Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Andro maturitakero beršipen sikhľolas paš e momeľi andro tato gerekos. Tosara kana ušťiľa, peske morelas muj le ľegoskero paňeha so andro lavoris čhorelas andal dujeľitrengere caklendar. Sas oda telemardo the bibachťiko,“ leperel peske Dušan Berky.

Adaďives hino prindžarkutno lavutaris the moderatoris, o šunďipnarde les prindžaren anglunes sar le Šortys le avribuchľaribnestar radijostar Európa 2. O deňipen chudňa, kana sar andro radijos mek sar avutno napodobňinelas le reperen.

„Cikňibnestar giľavavas the nahrajinavas man pro magnetofonos.“ Phenel Šorty. „Kamavas le telecvoking the le Rasťo Piškos, kana napodobňinelas le politiken.“

Andro vakeriben ča avreste avriachaľarel, sar pes dochudňa avri andal čoripnetstar; savi sikra sas andre leskeri karijera but bari; the so sas pedal leste jekhbareder moderatoriko vičiňiben.

Save leperibena tumen hin pro tumaro čhavoripen?

Lačhe, sas man lačho čhavoripen. Miro dad la daha buťarenas, bešahas andro panelakos, la pheňaha samas andre škola vzorna. Dad la daha sas prisna, aľe the kamadune. La pheňaha amen sas lačho sphandľipena. Hiňi vaš trin berša phureder, but man sikhaďa the paľikerdones lake somas anglal jekhesikhľuvnende čino anglal, či oda sas andro lekhaviben vaj geňiben. Samas butvar la fameľijaha – le phure dadeha la daha, strične phralenca the pheňenca. Oda sas šukar vacht. Rado the butvar leperav pro čhavoripen, ko priklados anglal sovibneste.

Kaj tumen bariľan?

Bariľom andro leperdo štaretažiskero panelakos. Sas ajse trin paš peste the but na sas ňisave aver. Sas man odoj but amala. Miro dživipen sas e hokojka, tenisoskeri labdica the bicigľos. Buter mange na kampelas.

Kana man sas dešupandž, prebešľam daskeci kilometri dureder andre Zvolenoskeri Slatina, kaj angloda zvikňinas te phirel ko phuro dad la daha. Prebešľam odoj angle lovengere problemendar. O dad pijelas the angle oleste ačhiľa bibuťardo.

Zachudne te lel kejčeňa the oda sas dovodos, soske pes bikenďa bitos the cinďa kher andre Zvolenská Slatina. Me la pheňaha olestar but cerpinahas. Na kamahas te džal avri bitostar the te mukhel amalen.

Andre Slatina bešahas andro kher le jekhetano pľacoha la phureder romňaha. Nasigeder prebešľa the avľa adaj aver romaňi fameľija the le amare dživipnestar sikra sikratar ačhiľa peklos. Zadžidžiľam hrozišagos, sphandľipen the maj mariben. Na sas oda mištes.

Andre save telethoďipena tumen musaj te dživel?

Dži ole dešupandž berša man čačes na sas ňisave problemi –aňi khere, aňi andre škola. Paľis oda pes zachudňa. O dad the e daj ačhile bibuťakere. E daj geľa te dživel le amaleha the e pheň zachudňa te kerel andro avrithemipen. Le dadeha ačhiľom andro dujekherengero kher, kaj pal daskeci berša na sas elektrika the čuľaňi paňi. Taťareas odoj ča jekh bovoro.

Ľikerav goďate šiľipen, momeľa the phure bizorekare kachľika. Oda sas ajso bibacht, kana manuš lel goďate, hoj majinelas te maturinel. Paťan mange, na kamen te sikhľol paš momeľi urdo andro jevenduno gerekos. Na kamen tosara te ušťel andro jevendune čhona andro šišitno, te rodel švabľiki aj te penge labaren momeľi the moren peske muj le ľegoskero paňeha so andro lavoris čhoravas andal dujeľitrengere caklendar. Sas oda telemardo the bibachťiko. Paš ala leperibena goďisaľuvav, soha savoreha mange pregeľom the hoj oda ľikerďom avri

Le phare telethoďipnenca hine butvar sphandle the problemi andre škola. Tumen sas oda sar?

