Čo v lete čítajú ľudia, ktorí patria k niektorej z menšín alebo sa profesijne zaujímajú o menšinovú kultúru? Romano fórum oslovilo viac ako tucet osobností a požiadalo ich o tip na knihu, ktorú odporúčajú pribaliť do dovolenkovej batožiny.

Opakovane spomenuli autobiografický román Evy Danišovej s názvom Diliňi Dora, ktorý opisuje, ako štát v Československu bral deti rómskym ženám; aj novú knihu českého sociológa Daniel Prokopa „Spravodlivý rast“, ktorá ukazuje, že ak chce krajina prosperovať, musí venovať pozornosť aj ľuďom na okraji.

---

Stanislav Daniel, riaditeľ Roma Education Fund Slovakia

Martin Kanaloš: Ja, Tran a všetko ostatné

Túto novelu poznám v češtine a jej nedávne slovenské vydanie je skvelou príležitosťou pripomenúť si ju opäť. Dezi ako polovičný Róm a Tran ako polovičný Vietnamec – dvaja outsideri z rozpadnutých rodín z periférie so záľubou v pozorovaní oblohy. Autor prezentuje sociálny realizmus v skvelom mixe s čiernym humorom. Kniha vyšla vo vydavateľstve KHER, ktoré sa venuje rómskej literatúre. Martin Kanaloš má však potenciál osloviť každého.

Denis Bango a Patrik Garaj: Všetci sme anarchisti

Denis Bango je jednou z výrazných postáv novej vlny slovenskej hudby, ktorá mieša punk, trap aj rap. Sám začínal v punkových začiatkoch s kapelou The Wilderness, dnes je známejší prostredníctvom projektu Fvck_Kvlt. Hovorí o sebe ako o polovičnom Rómovi a k rómstvu aj k mnohým spoločenským témam sa stavia veľmi svojsky. Práve preto som na knihu zvedavý. Kniha je dlhým rozhovorom Banga s novinárom Patrikom Garajom. „Jedenásť stretnutí a dvadsaťpäť hodín nahrávok,“ dozviete sa z obálky. Kniha zahŕňa komplexné témy a nesie sa cez hudbu, literatúru, filozofiu, až po spomínaný anarchizmus. Denis Bango je typ hlasu, ktorý inde nepočuť, a mňa zaujíma najmä to, ako premýšľa o veciach, o ktorých sa bežne nehovorí.

Daniel Prokop: Spravedlivý růst

Český sociológ Daniel Prokop – autor bestselleru Slepé skvrny – sa v novej knihe pýta, prečo si Česko drží toľko drahých nespravodlivostí. Chudobné deti majú malú šancu na kvalitné vzdelanie, nízkopríjmových ľudí drví daňový systém, celé regióny zostávajú bokom. Jeho argument je jednoduchý a zároveň nepríjemný: krajina porastie len vtedy, keď do prosperity spravodlivo zapojí všetkých svojich obyvateľov. Prokop píše o Česku, no veľa z toho si vieme preložiť aj na naše pomery a na otázku, čo vlastne znamená skutočné začlenenie.

---

Martina Horňáková, romistka

Na leto by som odporučila tri čerstvé knižné novinky v slovenskom preklade, z ktorých mám veľkú radosť. Všetky citlivo otvárajú dvere do sveta Rómok a Rómov. Sú to útle knihy, nezaberú veľa miesta v dovolenkovej batožine ale ponúkajú mnoho podnetov k zamysleniu sa nad tým, kto sme a čo nás spája.

Milena Hübschmannová: Šaj pes dovakeras/Môžeme sa dohodnúť (Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj, 2026)

Táto kniha je podľa mňa povinným čítaním pre každého, kto chce lepšie porozumieť Rómom, ich jazyku, kultúre a historickým skúsenostiam. Ako veľmi dôležité vnímam pasáže približujúce tému vzdelávania rómskych detí, pre ktoré je vyučovací jazyk často cudzím svetom. Aj po troch desaťročiach od prvého vydania zostáva kniha pozoruhodne aktuálna. Som viac než rada, že sa teraz dostáva k čitateľom aj v slovenčine a po prvý raz aj v rómčine.

