Verejné politiky smerované k rómskej populácii u nás siahajú do doby osvietenstva a panovania Márie Terézie a Jozefa II. Prítomné boli aj po vzniku Československa v rokoch 1918 až 1938, v časoch vojnového slovenského štátu, v období socializmu v rokoch 1948 až 1989 a aj súčasná spoločnosť čelí výzvam, ako tieto verejné politiky nastaviť tak, aby sa dosiahla žiadaná efektivita.  

Pred rokom 1989 bolo cieľom asimilovať Rómov – plne ich povzniesť materiálne, no odpútať ich od identity. Prioritou bolo zavádzanie povinností – povinnej školskej dochádzky či zamestnanosti. Existovala aj snaha vyriešiť zlé podmienky bývania, čo malo byť predpokladom pre lepšie začlenenie Rómov do spoločnosti. Stavali sa byty, školy, škôlky. Deti končili, či skôr začínali život v detských domovoch a štátne ciele sa dosahovali rôzne, napríklad aj ovplyvňovaním pôrodnosti. Problém to ale nevyriešilo, naopak, rozdiely sa prehĺbili.

Zmena nastala po roku 1989. V roku 1991 Rómovia na Slovensku získali štatút národnostnej menšiny. Jedným z princípov príslušného vládneho materiálu bola aj výzva nevyčleňovať vo vzťahu k Rómom osobitnú pomoc – o tom ale inokedy.

Máme stratégie, horšie je to s výsledkami

Ukázalo sa, že Slovenská republika potrebuje strategické dokumenty, ktoré by rámcovali verejné politiky voči Rómom. V roku 1999 bol založený samostatný úrad Splnomocnenca vlády SR pre rómsku menšinu, premenovaný v roku 2001 na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Odvtedy vznikli dva komplexné strategické dokumenty, ktoré naznačujú, kam by sa spomínané verejné politiky mali uberať: bola to Stratégia SR pre integráciu Rómov roku 2020 (prijatá v roku 2011) a Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (prijatá v roku 2021). K dokumentom vznikajú príslušné krátkodobé akčné plány a precizuje sa spôsob zberu dát o progrese.

Zdalo by sa, že všetko je v poriadku a v desaťročných horizontoch vieme, čo chceme robiť a čo chceme dosiahnuť. Prax ale ukazuje, že sa nám celkom nedarí plošne dosahovať zmenu. Samozrejme, vieme ukázať pozitívne príklady zmeny na úrovni obcí, prípadne projektov, ale chýba nám hmatateľná zmena, ktoré by nás mohla naplniť optimizmom, že situácia sa zlepšuje v každej dotknutej lokalite. Naopak, pocitovo sa zdá, že zatiaľ, čo sa  zlepšuje život ľudí v majorite, stav v mnohých rómskych komunitách  sa nemení  alebo ide do regresu a sme na tom horšie ako kedykoľvek v minulosti. Presné dáta na to nemáme, ale vieme napríklad povedať, že sú rómske komunity, ktoré nemajú prístup k pitnej vode, kde ľudia žijú v nedôstojných podmienkach chatrčí a kde je detská úmrtnosť vyššia a vek dožitia nižší než pri obyvateľoch majority.

Ak však máme dobré strategické dokumenty, prečo nemáme výsledok? Čo by sme mali robiť inak?  Čo sme sa za takmer tri desaťročia v tejto téme naučili?

Najprv sme sa naučili strategicky plánovať

V rokoch 2005 až 2015 sa Slovensko zapojilo do iniciatívy Dekáda začleňovania rómskej populácie (Decade of Roma Inclusion).  Išlo o  iniciatívu 12 európskych krajín, ktorej cieľom bolo zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie a sociálnu inklúziu Rómov. Išlo o prvý nadnárodný projekt v Európe zameraný na aktívne zlepšovanie života rómskych komunít. Vlády zúčastnených krajín sa politicky zaviazali znížiť rozdiely medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou a bojovať proti chudobe a diskriminácii.

Na Slovensku sme vtedy žili obdobie krátko po vstupe do Európskej únie a táto iniciatíva odrážala aj princípy a priority deklarované pri predvstupových rokovaniach. Vo svojej podstate nešlo o projekt budovania zmeny priamo v komunitách, ale o zosúlaďovanie predstáv o tom, ako pristupovať k inklúzii a ako pracovať s vysokou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia. Pravidelné stretnutia na medzinárodnej úrovni otvárali priestor pre spoluprácu vysokých štátnych úradníkov, ale aj pre budovanie rómskej občianskej spoločnosti. Formoval sa prístup a podľa mojej mienky vznikla aj širšia skupina Rómov, neskôr sa angažujúca vo verejných politikách, niektorí aj politicky.

Ak by Dekáda začleňovania rómskej populácie nemala iné výstupy, tak tým podstatným, čo sme sa v tomto období naučili bolo strategicky plánovať. Iniciatíva sa zameriavala na štyri kľúčové oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie.Všetci zapojení aktéri sa zladili aj v tom, na akých princípoch by mala byť postavená inklúzia. Asi najhmatateľnejším výsledkom je podpora participácie zo strany Rómov.