Problemi la elektrikaha the aver vecenca andro kher pen zachudne, kana somas angluno–dujto sikhľuvno pre maškarutňi škola. Aľe andre škola sas mištes. Problemi mange kerenas ča duj-trin predmeti, save peske mangena te sikhľol khere ča pre goďi. Me khere na dživavas, me odoj phiravas ča te sovel. Dživavas avri le amalenca the oda agorutno so kamavas sas te džal andro šišitno te sikhľol paš momeľi e podňikoskeri ekonomika. Agoral pedal angle oleste aňi na kerďom maturita. Pro špecijaliko terminos vaš prikeribneskere atesti aňi na avľom, bo džanavas, hoj na sikhľiľom.

Sar oda sas andre škola?

Pre bazutňi škola mange kerenas namištes o hokejisti. Asanas mandar, davkerenas mange avresave prasavibena, pre bari prestavka andre mande čhivkerenas pendecha. Adaďives oda mange the lošales, aľe avka – andre škola somas jekh „Romakos“. Na ačhiľa pes mange, hoj bi man pal školate užarenas, hoj man marena, oda na. Aľe šikana nane ča pal fizikane čalavibnende. Daravas man te phirel vaš bari prestavkate pro školakero pľacos, bo džanavas, so man odoj užarel. Kana man pal hangoste andre klasa garuvkeravas pal firhangi, jekh-dujvar mange oda pregeľa, aľe kana man e sikhľarďi dikhľa, musaj te džal pro pľacos, choc lake phenďom sar man but darav. Džanav, hoj akor sar aver vacht. Adaďives bi pes oda, paťav, rozginelas avresar. Na ispidenas bi man odoj te džal.

Le rasizmoha man sprindžarďom the nasigeder – ko priklados kana rodavas buťi pal školate. Bidžaňibena the biačarutne dikhibena sas sakoďiveskere. Gindinav, hoj sako „Romakos“ bi pal oda džanelas te vakerel peskero. Na somas aver the bariľom andro cikno foros, kaj o manuša sas rasisti, choc pal peste vakerenas visardones.

Kana džas avri tumare probaľišagendar: so hin le tumare dikhibnestar jekhbareder pedal čhaven, so pen sprindžaren la šikanaha?

Na mukhel oda ča pedal peste! Te vakerel pal oda le jekhpašutnenca – le phralenca, pheňenca, le dadeha la daha, le sikhľardenca, amalenca the jekhesikhľuvnenca. Na kampel pes te ladžal te phenel pal oda. Nane ladž te phenel, hoj pen tumenge vareko asal. Tumen našťi musaj te jel aver koloriha, šaj tumen hin dikhade kana, šaj san thule vaj hordinen phure renti. Adaďivesutne čhave džanen te jel bijileskere. O manuš, saves telemaren, bi oda na majinelas te mukhel ča pedal peste ča vašoda, hoj pes oda ladžal te phenel vaj na kamel pes te šunel sar namurš.

The so tumen sikhľiľan ole thoďipendar?

Hoj o manuša džanen te jel bijileskere the kampel pes te arakhel. Nane mištes te ačhel bonďardo andro kutos te izdral pes. Šoha na somas maribnaskero, ajso „zoralo“ murš – ča visardones. Priznajinav peske, hoj sas sikrici, kana kamľom ajso te jel. Adaďives som zoraleder. Imar džanav sar pre oda te odphenel.

Kaj geľan kana agorisarďan maškarutňi škola?

