Vynútená regulácia pôrodnosti je častým diskriminačným opatrením a nevyhla sa ani rómskej populácii u nás v období pred rokom 1989.

V období socializmu bol prostredníctvom takzvanej Komisie vlády SSR pre otázky cigánskych obyvateľov vytvorený priestor pre „znižovanie nezdravej populácie“. Nástrojom sa stali sterilizácie žien. O tom, že touto problematikou zaoberali politici na najvyššej štátnej úrovni, svedčí napríklad aj uznesenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 308/1974, ktoré ministrovi zdravotníctva uložilo „vydať pokyny pre usmernenie antikoncepcie u cigánskych žien s využitím najnovších skúseností, moderných prostriedkov a metodík“, ale tiež uznesenie č. 23/1983, v ktorom bola formulovaná požiadavka „venovať ešte väčšiu pozornosť otázkam plánovaného rodičovstva a zníženia nezdravej populácie“.

Zdravotný úkon sterilizácie bol od polovice 70. rokov sprevádzaný vyplatením jednorazovej sociálnej dávky, v 80. rokoch to na Slovensku predstavovalo niekoľko tisíc československých korún alebo materiálnu pomoc. Jednorazová dávka sa tak stala nástrojom manipulácií.

Nezákonne sterilizované boli tisícky žien

Neskoršie výskumy ukázali, že k sterilizáciám dochádzalo pod tlakom. Predstavovali ho napríklad vyhrážky, že už narodené deti budú odňaté do detských domovov; že rodina nedostane stavebné povolenie na dom; že nedostane byt, alebo že muž bude prepustený z práce. Nemenej dôležitým aspektom bolo, že k zákrokom dochádzalo v časovej tiesni, napríklad počas pôrodu a bez toho, aby ženy porozumeli, že zákrok je nezvratný a už nikdy nebudú môcť mať deti. Nebola zohľadnená ani jazyková bariéra a vzdelanostná úroveň pacientiek, vysvetlenie im nebolo predložené zrozumiteľne.

Dodnes nemáme presné štatistiky koľkých žien sa sterilizácie týkalo, no ročenky spomínanej komisie uvádzali, že v roku 1987 to bolo 1823 žien a o rok neskôr 1625 žien. Pravdepodobne existovali aj menné zoznamy, ale tie boli po roku 1990 skartované.

Rómske komunity nie sú homogénne a je pravdou, že mnohé ženy z komunít sa sterilizáciám podrobili a so zákrokom sa vyrovnali. Existuje však skupina rómskych žien, ktorá sa s týmto stavom nezmierila a pokladá ho za celoživotnú traumu. Prípady z praxe ukazujú, že sterilizácie sa často mohli stať aj veľmi mladým ženám na začiatku dospelosti, dokonca aj pred 18 rokom života. Ak žena nemohla mať deti, ovplyvnilo to jej vzťah s partnerom či manželom a aj v komunite bola vnímaná ako menejcenná.

Prelomový výskum a rozprávaná história

Na praktiky poukazovala už v roku 1978 Charta 77 a v 80. rokoch aj romistický výskum Rubena Pellara a Zbyňka Andrše. V roku 1990 vydal správu k sterilizáciám Otakar Motejl, neskorší verejný ochranca práv v Českej republike.

V roku 2003 mimovládne organizácie na Slovensku vydali publikáciu Telo a duša, autoriek Snehy Baro z Centra pre reprodukčné práva v New Yorku, právna poradkyňa pre Európu Christina Zampas, Barbora Bukovská z Poradne pre občianske a ľudské práva v Košiciach a Ina Zoon, odborná poradkyňa pre práva menšín. Kniha zachytáva príbehy žien, ktoré podstúpili sterilizáciu. Téma vyvolala veľkú pozornosť doma i v zahraničí.

V roku 2004 spoločenská diskusia vyústila do prijatia zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je nevyhnutné udeliť informovaný súhlas k sterilizácii 30 dní pred zákrokom. Od roku 2004 teda nie je možné vykonať sterilizáciu spolu s iným zákrokom, napríklad pri cisárskom reze alebo pri inej operácii, čím sa odstránil priestor pre možný nevhodne získaný informovaný súhlas pacientky.

Odškodnenie rómskych obetí v Česku

Iná situácia bola v Českej republike, kde až do roku 2012 k takýmto zákrokom dochádzať mohlo – a aj dochádzalo. O to intenzívnejší tam bol aj boj za spravodlivé odškodnenie. V roku 2021 Česká republika prijala zákon o poskytnutí jednorazovej peňažnej čiastky osobám sterilizovaným v rozpore s právom.

Veľký podiel na prijatí zákona majú aj samotné rómske ženy, ktoré sa dokázali zorganizovať a jasne formulovať svoje požiadavky. Okrem vyjednávania sa zviditeľnili aj viacerými verejnými podujatiami a happeningami.

Zákon umožnil dotknutým ženám požiadať o odškodnenie do výšky 300-tisíc českých korún, čo je asi 12 600 eur. Pre oprávnenosť žiadosti bolo určené rozhodujúce obdobie, keď malo dôjsť k sterilizácii, a to doba od 1. júla 1966 do 31. marca 2012. Žiadosť bolo treba podať do konca roku 2022 ale pre veľký záujem žien a náročnosť dokazovania bola lehota predlžená do 2. januára 2027.

Do jari 2026 štát rómskym ženám vyplatil približne 340 miliónov českých korún. Podľa spravodajského serveru Romea.cz podali dotknuté ženy 2300 žiadostí a k septembru 2025 bolo odškodnenie priznané 889 osobám. 574 žiadostí český štát zamietol, 283 žiadostí bolo pozastavených a 591 prípadov čaká na rozhodnutia.

Občianska spoločnosť v Českej republike pokladá prijatie uvedeného zákona spolu so zápasom o odkúpenie objektu „vepřína“ v Letech za najvýznamnejšie výsledky zápasu českých Rómov a Rómok o svoje práva.

Dožijú sa odškodnenia slovenské Rómky?

Na Slovensku bol podobný návrh zákona opakovane pripravovaný na pôde ministerstva spravodlivosti, ale doposiaľ nebol predložený na schválenie do Národnej rady. Iniciatívna je v tomto smere opozičná strana Slovensko (bývalé OĽaNO), ktorá takúto právnu úpravu v parlamente opakovane predkladala, na strane poslancov sa však nenašla dostatočná podpora.

Téme sa dlhodobo venuje poradňa pre občianske a ľudské práva v Košiciach a advokátka Vanda Durbáková. Niekoľko rómskych žien získalo odškodnenie na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Stále je to ale iba zlomok z celkového počtu žien, ktoré sa sterilizačnému zákroku podrobili a vnímajú ho ako zásah do svoje osobnej integrity. Vzhľadom k postupujúcemu času vládne veľká obava, že poškodené ženy sa na Slovensku odškodnenia nedočkajú.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].