Květoslava Podhradská: Rozprávačky z naberačky/O vakeriben paš o lekvaris (Kher 2026)

Láskavá kniha pre malých aj veľkých, ktorá vonia slivkovým lekvárom a rodinnými spomienkami. Očami a ušami dvoch zvedavých vnúčat spoznávame život ich babičky, rómskej rodiny aj svet, v ktorom sa niečo z generácie na generáciu odovzdáva a niečo sa nenápadne vytráca.

Martin Kanaloš: Ja, Tran a všetko ostatné (Kher 2026)

Príbeh dvoch mladých outsiderov, ktorí hľadajú svoje miesto pod jednou oblohou. Autenticky a s humorom rozpráva o dospievaní, samote, priateľstve i nádeji. A pripomína, že práve vedomie vlastnej inakosti nás môže priviesť k pocitu spolupatričnosti.

---

Pavel Hrica, riaditeľ združenia Cesta von

Ruby Payne: Mosty z chudoby

Ak by som mal vybrať len jednu knihu na pochopenie generačnej chudoby, bola by to táto. Práca v desiatkach marginalizovaných rómskych komunít nám znovu a znovu potvrdzuje platnosť konceptov, s ktorými prišli Ruby Payne, Philip DeVol a Terie Dreussi Smith v úplne inom kontexte americkej chudoby. 

Generačná chudoba nie je len o prázdnej peňaženke, ale aj o nedostatku iných zdrojov. Vytvára iné mentálne modely a nepísané pravidlá, ktoré pomáhajú jednotlivcovi prežiť. Riešenie spočíva v posilňovaní zdrojov jednotlivca, ale i v menení komunity a odstraňovaní systémových inštitucionálnych bariér a prekonávaní vykorisťujúceho prístupu. 

Naša partnerská organizácia Projekt DOM.ov práve vydala ďalšiu edíciu slovenskej verzie tejto klasiky, ktorú síce nie je možné kúpiť v kníhkupectvách, ale kto bude naozaj chcieť, ten si ju od Projektu DOM.ov či Cesty von zoženie.

---

Květoslava Podhradská, spisovateľka

Odporúčam knihu Diliňi Dora od Evy Danišovej. Je to silný príbeh o ceste neistej dievčiny k žene, ktorá preberá kontrolu nad vlastným životom. Román otvára tému odoberania detí rómskym ženám aj tému toxických vzťahov, no predovšetkým je o odvahe, sile a postupnom oslobodzovaní sa. 

---

Michal Oláh, novinár, pedagóg a terénny sociálny pracovník

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha Zelenskyj od amerického novinára Simona Shustera a rád by som ju odporučil ďalej. Z pohľadu mojej praxe ako odborníka, ktorý pracuje s ľuďmi v kríze, je to zaujímavá štúdia zmeny charakteru človeka v extrémnej spoločenskej situácii. 

Shuster mal k Zelenskému a jeho tímu bezprostredný prístup priamo v prezidentskom komplexe, vďaka čomu sa vyhol pátosu a politickým frázam. Veľmi vecne a zblízka opisuje psychologický prerod tohto muža. Zaujal ma napríklad moment, kde Shuster spomína, ako okolie kedysi u Zelenského-komika vnímalo „závislosť od potlesku a obdivu“ a ako sa tento istý človek transformuje na lídra, ktorý musí uniesť nepredstaviteľnú zodpovednosť. Kniha ponúka silnú politickú a ľudskú reportáž o tom, ako vojna a kríza formujú ľudskú odolnosť. Ak vás zaujíma, ako funguje psychika a adaptácia človeka na hrane, určite siahnite po tejto knihe. Číta sa to výborne.

---

Karolína Ryvolová, romistka

Kim Leine: Proroci z fjordu věčnosti (Host 2015)

Pod vplyvom šokujúcej snahy USA získať pod svoju kontrolu Grónsko som začala pátrať, čo o tejto ďalekej krajine viem, respektíve neviem. Informatívne pásmo o tejto krajine na stanici Českého rozhlasu Vltava ma priviedlo k tomuto veľkému románu o kolonizácii Grónska Dánmi. Príbeh mladého misionára Mortena Falcka, ktorý prichádza na ostrov s veľkým odhodlaním a ideálmi, no v nehostinnej a náročnej krajine časom podľahne svojim najnižším pohnútkam a pudom, je živým obrazom stretu kultúr a jasne ukazuje škody, ktoré napáchali koloniálne výboje Európanov. Strhujúce, surové a literárne mimoriadne kvalitné čítanie.