Butervar oda sas brigadi pro ačhavibena. Nasigeder mange o amal Mako, saveha Zvolenate keravas buťi, phenďa, hoj stradkerel le manušen andre nevosthďi zvolenoskeri televizija. Sar imitatoris le televizijakere moderatoren avľom odoj the pačisaľiľom lenge. Ile man. Buťaravas odoj sar redaktoris, aľe oda sas ča trin čhona. E televizija paľis agorisaľiľa. Sig pre oda zachudňom te buťarel andre pratišagutňi firma, so kidelas šmeci. Jekhetanes savorestar man sig arakhľom sar moderatoris andro radijos Europa 2.

Sar oda dochudňan?

Somas odaj sar oda so napodobňinel le reperen. Pal avribuchľaribneste man vičinďa akorutno moderatoris le tosarutňi šou ZOO Mišo Szabo the phučľa mandar, či bi na kamavas te jel moderatosri. Bizo, hoj phenďom ha. Nahrajinďom daskeci sikhaďora the paľis mange vičinde, hoj man ile. Oda sas talam jekhfeder ďives andro miro dživipen

So sas pedal tumende andre adi buťi jekhbareder vičiňiben?

Te federisaľol. Sas man paš peste but lačhe moderatora sar Roman Jurško, Lenka Debnárová, Matúš Krnčok vaj Tomáš Juríček. Buter lendar buťaren but berša andre televizija. Sajekh oda sas profesijonala, kajča me somas čoro čhavo le gavestar bijo sikhaďipen. Aľe sas man talentos the kedva te sikhľol the te jel mindig feder. Oda sas pedal mande bari škola, šukar probaľišaga the somnakuňi inšpiracija. Ajse sas mire kolegi.

Hin andre moderatoriko buťi ajso kotor, anglal savo bi the tumen sar probaľindo moderatosis sas ľikeriben?

Džiadaďives man hin ľikeriben anglal vakeribnen le interpretenca le bareder navenca. Adaďives som imar le buteres lendar choča le bazutno amaliko sphandľipneha, aľe o vakeribena na kerav rado. Kajča som the interpretos, šunav man feder pre visarďi sera – kana phučkeren mandar.

Andro radijos buťaren buter sar deš berša. Bizo, hoj oda šukar buťi, aľe musaj te jel phares te ľikerel peske elšino lošarďipen the kerďipen. Sar tumen ľikeren džido le gindipneha?

Mindig man oda bavinel. Buťarav le lačhe kolegenca the la firmake but bajinel pal oda, aj te džas opreder. Oda jekhbachtaleder radijoskri grupa Slovakijate. Amen sam „andro jekh kher“ le radijoha Expres, save hine mak jekhšunďipneskero radijos the amenca the radiji Melody the Rock.

Savore sam kamarata, jekh avres ľikeras. Na džanav mange te presikhavel dživipen pal radijoste, avka hoj aňi na kamav pal oda te gindinel. Avka hoj buťarava paťivales sar adaďives, nane man kampľipen te gindinel pal oda. Oda miro dživipen.

Angle vaš tumari buťi imar berša dživen Požoňate. Sar pes tumenge odoj dživel?

Požoňate som bachtalo. Oda baro foros, but hangosno – pačinel pes mange. O Zvolen hino cikno foros na del pes oda te kijathovel. Andre Požoňa hin pherdo turisti, pherdo avrithemutne, the hin adaj buter sar dosta bachtale „Romaka“. Hine oda peskregoďakere manuša, so pen the andro angluno foros bizo hoj sprindžaren le bidžaňibnenca, aľe oda ajso bidikhado. Požoňate sako ľikerel ča pes korkores.

Tumen san sphandlo la muzikaha, kana the sar ke late sthoďan sphandľipen?

Cikňibnestar giľavavas the nahrajinavas man pro magnetofonos. Bavinelas man oda. Napodobňinavas le ašunde giľavnen, khelavas sar Michael Jackson. Imar sar tinedžeris zachudňom te repinel the bitboksinel – oda man ľikerel džiadaďiveste. Elšine giľa nahrajinkeravas mek pro kazeti khere.

