?

Phares te phenel. Šoha amen pal oda avka phundradones vakerahas.

Pal save veci, so kerďan, sas jekhbareder interesos?

Le manušen sas interesos pal mire ruži, momeľakere vuduta, figinkerde, avresave chasňarde predmeti the šperki. Sikra sikratar avenas le peskere goďenca – phende mange, so bi kamenas, me oda thoďom the kerďom. Bavinelas man oda.

Akor mek tumen na sas peskeri firma?

Na, oda sas akor, kana phiravas andre škola. Paš sikhľariben keravas kerďipena, dikhavas pre oda, hoj peske vareso zarodava, aľe oda imar chudelas peskeri natura the dromaripen.

Akor imar the tumaro dad dikhľa, hoj džan peskere dromeha.

Ha, gindinav, hoj imar dikhľa, sar mange džav pal peskero the oda ľikerav čačes.

Akor tumenge zachudňa te rozvakerel?

Pre jekh sera sas the rado, hoj kerav arčonďipen, aľe kamelas, aj te zorales kerav pedal fameľijakeri firma. Užarelas, hoj zachudkerava zakazki, vakerava le zakazňikenca či lekhavava technikane vikresi pedal bara. E fameľijakeri firma pes zachudelas pedal industrijaliko artikane elementi – ko priklados pro kapuri, andre save sas thodo varesavo šukarardo predmetos. O dad kamelas, aj te ľigenav buťakere ačhibena the kerarďipen. Aľe man oda na bavinel. Na šunav man andr´oda lačhes – mange kampel phundrado šereskero the biphandľipen, na administraťiko the technikano jekhipen.

Sar odphenelas pašaľipen, kana tumen rozginďan, hoj tumenge thovena peskeri firma the ela tumendar charťi?

Odpheňibena sas avresave. Varesavo oda lenas mištes, sas lošale the phenenas, savo oda inšpiraťiko, kana e džuvľi kerel charťipen. Aľe arakhle pen the ajse, so phenenas mek jekhvar oda so papus, hoj oda nne buťi pedal čhaj, aľe pedal muršes.

Bipaťangutnones pes zdel, hoj jekhbutkhuvdes tumen oda sas fameľijate.

Ha, puntošnones avka. E fameľija hiňi pašutňi, vašoda lakero zaterďipen pre tumende perela jekhbuter. O manuša avral penge šaj vakeren so kamen, oda na rozginav. Aľe kana tumenge oda rozvakeren tumare jekhpašutne, pre manušes oda perela buter. The choc adaďives dikhen, hoj mange džav peskere dromeha, mindig oda hin ajso duječhindo.

Leperahas le papus the le dades, aľe so tumari daj? Savo zaterďipen la sas?

E daj hiňi miro somnakaj, joj man mukhľa te džal peskere dromeha. Mindig man ľikerelas the zarakhelas mange dumo. Palunestar mange davkerelas ajsi džuvľikaňi zor.

The sar oda dikhen murša andal tumaro pašaľipnestar. The avka ča, pedal varesaven oda sphandľipen „džuvľi charťi“ oda šunďol biačarutnones.

Väčšinou sa im to páči. Páči sa im, že žena sa nebojí ťažkej roboty a robí niečo netradičné. Reakcie bývajú pozitívne, často až obdivné.

Buteres pes oda lenge pačisaľol. Pačisaľol pes lenge, hoj džuvľi pes na daral phari buťatar the kerel vareso bitradikano. Odpheňibena hine lačhe the jakhale.

Sprindžarďan tumen tel buťate le bidžaňibnenca so sas sphandle džuvľi le charťaribneha?

Na, ajse veci bachtales na zadžidžiľom. Ajse bidžaňibnenca man na zgeľom, so hin lačhes. Džanav, hoj varesave phare bare zakazki nane pedal mande, vašoda hoj hine fizikanes phare the feder hine pedal muršen. Me džanav pal oda. Lav ča ajse zakazki, save šaj sthovav korkori the save džanav te kerel jekhfeder.

Na šunav, hoj bi somas andre varesoste sphandľi ča vašoda, hoj som džuvľi. Choc phirav pre simpoziji, kaj hine buter charťija, sako amen odoj ľikerel. Pašaľipen hino pedal amende but phundrado.