Douglas Stewart: Shuggie Bain (Paseka 2022)

Túto knihu som si kúpila v charitatívnom obchode počas nedávnej cesty na škótske ostrovy Hebridy. Autor za ňu v roku 2020 získal Bookerovu cenu a odvtedy sa stala modernou klasikou. Príbeh je zasadený do 80. rokov 20. storočia a prostredníctvom štúdie jednej neúplnej rodiny odhaľuje drsnosť života na škótskej periférii, kde sa chudoba a beznádej snúbia so závislosťami a násilím. V centre diania stojí dramatický zápas matky Agnes s alkoholizmom a snaha najmladšieho Shuggieho pomôcť jej, hoci sa sám stáva terčom šikany pre svoju queer identitu. Brilantne napísané.

Anna Bolavá: Před povodní (Odeon 2020)

Tretí diel voľnej trilógie z fiktívnych Řečovíc ma prekvapivo často rozosmial. Namiesto čierno-čiernej depresie, ktorú si s autorkou zvyčajne spájame, je Pred povodňou zároveň ľúbostným aj humoristickým románom. Nie je to kniha, ktorej význam spočíva v nejakom hlbokom sociálnom dramatizme, ale je výborne napísaná a mimoriadne zábavná. Navyše na jej čítanie nie je potrebné poznať predchádzajúce dva diely.

---

Jana Baudyšová, šéfredaktorka mesačníku Romano voďi

Bude to možno trochu nezvyčajné, ale ako tip na letné čítanie odporúčam knihu, ktorú som ešte nestihla prečítať – čo sa ale čoskoro chystám napraviť. Je to Diliňi Dora od Evy Danišovej. Mala som to šťastie, že mi Eva pred časom umožnila nahliadnuť do vtedy ešte rozpracovaného príbehu, a preto viem, že stojí za prečítanie. O to viac sa teším, keď si ho teraz budem môcť prečítať celý. Eva už dlhé roky spolupracuje s časopisom Romano voďi ako naša dvorná prekladateľka do rómčiny. A pre mňa osobne je aj dvornou autorkou, pretože jednoducho píše výborne. Z jej úspechu mám veľkú radosť!

---

Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista

Moje tohtoročné odporúčania sa budú týkať niekoľkých kníh, ktoré by som rozdelil do dvoch kategórií – rómska beletria a odborná literatúra.

Z beletrie by som odporučil tri tituly, ktorých spoločným menovateľom je ich autentickosť (do veľkej miery až autobiografickosť), rómske autorky a tiež vydavateľstvo KHER. Je pravda, že prvú z nich vydalo vydavateľstvo Slovo 21, no KHER sa na jej vzniku výrazne podieľal.

Ako prvú by som jednoznačne odporučil veľmi aktuálnu zbierku poviedok Podphandle mašľičkenca / Podvázané mašličkami. Ide o súbor autentických textov štrnástich rómskych autoriek, doplnený vynikajúcim úvodom českej romistky Heleny Sadílkovej. Spoločnou témou všetkých poviedok sú sterilizácie rómskych žien v Československu pred rokom 1989.

Podobnej téme, no v podstatne širšom kontexte, sa venuje próza rómskej autorky Evy Danišovej s názvom Diliňi Dora. Aj tá je autobiografickou a mimoriadne silnou – miestami až dokumentárnou – sondou do života rómskych žien v prostredí marginalizovaných osád, chudoby a násilia. Zároveň ponúka pohľad na vzťah socialistického Československa k deťom vyrastajúcim v takomto prostredí. V nedávnom rozhovore pre Denník N bola táto próza azda najvýstižnejšie charakterizovaná slovami: „Eva Danišová píše o osude Dory vecne, surovo a bez príkras.“

Poslednou beletristickou knihou, ktorú jednoznačne odporúčam, je druhý diel autobiografickej trilógie vynikajúcej fínskej rómskej autorky Kiby Lumberg Potrhaná křídla. Rozpráva príbeh mladého dievčaťa z komunity fínskych Rómov, ktoré sa rozhodne opustiť toto veľmi konzervatívne prostredie a začať nový život vo väčšinovej fínskej spoločnosti. Ani tam to však ako slobodomyseľná Rómka s odlišnou sexuálnou orientáciou nemá jednoduché.

Z odbornej literatúry by som rád upozornil na tri knihy, ktorých prečítanie bude podľa mňa prinajmenšom inšpiratívne. 