Terňipnestar tumen lekhaven the peskere giľengere teksti. Pal soste sas ola elšine?

Me repinavas pal čoripneste. Pal so zadžidžiľom, pal bichudkeribneste andre miro dživipen, pal kamibneste. Sas man talam dešupandž berša.

Savi sikrica sas andre tumari muzikakeri karijera vaš jekhbareder?

Oda sas repimen vičiňiben pro hip-hoposkero festivalos Thagarengero visariben. Me napodobňinavas odoj pandž vaš šov ašunde slovačiko the čechiko reperen. Bičhavkerenas les maškar peste the korkore repera the akhalinenas les the o fanušiki. Ačhiľa olestar o fenomenos the paľikerdones oleste man vičinde the andro radijos oda te sikhavel džidones. The sar leperďom, jekhetanes savorestar akor rodenas le nevo pherasuno moderatoris. The me leha ačhiľom. Oda sas ča paľikerdones ole viraliko vičiňibneste pro festivalos. Na gindinav, hoj bi oda ačhiľas, kana bi oda vičiňiben na sas.

E giľi Je ok byť na dne beršestar 2023 hiňi tumari spoveda, aľe the zorakero ispidňipen pedal avren. Sar the soske ačhiľa adi giľi the save hangi tumen latar sas?

E giľi nahrajinďom imar čirla, ča gindinkeravas kana la mukhava avri. Na džanavas, hoj vareko kamela te šunel ajsi phari giľi. Sakones amendar hin varesavo čirlatuňipen, sako pes musaj adaďivesutnones te thovel opre varesave pharipnendar.

Agoral oda kerďom, sthoďom ke giľi ča ajso klipos the hangi sas lačhe. Daskeci manuša mange irinde, hoj the len sas čhavoripneste ajso problemos the buter lendar pen olestar dochudne avri. But džene mange irinde hoj len oda igen naužarďa the šoha bi na paťanas, hoj me sar terno čhavo dživavas daskeci berša andre ajse telethoďipena.

Leperenas the tumaro talentos. Kana oleha zachudňan the ko sas tumaro vzoros?

Kamavas le telecvoking the le Rasťo Piškos, kana napodobňinelas le politiken. Zachudňom oda te probaľinel the me. Arakhľom man andr´oda the bavinel man oda džiadaďiveste

Le peskere bitboksoha sanas the pro suťaža Česko-Slovensko má talent. So tumenge diňa ada probaľišagos?

Hoj mandar ola čhingerde televizijatar JOJ kerde le „dilines“. Andre televizija dine ča daskeci sekundoskero dikhiben, odpheňiben le Martin Dejdar čhinde pre vareso aver, sar oda čačes sas. Imar oda lenge odmukhľom (Asaben)

Save sas tumare jekhphareder sikri andro dživipen?

Beršeste 2020 mange mule dad la daha. E daj marcoste the o dad junoste. Vaš trin čhona resľom duj dukhibena. Oda sas akor, kana mange uľiľa e čhaj the kana adaj sas kovidos. Pharo vacht. Ňič goreder pes mange andro dživipen na ačhiľa the paťav, hoj aňi na ačhola. Te paravel peskere dades la daha avka pal peste hin „baro dukhaviben“. Ačhiľom napaťangutnones pal dživipneskero ajsipneste, buter gindinavas pal leskero lokibneste. Choc olestar, hoj odoj sas pijiben, o dad la daha šoha ňikas na dukhľarde ča pes korkores. Kamenas the ľikerenas man sar džanenas. Sas pre mande but barikane, bo mange paťanas. Oda zijand, hoj lenca našťi jepašarav miro bacht the adaďives.

Igen phundrades the paťivales vakeren pal peskro ačhiben the pro socijalika sijeťi. So hin pedal tumende jekhšunďi tema?