Hin lačhes, hoj buter džuvľija buťaren andro charťarikano arčonďipen.

The andre Slovakija hiňi jekh chitro čhaj the Čechende – anglunes andre Morava – hine buter charťen. Pro jekhetane vistavi the smpoziji pen zdžan buter džuvľija, so hin interesikones. The le muršikane kolegendar sajekh šunavas ľikeriben.

Tumen gindinen, hoj peskere prikladoha inšpirinďan varesave aver čhajen?

Ňiko mange vortanes na phenďa, hoj bi pes dochudňa ke ada arčonďipen paľikerdones mange. Oda nane avka lokes – vigňa the charťariko vercajgos hine but kuč. Man sas federipen, hoj uľiľom andre fameľija, kaj imar sas buťakero kher. Sas amen vigňa, bucharis (aparatoskero vaj hidrauliko svirind) , savoro adaj sas. Kana bi man na sas ajso aštipen, na džanav, či bi adaďives man zachudavas le charťaripnestar.

Kotorestar rozginďa o dživipen oleha, hoj uľiľan andre charťariko fameľija.

Puntošnones avka, o charťipen man arakhľa korkoro. Kana bi korkori musaj te cinel buťakero kher, aparati the materijalos, sas bi oda but phares.

Hin tumen andre fameľijakero buťakero kher peskero „thanoro“?

Ha, hin man odoj peskero buťakero than the som vaš oda paľikerďi. Sthoďa mange oda o dad, so man andr´oda ľikerďa.

The prekal oleste, hoj lestar džalas biačhiben, agoral tumen ľikerďa.

Ha, avka. Ačhol pes, hoj kana na kana hin vareso phendo, aľe oda avka hin andre fameľija. Agoral man mukhľa te džal peskere dromeha the oda mange pre leste but ľikerav.

Kana tumenge sthoďan peskeri firma?

Sig pal maškarutňi školate. Pal maturitate kamľom te džal pro Vysoká škola výtvarných umení, aľe na dochudňom man odoj. The avka mange phenďom, hoj kerava oda, so džanav the so man bavinel. Sthoďom mange peskeri značka le naveha Re-Barbora the zachudňom oda jekhfeder te kerel. Oda sas varekana beršende 2013-2014. Imar oda but čirla.

Save sas tumare elšiňibena?

O elšiňibena sas phare, sar oda imar avka hin. Musaj man te sikhľol savoro, so ke zarodkeripen iľinel – le foťinkeribnestar le produkten, tel sthoďipen le e-shopos, propagacijate pro socijaliko sijeťende, dži bazutna administraťiko vecende. Kana kamen penge ole arčonďipneha peske te zarodel, musaj tumen the te džanel te bikenel. Oda man mindig ispidelas anglal pes te federisaľol, te probaľinel neve droma. Adi buťi musaj le manušes te bavinel, bo avresar bi la na delas.

Savoro oda keren korkori?

Savoro mange musaj te akharel avri, te thovel, te kerel, te dovakerel le zakazňikoha, te paťarel the te bičhavel. Oda calo ačhiben the kerav les ča me korkori.

Na kamenas oda savoro imar te mukhel avri the te avel pale andre fameľijakeri firma?

Priznajinav man, hoj ha. Sas man vacht, kana imar dureder na birinas. Somas imar voďikanes the fizikanes telemarďi. Akor pre jekh sikrica geľom Grecijate.

So odoj kerenas?

Buťaravas odoj sar delegatka pedal dromarďi kancelarija. Oda sas but aver pašaľipen, aver luma. Kampelas mange te odmukhel the savorestar te jel smirom. Oda ľikerelas jekh čhon.

Šegitinďa oda?

But, odmukhľom mange the resľom zor. Goďisaľiľom, hoj mange chibaľinel buťakero kher the arčonďipen. O phral mange akor phenďa, hoj kana jekhvar oddžava the cirdela man voďi pal vigňate, akor džanav, hoj musaj te avel pale. The puntošnones avka pes ačhiľa. Dikhľom, hoj anglal miro arčonďipnestar na denašava.