Na prvom mieste je kniha, žiaľ už zosnulého, špičkového amerického kultúrneho antropológa Davida Graebera s názvom Práce na hovno. Ide o brilantnú analýzu stále sa rozrastajúceho množstva činností, ktoré už vo svojej podstate alebo v čase svojho vzniku nedávajú zmysel. Autor má na mysli rôzne reporty, správy, hodnotenia a podobne, ktoré síce treba vypracovať, no v skutočnosti ich takmer nikto nečíta. Kniha pritom nie je antisystémovým manifestom, ale premyslenou kritikou niektorých tendencií moderných spoločností, ktoré môžu výrazne brzdiť ich rozvoj a zaslúžia si reformu. David Graeber je okrem iného autorom svetového bestselleru Dlh – prvních 5000 let.

Druhou knihou je publikácia českého sociológa Daniela Prokopa s názvom Spravedlivý růst, ktorá do istej miery nadväzuje na jeho predchádzajúcu knihu Slepé skvrny a zároveň jej tému výrazne rozširuje. Autor ukazuje, že ignorovanie ľudí stojacich na okraji ekonomického záujmu spoločnosti predstavuje vážnu chybu. Česká spoločnosť by podľa neho mala aktívne pracovať na ich integrácii, pretože práve tá je jednou z najdôležitejších ciest k oživeniu stagnujúcej ekonomiky. Nejde pritom len o vytváranie pracovných miest, ale aj o reformu vzdelávacieho, sociálneho či zdravotného systému, ktorý ľuďom umožní posunúť sa do ekonomicky aktívnejších vrstiev spoločnosti. 

Autor pritom nehovorí iba o Rómoch, ale všeobecne o nízkopríjmových domácnostiach, migrantoch, senioroch a ďalších znevýhodnených skupinách. Hoci sa kniha venuje predovšetkým Česku, môže byť veľmi inšpiratívna aj pre Slovensko. Už len tým, že ukazuje, aké dôležité je týmto témam venovať systematickú pozornosť, premýšľať o nich a opierať ich riešenia o kvalitný akademický výskum.

V podobnom duchu sa nesie aj môj posledný tip. Tentoraz nejde o akademickú publikáciu, ale o publicistickú knihu vynikajúcej českej novinárky Saše Uhlovej s názvom V pasti české pomoci. Ide o súbor príbehov ukrajinských utečencov, ktorí sa po ruskej invázii ocitli v Českej republike. Autorka na konkrétnych osudoch ukazuje nielen obrovskú odvahu a húževnatosť ľudí, ktorí museli v novom prostredí začínať často úplne od nuly, ale predovšetkým poukazuje na neraz až nepochopiteľné zlyhávanie štátneho systému pri pomoci tým, ktorí ju najviac potrebovali. 

Kniha je kritikou systému, ktorý síce významne pomohol veľkej časti ukrajinských utečencov, no zabúdal na tých, ktorí z rôznych dôvodov nezapadali do predstavy „typického“ utečenca. Išlo najmä o seniorov, ľudí so zdravotnými problémami, nízkym alebo nevhodným vzdelaním, bez sociálneho zázemia či finančných zdrojov. Nie je to kritika českého systému pomoci ako takého, ale presná analýza miest, kde tento systém – neraz fatálne – zlyhal. Aj preto ide o veľmi cennú inšpiráciu pre Slovensko. Že je Saša Uhlová výnimočnou novinárkou, dokázala už skôr vo svojich knihách Hrdinové kapitalistické práce a Hrdinové kapitalistické práce v Evropě.

---

Zuzana Kumanová, etnografka

Neviem, či kniha, ktorú chcem odporučiť je na letné oddychové čítanie – asi skôr nie. Dávam ju však do pozornosti. Jej autorom je kňaz a spisovateľ Štěpán Smolen a volá sa Cigánske evanjeliá (názov originálu v češtine je Cikánský evangelia ). V češtine kniha vyšla v roku 2020, v slovenskom preklade ju v tomto roku vydal Postoj. Ide o rozhovory autora s dvoma mužmi – Viktorom a Františkom –, ktorí zažili život v chudobe a vylúčení, no silná viera v Boha im zmenila život. Osobné svedectvá môžu byť motiváciou aj pre iných a kniha je rozhodne hlbokou sondou do osobných životov. 