Politika. But veci hine namište, aľe na som oda tipos, so bi zachudelas ačhibena Instagramoste te rozčhivkerel le vastenca the te vakerel bare mujeha. Me oda kerav sar loki satira andre pherasune videji le imitacijenca. Andr´oda man thovav te avel smiripno. Adaďives hin zor andro vasta ajse čudengere manušen.

Thovav man te jel andro online than paťivalo, bo me som paťivalo manuš. Aľe kamav pheras. Rado les bičhavav maškar manušen, či andro radijos vaj pro socijaliko sieťi.

Andre peskere deňipena pen zachuden the rasizmoha. Sprindžaren tumen le ľikeribneha vaj le hejtenca?

Bizo, hoj man sprindžarav the le hejtenca. Oda ačarutnones, manuša hine avresave. Varesave hine džungale, rakinen mange, aver mange irinen, sar hine bisuňarde, hoj som khamoroskero the le progresivizmoha sphandlo. Varekana man oda the pherasarel hin man sikrica, kana bi ole manušen jekhradeder bičhaďom pro Mars. Oda ajse manuša. 

Butvar pes leperel nav bidikhado rasizmus, ajse garude bidžaňibena, vaj ľikeriben, save penge manuš na goďisaľon. Sprindžaren oleha?

Ha, the hin man šuňiben, hoj ajso rasizmuskero tipos džanav te andredikhel. Dikhav les the andro manušen, savenca butvar som. Avka činores, aľe hin len oda. Na presikhľona len. Gindinav, hoj nadikhado rasizmus pes garuvel andro dojekh amendar – na ča andro „parnen“. Amen sam ajse džene. Ke varekaste pes oda sikhavel buter, ke varekaste čineder. Oda oleha uľiľam. Oda džungales, aľe oda avka hin.

So pedal tumende o manuša andre ala ačhibena keren namištes,choc peske oda na goďisaľon?

O Peter phenel: „Sas odoj phureder Rom the jekh normalno.“ So pes mange andre adi phenďi na dičhol? Na oda, hoj phenďa „Rom“, aľe oda, hoj phenďa pro gadžes „normalno.“ Sako čhon pes mange ačhol, hoj oda varekastar šunav. Aľe me džanav, hoj oda talam na gindinelas namištes, ča les oda hin cikňibnestar ľikerdo goďate.

Paš ada mange perel goďate, chasňardo pheňiben, „me na som rasistas, aľe…“

Na som ňisavo psichologos, aľe o rasizmus hino andre akanutňi socijeta ačarutňi veca jekhtones sar homofobija. O manuš zvikňinen te phenel, hoj mamuj LGBTI+ manušende len ňič nane, aľe „mi pen ľikeren normalnones“. Mindig pen rozginena problemi, amen na sam jekhtone.

Na kamav te jel napaťangutno, aľe ola jekbarder calolumakere kampaňa mamuj rasizmuste vaj homofobijate šoha na šigitinena prekal savoreste. Šajnones hoj sikhavena dženen, daskeci dešezera phundrade terne manušen. Le manušendar o rasizmus šoha na našľola. Mindig pen dokerena pal avripneste the thovena les vaš vareso so nane normalno. The sar mamuj oleste pes te marel? Na džanav. Jekhgoreder hin, hoj but nalačhe manuša pal peste vakeren visardones, bo peske oda aňi na goďisaľon.

Gindinen, hoj hin sposobos, sar bi ajse manušenca šaj arakhas jekhetaňi duma?

Kana bi majinavas man te thovel te prevakerel andro voďa nalačhe manušenge, korkoropeskerenge, homofobenge the rasistenge, akor bi mosaravas peskero dživipen the pasija.

So tumen keren la peskera choľaha?