Visariben cajchinelas nevo, zoraleder širdipen?

Kana avľom pale, mukhľom man pale andr´oda, aľe imar avresar – le bareder smiripneha. Paľis mange mek arakhľom buťi andre skľepa le luluďenca pre jepašuno keriben, aj te mange feder zarodav, aľe sas man vacht pedal peskero kararďipen.

Savo čalaviben tumen goďisaľiľa, hoj odoj hin ajsipen, hoj oda kamen te kerel jekhfeder?

Zachudne mange te vičinel o manuša, so kamenas mire veci. Oda sas but sakoďiveskeres – kana mange tel „grecijakero vachteste“ diňom pro e-shopos preačhiben, kana avľom pale, zachudne mange zakazňika te vičinkerel. Goďisaľiľom, hoj oda so sthovkerav andal maškarutňi školatar, hino sar miro čhavo. The pal čhaste kampel te parvarel the te na domukhel aj te merel.

Šaj adaďives phenen, hoj zorasaľiľan tumari firma?

Varesar oda džal. Na džanav te phenal, sar oda džala dureder, aľe akanakes džal. O manuša penge objedňinkeren, hin len interesos.

So penge zakazňika objedňinkeren jekhbuteres?

Igen kamadune hine mire trastune ruži the bijavengere petala le navenca the datumenca pedal ternen. O manuša penge len davkeren sar deňipena. Butvar kerav the deňipena ko uľipneskere ďivesende – ko priklados pro penda berš vaj šovardeš berš – sar trastune buketi vaj jilore andre save demava nava vaj šukar lava.

Nane man aňi jekh kerďipen so bi pes bikenelas jekhbuter. Oda hin ajso vachtuno – jekhvar džan buter ruži the angelici, masovar džan petala. The talam oda avka hin mištes, kampel mange averipen. Sako kotor hino pedal mande jekhoro, šoha na kerava duj jekhtone kerďipena. Sakones hin peskeri natura.

Sajekh keren the šperki?

Kerav the avresave konzoli the 3D čitri le angelen, save čerinav le vitražaha. Oda hin technika, savi sikhľiľom andre maškarutňi škola the kerav laha džiakanakes. Sthovkerav, bizo, the šperki. Kerav čeňa, figinde šperki, pereci, mirikle. Hin man e-shopos, o zakazňika penge odoj šaj dikhen the objedňinen. Varesave šperki kerav pro mangipen.

So tumen inšpirinel?

Interesinav man pal interijeroskero dizajnos. Dikhav save hine akanutna trendi, so pen mindig čerinen. Dikhav, so pes hordinel, so akana džal. Ľigenav man the le čitrendar. Korkori čitrinav, sthoďom mange cikňi galerija. Som rado, kana le vecen hin voďi the ľikeren čalaviben le vachteha.

Adaptisaren the o šperki ko akanutna trendi?

Na savoro. O šperki hine kerde čirlatuňipnestar – ľigenav man stredovekostar, keltoskere the vikingoskere dikhibnenca. Interesinel man, so manuša čirla hordinenas. But man interesinel the antika. Pačisaľon mange bare somnakune šukaribena, save adaďives aven pale. The vareso olestar perel the pre mire kerďipena. But goďipena kidav andal historikane filmendar – ole man but ľigenen. But man interesinen purane techniki, šukarisaľiben, simbolika.

Keren trasta the le koloriha? Ko priklados šperki?

O šperki mukhav ajse naturalikone. Ča len gľancinav, aj te pen mištes hordinen, anglunes kana pen čalaven la cipaha. Aľe le kerďipnenca, save hine ruži či avresave dothoďipena andro interijeris kerav the oprune keribena. Chasňarav voskos the patini prekal zakaňikoskero mangipen – sar meďakero, somnakuno rupuno vaj lolo. But manuša penge kiden pal oleste, sar o dothoďipena džan lengere interijeriha.

Savo materijalos jekhbuter chasňaren?

Jekhbuteres kerav le charťardo trasteha the le zoralo trasteha. Oda hine bazutna materijali andre miri vigňa.

So tumen pro kererďipneste jekhbuter bavinel?