Ako veľká téma, ktorej autor v knihe nevenoval pozornosť, zostáva etnizácia chudoby. To, čo obaja muži zažili, nie je rómska kultúra – je to chudoba, vylúčenie a nedostatok príležitostí do ktorých sa narodili, nie prejavy „rómstva“.  Aj používanie označenia Cigán/ cigánsky by si zaslúžilo minimálne komentár autora alebo odborníka. Ak sa však chce niekto pozrieť na svet očami človeka z okraja spoločnosti, tak táto kniha mu to dopraje v plnej nahote.

---

Monika Kapráliková, historička, kulturologička a riaditeľka organizácie inTYMYta

Na tohtoročné letné čítanie odporúčam dve knihy, ktoré vyšli nedávno.

Prvou sú Sedliačky. Rozprávanie o našich starých mamách (Absynt, 2025) poľskej autorky Joanny Kuciel-Frydryszak, ktoré dávajú hlas dosiaľ neviditeľným vidieckym ženám. Kniha nie je ľahkým čítaním, ale úprimným rozprávaním o chudobe, ponížení aj o dôstojnosti. O tom, čo dalo zvládnuť nanosiť vodu, obrobiť pole, uživiť deti aj statok, a to všetko so sklonenou hlavou pred mužom, farárom aj statkárom. Je o ženách, ktoré zomierali alebo sa zodrali skôr, než stihli zostarnúť. 

Svet sedliačok nás však prekvapuje svojou blízkosťou – geografickou i časovou. Vzorce správania ako emočný chlad či jedlo namiesto slov lásky poznáme až príliš dôverne. Pri čítaní som neprestávala myslieť na naše vlastné rodinné príbehy – či skôr na ich útržky, ktoré do rámca knihy zapadali so znepokojivou presnosťou. A na ženy žijúce v generačnej chudobe, pre ktoré je táto nezmyselne vyčerpávajúca drina pri úplne bežných činnostiach realitou ešte aj dnes. Ak by ste siahli radšej po beletrizovanom príbehu s podobnou tematikou, odporúčam o čosi starší debut etnologičky a muzeologičky Júlie Marcinovej s názvom Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj.

Kým Sedliačky rozprávajú dejiny žien cez ich drinu, kniha Věci. Dějiny žen ve stovce předmětů od nemecko-francúzskej autorky Annabelle Hirsch ich rozpráva cez ich veci. A to doslova. Od korzetu cez písací stroj až po bicykel autorka z každej veci vyťaží osud ženy, na ktorú by sme inak nenatrafili – od neznámych žien a otrokýň cez Hannah Arendtovú až po Kim Kardashian. Nezaujíma ju pritom ani tak, kto čo vynašiel, ako skôr to, ako sa so ženami po stáročia zaobchádzalo a ako ľahko sa na ne zabúdalo. Táto veľmi zaujímavá sonda do dejín zatiaľ vyšla len v češtine a číta sa výborne. Kapitoly sú krátke, prehľadné a radené chronologicky. Zároveň nás núti spochybňovať veci, ktoré berieme za samozrejmé.

Môj tajný (nielen letný tip): Rádiokniha alebo Čtení s hvězdičkou na Českom rozhlase, ktorý vždy na určité obdobie sprístupní bezplatne niektorú z audiokníh zo svojej produkcie. 

---

René Lužica, etnograf

Eric Hobsbawm: Primitivní rebelové

Britský ľavicový historik Eric Hobsbawm (1917 – 2012) sa narodil v egyptskej Alexandrii. Po rodičoch mal židovsko-poľský pôvod – vlastným menom sa volal Hobsbaum. Bol členom Komunistickej strany Veľkej Británie, nebol však konformný – nie náhodou čelil pre svoje originálne názory mnohokrát vylúčeniu zo strany. Patril medzi významných svetových ľavicových historikov.

Monografiu Primitivní rebelové napísal na sklonku 50. rokov. Vzbudil ňou nevôľu u svojich straníckych kolegov, ktorí jeho hodnotenie asociálneho zbojníctva, roľníckych rebélií a robotníckych bratstiev pociťovali ako kritiku revolučného hnutia. Hobsbawm odhalil odvrátenú stranu ľudového odporu, a tiež reformných či radikálnych hnutí a ich pôvodného previazania s kresťanskými bratstvami (sektami), ktoré sa odvolávali na tvrdenie, že Písmo sväté nabáda k odporu voči akejkoľvek forme vlády. Až Marx rozťal toto „duchovné“ spojenie a presadil ateistický charakter revolučných hnutí.