Chýba väčšia osvete o živote v generačnej chudobe

V súlade s princípmi Dekády vznikol v roku 2010 rámec EÚ pre inklúziu Rómov, ktorý zaviazal všetky krajiny Únie k príprave strategických dokumentov. To sa stalo základom pri príprave Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Táto stratégia obsahovala teoretické východiská a rámcovala aj východiská pre definovanie sociálneho vylúčenia. Popisovala „potrebu prechodu od pasívnej starostlivosti štátnych a samosprávnych orgánov smerom k aktivizujúcej pomoci. Tento prechod však nemá mať podobu reštriktívnych opatrení uplatňujúcich sankcie, ale má byť zameraný na prekonanie širokospektrálneho vylučovania, ktorému sú vystavení príslušníci marginalizovaných rómskych komunít.“

Ako hlavné princípy boli definované desegregácia, degetoizácia a destigmatizácia, ktoré sa potom premietli do 3D princípov vyžadovaných pri implementácii. V neskorších obdobiach vzišla práve z týchto princípov nezmyselná mantra. Úplne sa totiž opomenuli implementačné princípy solidarity, zákonnosti, partnerstva, komplexnosti, koncepčnosti, systémového prístupu a trvalej udržateľnosti, princíp rešpektovania regionálnych a subetnických charakteristík a princíp rodovej rovnosti.

Znie to pomerne zložito, ale možno by pri napĺňaní jednotlivých akčných plánov, ktoré vznikali a vznikajú na napĺňanie strategických dokumentov, viac pomohla väčšia osveta k podstate sociálneho vylúčenia a života v generačnej chudobe.

Potrebujeme lepšie akčné plány

Ďalší strategický dokument, ktorý vznikol, je aktuálne platná Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.  Nadväzuje napredošlú Stratégiu 2020 a zameriava sa na zastavenie segregácie, boj proti rasizmu, podporu začlenenia, zlepšenie v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania a na zlepšenie spolužitia s majoritou.

Oba spomínané dokumenty vznikli participatívnym procesom a s istou mierou zapojenia Rómov a občianskej spoločnosti.

Stratégie sú dôležité pre nastavenie kurzu verejných politík, ale sú podstatné aj pre argumentáciu v Bruseli, aby sme dokázali presvedčiť Európsku komisiu, že naše plány v tomto smere sú relevantné, a teda, že by nám v rámci vyrovnávania disparít  v regiónoch mala pomôcť s financovaním. A zatiaľ pomáha, v aktuálnom programovom období vo výške asi 900 miliónov eur.

Pre realizáciu sa potom pripravujú akčné plány, ktoré by mali definovať postupnosť krokov, ak chceme dosiahnuť očakávaný výsledok. A tu už na Slovensku  nepostupujeme tak, aby sme sa k výsledku aj dopracovali.

Akčné plány od roku 2011 vznikali participatívnym spôsobom za účasti rezortov, ale postupom času sa stali skôr sumárom toho, čo rezorty robiť budú a nie toho, čo by robiť mali, ak chceme dosiahnuť preklenutie rozdielov medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a majoritou. Do prípravy akčných plánov vstupujú do veľkej miery aj politické vplyvy a zmeny vlád. Nikdy to v tomto smere nebolo ideálne. Posledné akčné plány prijala vlády SR v decembri 2025. Sú na obdobie rokov 2025 až 2027. V svojej podstate nejde o nové akčné plány, ale o aktualizované verzie z minulého roka. Tie zožali kritiku na niektoré typy opatrení, ich nová verzia už tieto opatrenia neobsahuje.

Odpoveďou teda je, že aby sme na Slovensku boli úspešní aj v implementácii, musíme akčné plány pripravovať zodpovedne. Mali by byť skôr návrhom, ako „rozmeniť na drobné“ dlhodobé ciele a nie kamuflážou spôsobom, že cieľ dosiahneme aj niektorou z čiastkových úloh, ktorú už aj tak robíme. Vzhľadom k tomu, že takmer všetky aktivity v oblasti rómskych verejných politík realizujeme z eurofondov, mali by sme k nim pristupovať zodpovednejšie. Každý, kto v nejakom eurofondovom projekte pôsobil, vie, že tento druh finančných prostriedkov sme na Slovensku zaťažili nadmerným vykazovaním a byrokraciou.

Integrácia Rómov ako premiérska téma?

Vrátim sa preto k tomu, čo už som napísala. V predchádzajúcich rokoch sme sa naučili, že je dôležitá participácia, teda pozvanie k stolu celého radu aktérov, ktorí pracujú v tém. Iste, niekedy sú výsledkom aj „jalové diskusie“, ale v zásade sa pri stole obrusujú hrany. Za 30 rokov sa už odpilotovalo množstvo aktivít, existujú rôzne skúsenosti z terénu, a tiež vyrástli odborníci v téme. To je potenciál, s ktorým netreba hazardovať.

Na rovnakom zasadnutí v decembri 2025 vláda SR schválila aj zriadenie Rady vlády pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Je to rada na najvyššej úrovni, predsedať jej bude premiér Róbert Fico. Je to po prvý raz v histórii moderného Slovenska, keď sa integrácia rómskych komunít stáva premiérskou témou. Určite by bolo prínosné pozvať k pracovnému stolu aj zástupcov občianskej spoločnosti angažujúcich sa v tejto oblasti a zúročiť ich skúsenosti z terénu. Zostáva iba dúfať, že nedôjde od odklonu od zadefinovaných strategických vízií.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].