Jekhradeder kerav elšiňibnestar – kana mange gindipen lekhavav pro papiris the zachudav les te sthovel. The paľis odi sikrica, kana imar kerďipen kerdo, sikhado the mange šaj phenav, hoj avka oda me kamľom the oda dopeľa mištes. Akor som pre peste barikaňi.

Hin tumen odpheňibena the avrithemipnestar?

Ha, e zakazki bičhavav the andro Čechi, mek man sas zakazka andre Amerika. Mek len hin čineder, aľe šunav, hoj polokes oda zachudel te dža dureder the pal mirinda thanende.

So bi denas te phenel terne čhajenge, save bi kamenas te kerel ajso arčonďipen sar tumen, aľe na zgele andal charťikaňi fameľijatar?

Bizo hoj bi lenge phenďomas, aj peske oda anglunes probaľinen – ko priklados prekal brigada andre vigňa. Mi pen sprindžaren le pašaľipneha, inštrumentenca le trastenca. Kana lenge oda pačisaľola, šaj penge sikra sikratar sthoven peskero buťakero kher. Bares hin te na del peske oda te rozvakerel elšinestar.

Tumen san romaňi, ľigenelas tumen e fameľija ko romane tradiciji the ke kultura?

Buter hoj na sar ha. Ke amende fameľijate pes pal romipneste varesar na vakerelas. Aňi e čhib amen na sikhavenas. Le papus sas bidžaňibena – šajnones amen ke oleste na ľigenenas. Aľe manuš oda andre peste šunel. Džanel, hoj hino sphandlo peskere romipneha, choc pes pal oda hangosnones na vakerel.

Tumen gindinen, hoj papuskero zaterďipen ko tumaro charťaripen šaj sas sphandlo oleha, hoj kamelas aj tumen čhinen peskere romipnestar the džan „bidarangutno“ dromeha?

Šajnones hoj ha. Gindinav, hoj pal oda sas the dar – akor sas bareder čoripen, čineder aštipena, o manuša sas buter zaphandle. Akor pes buteres gindinelas avresar, talam the le daratar, hoj amen ela phareder dživipen, kana phundradones sikhavkeraha hoj sam barikane pre peskero romipen.

Čerinďa es oda adaďives?

Ha, bizo. O manuša hine adaďives buter sikhade the phundrade. Dromaren, sprindžarkeren aver kulturi. Gindinav, hoj phundraďipen pedal Romen adaďves barol. Oda feder sar čirla.

Na sas tumenge phares, hoj musaj te garuvkerel peskero romipen?

Mrzelo ma, že sme sa neučilo rómsky jazyk. Ale snažím sa to dobiehať – učím sa rómčinu sama, študujem si kultúru, históriu. Cítim, že sa k tomu potrebujem vrátiť.

Phares mange sas, hoj na sikhľiľam romaňi čhib. Aľe thovav man oda te dochudel – sikhľuvav romanes korkori, sikhľuvav la kultura, historija. Šunav, hoj kamav ke oleste te avel pale. Manuša mandar butervar phučen pre miro aviben the mange prekal lengere phučibena goďisaľiľom, hoj hin but bares te avel barikano pre peskere papen the te ľikerel ada romipen. Avka les ľikerav – andre peste the avral.

Šegitinel oda tumenge paš tumari buťi?

Ha, but man oda interesinel. O Roma sas varekana oprethode – džanenas arčonďipena, sas lavutara, charťa. Paľis tel komunizmoste oda peľa tele. Zaphandenas len andro vatri, telemarde lenge demipen. Aľe varekana len sas bizovno than andre socijeta.

So tumenge andro terňipen jekhbuter šegitinelas te paťal peskere šajnipnenge the na mukhel peskere sune.

Manuš musaj te paťal peske korkoreske. Aver drom nane.

Ss tumen vareso, so tumenge dodelas zor?

Bizo hoj odpheňiben le zakazňikendar. Kana mange irinen, hoj hine mire kerďipnestar pherasarde the hin len olestar loš, hoj mange bičhavena fotka, sar les khere thode dikhades – oda hine sikrici, save man ispiden dureder the taťisaľon jiles. Akor džanav, hoj odoj jel ajsipen.