Vyzdvihovanie „legendárnych vodcov“ ľudových rebélii voči „pánom“, ktorých v našich podmienkach reprezentujú „karpatskí zbojníci”, Hobsbawm charakterizuje ako výplod komunistickej ideológie. Tá podľa neho hľadala historické zárodky ľudového odporu práve v zbojníkoch, a tiež napríklad v revolučnej husitskej cirkvi. 

V realite nespravodlivého života sa zbojníci regrutovali z radov roľníkov – bezzemkov, pastierov, rybárov, remeselníkov. V skutočnosti chudobným vidiečanom nič nedarovali, zbíjať u bohatých bolo pre nich výhodnejšie. Mnohí zbojníci slúžili mocným kulakom, štátnym úradníkom, šľachte i cirkvi a keď ich títo už nepotrebovali, nechali ich potrestať. 

Boli aj zbojníci, ktorí „pracovali“ na vlastnú päsť. Tí v európskom priemere zomierali väčšinou zradou či  zásahom represívnych štátnych zložiek a nedožili sa viac ako jedného roka aktívnej asociálnej činnosti.

Jánošík, Nikola Šuhaj a Robin Hood vydržali dva roky, sicílčan Salvatore Giuliano vďaka ochrane svojho vplyvného tútora šesť rokov. Rekordná bola nepočetná a v horách kraja Lazio izolovaná družina Domenica Tiburziho, ktorá operovala až dvadsať rokov (1870 až 1890). Niektorí zbojníci sa dožili dôchodkového veku. Reintegrácia zaslúžilého zbojníka do vidieckeho spoločenstva bola bezproblémová, lebo za kriminálny živel ho považovali len úradníci a cirkev, ktorí však nemali záujem otvárať premlčané kriminálne činy.

---

Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva

Na dovolenku som si tento rok zobrala knihu Usporiadanie sveta od Henryho Kissingera. Kúpila som si ju síce už pred niekoľkými rokmi, no čas na jej prečítanie nastal až teraz.

Svojim známym už druhý rok kupujem ako darček knihu Všetko, čo nás spája od Kvet Nguyen, pretože pútavo opisuje život druhej generácie Vietnamcov na Slovensku.

Mojím obľúbeným komiksom je Persepolis od iránskej spisovateľky Marjane Satrapi. Prostredníctvom autobiografického príbehu približuje život v Iráne počas a po islamskej revolúcii v roku 1979, ale aj svoju vlastnú skúsenosť so životom v Rakúsku.

---

Tomáš Csicsó, strojný inžinier a influencer

Odporúčam knihu Olivia od Zuzany Mihálechovej. Je o tom, čo zažívam dennodenne, a síce čo všetko ma moja dcéra, tiež Olívia, učí o živote. Učí ma trpezlivosti, pokore a radosti z malíčkostí. Často mám pocit, že štvorročná dcéra vychováva mňa a nie naopak. Knihu odporúčam každému rodičovi a prajem pekné leto.

---

Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska

Ako prvú by som odporučila knihu od Dana Browna s názvom Tajomstvo všetkých tajomstiev odkryté.  Príbeh sa odohráva v magickej Prahe a prepája skutočné historické fakty, symboliku, umenie, náboženstvo a vedu s fikciou, čo vytvára pútavú atmosféru. Mám rada šifry, odhaľovanie skrytých významov a táto kniha je ich plná. Mnohé témy môžu čitateľa motivovať dozvedieť sa viac o histórii, umení, filozofii či vede, pretože Brown čerpá z reálnych miest, osobností a historických udalostí. Je to veľmi pútavé čítanie. 

Ako ďalšiu knihu by som odporučila od Zabudnuté kráľovstvo od Braňa Oláha. Je to rozprávkový príbeh, ktorý zaujme čitateľa romantickým nádychom. Veľmi zaujímavá je dejová línia Amira a jeho rodiny, ktorí napriek vlastnej chudobe zachránia zraneného mladíka bez toho, aby tušili, kým v skutočnosti je. Medzi najsilnejšie motívy patrí kontrast medzi bezohľadnosťou mocných a ľudskosťou tých najchudobnejších. Braňovi Oláhovi sa táto kniha podarila.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].