V roku 1968 sa socialistickej spoločnosti nahromadili deformácie vo vzťahu k národnostným menšinám. Komunistická strana preto v apríli pripravila Akčný program, ktorý ich mal riešiť. Rómski aktivisti využili túto priaznivú politickú situáciu a 4. apríla 1968 predložili na ministerstve vnútra návrh na vznik Zväzu československých Cigánov a Rómov.

Prípravný výbor zväzu najčasnejšie pracoval v bratislavskom byte Antona Facunu. Okrem neho ho tvoril Ján Cibuľa, Ferdinand Bihari, Dezider Banga, Koloman Šándor, Ján Šarközi a František Rigo. Pôvodne chceli navrhnúť vznik celoštátnej, teda československej organizácie. Po schválení federatívneho usporiadania štátu v roku 1969 sa však slovenský i český Zväz Cigánov a Rómov budovali samostatne.

Rezort vnútra v novembri 1968 návrhu vyhovel a schválil stanovy a organizačný poriadok zväzu. Subkomisia pre usporiadanie vzťahov s národnostnými skupinami odporučila začleniť zväz ako dobrovoľnú záujmovú organizáciu do organizačnej štruktúry Národného frontu. Bolo to náhradné a krátkodobé riešenie, ktoré vyhovovalo komunistickej vláde a nemalo šancu zmierniť zakonzervovaný negatívny vzťah štátu k neuznanej menšine.

Činnosť zväzu sa mala orientovať na kultúrno-výchovné aktivity členskej základne. Rómski aktivisti sa s dosiahnutím tohto základného cieľa uspokojili. Nedostali sa k nim výhody nového národnostného zákona č.144/1968, ktorý deklarovaným národnostiam priznával práva na vzdelanie v materinskom jazyku, využívanie menšinového jazyka v úradnom styku, vydávanie tlače v jazyku národnostnej menšiny a právo na všestranný kultúrny a spolkový rozvoj.

Napätie medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska

Ustanovujúci zjazd Zväzu Cigánov a Rómov sa konal 27. apríla 1969 v bratislavskej kaviarni Družba, viedol ho Anton Facuna dočasný predseda organizácie. Do kaviarne sa zmestilo 116 účastníkov, ktorí Facunu jednohlasne schválili za riadneho predsedu. Za podpredsedu zvolili Rudolfa Baláža z Košíc, prvým  tajomníkom sa stal Alojz Pompa z Popradu a funkciu druhého tajomníka obsadil Alexander Šarközi z Bratislavy.

Väčšina členov predsedníctva alebo ich náhradníci bývali v Bratislave alebo sa do nej sťahovali. Od začiatku tak panovalo napätie a nedôvera medzi „bratislavským centrom“ a ostatnými krajmi. V hlavnom meste žilo v porovnaní so zvyškom Slovenska najmenej Rómov, takže Bratislava necítila ich potreby tak intenzívne ako ostatné regióny.

Na tento problém už na prvom zjazde upozornila spisovateľka Elena Lacková z Prešova, jedna z mála zúčastnených žien. Druhou bola Eva Davidová, ktorá zastupovala český Svaz Cikánů a Romů.

Na zjazde chýbal lekár a diplomat Ján Cibuľa, po Antonovi Facunovi druhá najvýznamnejšia osobnosť rómskeho hnutia, ktorý medzičasom žil v emigrácii. Slovenskú vládu na stretnutí zastupoval podpredseda vlády Július Hanus. Ten síce deklaroval spoluprácu štátnych inštitúcií so zväzom, no tá zostala v teoretickej rovine.

Národnostný program

Ustanovujúci zjazd schválil stanovy dobrovoľnej spoločenskej kultúrno-výchovnej organizácie, ktorej základným cieľom bolo napomáhať zlepšiť životné podmienky Rómov, ktorí podľa Antona Facunu civilizačne zaostávali 50 rokov za väčšinovým obyvateľstvom.

Ťažiskovými témami stretnutia boli všestranná starostlivosť o deti a mládež, zabezpečenie zamestnanosti a kurzov pre dospelých, sociálno-zdravotná starostlivosť a zlepšovanie životných podmienok v osadách.

Spoločenskej integrácii mali pri „zachovaní niektorých etnických odlišností Cigánov/Rómov“ napomáhať návrhy využitia rómskeho jazyka vo vzdelávaní detí, budovanie rómskych učňovských škôl, vydávanie trojjazyčného časopisu, založenie profesionálneho umeleckého telesa a múzea, vznik „Katedry Cigánológie“ na Univerzite Komenského v Bratislave, ako aj zakladanie lokálnych folklórnych súborov a športových klubov.

Účastníci zjazdu tým de facto chceli presadiť národnostný program, ich funkcionári však zaň na vláde nezabojovali. Finančná dotácia 1 milión korún z Národného frontu bolo na naplnenie všetkých týchto ambícii nedostatočná.

Na návrh Antona Facunu namiesto toho postupne vzniklo dvanásť pobočiek Butikeru, teda výrobných družstiev s vyše 600 zamestnancami, ktoré časť zisku investovali do činnosti zväzu. V podstate sa išlo o kapitalistické podnikanie, ktoré bolo v rozpore so stanovami a cieľmi Národného frontu, aj s princípmi socialistického plánovaného hospodárstva.

Sociálne istoty na úkor emancipácie

Slovenský Zväz Cigánov a Rómov narážal od samého začiatku na nezhody a intrigy medzi svojimi čelnými funkcionármi. Konflikt sa vyostroval najmä medzi predsedom Facunom a prvým tajomníkom Pompom. Facunova koncepcia zväzu bola cesta emancipácie a rovnocennej integrácie Rómov do slovenskej spoločnosti. Pompa naopak presadzoval sociálne istoty na úkor etnickej svojbytnosti Rómov.

V konečnom dôsledku prevládla druhá tendencia, ktorá na jar 1973 viedla k úradnej likvidácii zväzu aj výrobných družstiev. Výsledkom bolo dlhoročné umŕtvenie akýchkoľvek snáh o emancipáciu Rómov na Slovensku.

Aj napriek neprajnosti štátnych orgánov a opozície vo zväze dosiahli jeho členovia mnohé úspechy. V čase zániku mala organizácia 14 950 členov v 50 miestnych organizáciách. Butiker zamestnal 677 pracovníkov, finančne podporoval 22 miestnych folklórnych súborov a 34 futbalových klubov. Vlastnil tehelňu a rekreačný areál na Orave.

A hoci Zväz Cigánov a Rómov fungoval len krátko, naštartoval emancipačné aktivity neuznanej národnostnej menšiny.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].