Ginenas peske varekana pal oda, hoj bi peskere džanľipena denas dureder?

Ha, kerav charťarikane kurzi. O manuša penge šaj aven te charťarel peskero kerďipen, ko priklados ruža vaj varesavo cikneder predmetos. Sikhavkerav bazutna charťarikane techniki the kerďipen peske paľis lena khere.

Imar adaj sas the sikhľuvne andal uči škola Požoňatar, odboristar dizajnos. Keravas lenge ekskurzija, charťarenas penge the but len oda bavinelas. Phiren the školaka, školkara the kana pes vareko prihlasinel sar jekh dženo, hin man the ajse kurzi, kaj leha vaj laha šaj kerav jekhfeder.

Na ginen pal pedagogikano drom, aj te oda arčonďipen sikhaven?

Akanakes sikhavav vitvarno aviľikeriben pre bazutňi škola. Aľe buter man bavinel te kerel ola leperde kurzi the te ľikerel arčonďipen ajse sposoboha. Šunav, hoj charťaripen imar džal tele the hin bares, aj te terne manuša les choča čino prindžaren. Bo kana les na ľikeraha, šaj našľol.

Adaďives džal bares „Čína“ – tuňa veci the buteripen. O manuša buteres dikhen keci oda mol. Aľe hine the ajse, so peske ľikeren federipen, arčonďipen the vastengeri buťi. Ola penge radeder poťinena buter, vašoda hoj džanen, hoj pal oda hin zor, materijalos, vacht the probaľišagos. Nane oda tuňi veci, aľe oda hin paťivaľi buťi.

Šunen, hoj the tumari buťi šegitinel te marel tele bidžaňibena mamuj romňijende andro arčonďipen the mamuj Romende?

Bizo, hoj ha. Oda jekh mire thoďipnestar – te sikhavel le manušenge, hoj e luma hiňi čikošno the sako šaj kerel, so šunel. Na kampel pes te zaphandel andro buksici. Butervar pes mange ačhiľa, hoj manuša sas naužarde – užarenas, hoj avava bari, zoraľi džuvľi, so la ela 150 kili. The kana man dikhen, na achaľon, sar birinav te marel but ora le svirindoha pal trasteste. Aľe oda nane ča pal zorate.

Kampel the kondicija, ha, aľe anglunes šuňiben pedal materijalos the lačhi technika. Hin man aparati – buchara, lisi – , so keren phari buťi. Me mange pal miro avka „lokes“ kerav the bonďarav. Oda džal puntošnones, kampel puntošnones pre peskero than te demavkerel. O manuš musaj sphandel the šero, na ča vasta. Oda ajso kreaťiko bavišagos.

So tumenge jekhbuter šegitinel kana kamen peske te odmukhel?

Čitrišagos, oda miro gindipen. Na dikhav pro televizoris, radeder peske rozthovav o platnos the vareso čitrinav. Oda man smiripňarel. Ča olestar rado khelav, phirav avri the plavinav – tel oleste, so lav palal.

Save tumen hin plani andro avutňipen?

Kamav dureder te rozthovel miri značka Re-Barbora, te sthovkerel neve veci the te džal anglal. Šajnones kerava sikra sikratar the peskeri vistava. Suňarav pal oda, hoj man mindig ela buter interesiko zakazki, save mange den aštipen te čalavel dureder. Hin man avresave plani the goďa, aľe mukhav oda te avel ačarutnones. Na ispidav oda, savoro kerav le šuňibneha.

Barbora Rácová Charťi the čitraďi, savi džal dureder le fameľijakeri arčonďipnakeri tradicija. Sikhľiľa pre Maškarutňi artikaňi-industrijaliko škola cakluňi andro Lednické Rovné. Beršeste 2013 peske sthoďa peskeri charťarikaňi značka Re-Barbora, tel savi kerel autorikane artikane kerďipena le trastestar the ľigenel kurzi vaš charťaripen. Akanutnones sikhavel vitvarno avriľikeriben pre bazutňi škola the paš arčonďipneste the čitrinel. Dživel the kerel Považate.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].