Sako amendar džanel te rikoňarel, the oda jekhsmiripno manuš jekhvar vibuchňinel. Me som smiripno, opral but vecende ča lokes čalavav le vasteha. Pre aver sera, but veci andre peste tasavav, choc džanav, hoj oda namištes. Bachtales, hoj kerav muzika – choľi, žaľa vaj bisuňaripen pes butvar den te lokisaľol prekal giľende.

Tumen san dad la cikňa Terezkate. Sar dikhen pre luma, andre savi barol?

Butvar man oda daravel. Uľiľa andro biačarutno vacht. Hin la pandž berš, mek šaj majinel te del savorestar o vasta seratar, aľe džanav, hoj jekhvar oda avela. Hin man dar, the so čalavel le rasizmoha. Požoňate hin, bachtales, but avrithemutne the čhave le aver cipakero koloriha. Vašoda hin odi dar buteres cikneder sar te bi majinelas te barol andre varesavo cikno foros – ko priklados Zvolenoste.

So bi kamenas, aj peske anel peha tumare ačhibnestar?

Avka, sar avriľikerde o dad la daha paťivale manušen mandar the mira pheňatar, avka man thovav te avriľikerel mira čha. Savoro aver avela imar latar.

Sar tumen iľa ke peste e fameľija tumari romňatar Zuzkatar?

Daravas man olestar, aľe dopeľa oda mištes. La Zuzka hin duj dada. Lakero peskero dad hino Čechos the dživel la aver romňaha Čechende. E daj dživel Mikulašiste le lakero napeskero dadeha. Le soduj serenca amen hin lačho sphandľipen. Som dikhiben olestar, hoj bidžaňibena andro fameľijakere sphandľipena džanen te jel čhinde avri.

So ľikeren vaš tumare jekhbareder bachťipena – buťikane vaš peskere?

Buter sar deš man hin buťi, savi kamav. Kamav la muzika, som rado, hoj bašavav koncerti the šaj khelavkerav the giľavkerav le manušen. Hin man šukar fameľija the kheripen. Buter mange na kampel.

Save hine tumare muzikakere plani avutňipenste?

Kamav dureder te koncertinel the kisitinav neve giľa the le Petroha Pannoha. Probaľinav man oleste buter te zathovel, bo imar oda mukhavas tele. Kana kamen te jel pre jakha andre muzika, musaj te čalavel.

Hin vareso, so bi kamenas te aversaľol?

Kamavas bi te arakhel pasija andro cvičišagos. Phurasaľuvav the šunav, hoj man čino čalavav. The avka but pes mange na kamel… oda bi rado čerinavas.

So bi rado phenďan le ternen, save suňaren pal feder avutňipneste, aľe hin len šuňiben, hoj lengere telethoďipena lenge ačhen vareso te dochudel?

Hoj kana oda dochudňom me, akor oda dochudena the jon. Na som feder sar jon. Pal ňič buteder oda na kamavas, sar oda kamen jon. Ča na kampel te užarel pro čudos. Sako pre oda musaj vareso the te del. Me geľom jekh ďivesestar pre aver ďives andre aver luma. Bilovengero, korkoro – the diňom oda. The oda somas jekh korkoreskero, darado the terno sarandapandž kiloskero „Romakos“ bijo paťaviben andre voďi.

Dušan Berky (Šorty) Moderatoris, lavutaris, imitatoris, influenceris the reperis. Uľiľa beršeste 1988 Zvolenoste. Andal beršestar 2013 hino moderatoris andro radijos Europa 2. Karijera zachudňa le viraliko vičibneha pro reposkero festivalos Thagarengero visariben. Beršeste 2019 diňa avri elšino albumos Tamagoči le hitenca sar Tamagoči (ft. Ego) the Me man šunav mištes (ft. Dominika Mirgová). Maškar leskere prindžarde giľa peren Bašav mange, Khel the Hey Girl. Beršeste 2020 diňa avri le ADissoha EP Soske džava khere. Beršeste 202 diňa avri giľi Je ok byť na dne, savi hiňi thoďi andre leskero kisitimen EP Million Voices.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].