Ako zmierniť segregáciu hudbou alebo príbehy ľudí na okraji, ktorí dostali novú šancu (najlepšie reportáže)
V roku 2025 Romano fórum publikovalo viac ako 120 článkov – spravodajstvo, rozhovory, ankety, komentáre či reportáže. Za príbehmi sme cestovali od Michaloviec cez Prešov, Košice, Považie, Vinodol, Myjavu až po Brno. Na sviatočné dni prinášame redakčný výber našich najsilnejších tohtoročných reportáží.
1.
Tuláci tulákom: V Oáze pri Košiciach sa ľudia na okraji spoločnosti starajú o zvieratá bez domova
Zariadenie Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach je najväčším útočiskom pre ľudí v krajnej núdzi na východe Slovenska. Pomáhajú tu 250 až 300 ľuďom, ktorí stratili bezpečie domova.
Tunajší obyvatelia však nie sú len prijímateľmi pomoci. Dlhodobejšie bývanie si musia zaslúžiť prácou. Pod vedením tímu sa aktívne podieľajú na chode miesta – pestujú si vlastnú zeleninu, starajú sa o zvieratá, udržiavajú areál, čistia lesy a kosia lúky.
„Ľudia, ktorí sa ‚chytili‘ príležitosti pracovať a byť tak užitočnými nielen pre celok, ale najmä pre seba, sa postupne menia,“ opisuje v reportáži zakladateľ Oázy, farár Peter Gombita.
2.
Ich koncerty sú oslavou inklúzie. Hudobný program Superar zmierňuje segregáciu detí z vylúčených komunít
Superar je koncept inovatívneho vzdelávania o hudbe, založený na inklúzii, radosti a spolupráci. U nás je doňho zapojených asi 850 detí, asi tretina má nejakú formu znevýhodnenia. V Detve program pomohol zvrátiť plazivú segregáciu v materskej a základnej škole.
„Naše koncerty sú oslavou rozmanitosti a inklúzie. Nevyhľadávame talenty, na vystúpenia chodia všetci, ktorí sa prihlásili do zboru,“ hovorí v reportáži riaditeľ programu Marek Kapusta.
3.
Začínali na zelenej lúke, dnes sú v Európe vzorom. Aj tak bojujeme o prežitie, hovoria v brnianskom Múzeu rómskej kultúry
Brnianske Múzeum rómskej kultúry je v Európe vzorom. V roku 1991 ho svojpomocne založili rómski intelektuáli, ktorí verili, že história Rómov si zaslúži vlastný priestor.
Neslúži „len“ na predstavovanie vystavených exponátov – je aj zbierkovým fondom, ktorý uchováva dôležité svedectvá.
„Toto múzeum je výsledkom nadšenia a tvrdej práce,“ hovorí v reportáži jeho riaditeľka, historička a muzeologička Jana Horváthová. Napriek tomu bojujú po každých voľbách o prežitie.
4.
Tlieskal im aj pápež František. Umelecký súbor Čiriklore oživuje tradičné rómske tance (reportáž)
Dušan Plichta bol kedysi sólistom Lúčnice, dnes na východe Slovenska učí deti z vylúčených komunít tradičné rómske tance. Prial si totiž, aby sa Rómovia aj v súčasnosti mohli pochváliť tým, čo v minulosti ich predkovia hrdo prezentovali na Slovensku, v Rumunsku, Maďarsku či v Poľsku.
Súbor vystupoval aj počas návštevy pápeža Františka na Luníku IX. „Je to veľmi ťažká, no veľmi krásna práca,“ opisuje Plichta v reportáži.
„Mohol som pôsobiť aj v Španielsku či USA, no chcel som zostať doma na východe. Je tu ešte na čom pracovať a výzvy sú veľké.“
5.
Stretli sa dôchodca a tucet tínedžerov, aby spolu vo Vinodole obnovili židovský cintorín
Sedemdesiatnik Vladimír Špánik sa už niekoľko rokov venuje mládeži v obci Vinodol. Partia medzičasom narástla na dvanásť členov.
Obnovili spolu židovský cintorín, opravili zvonicu, starajú sa o zeleň a vytvárajú komunitné centrum. Ľudia vo Vinodole vidia, že s rómskymi deťmi sa dá pracovať, hovorí v reportáži dlhoročný aktivista Špánik.
„Vďaka tomu, že vidia za sebou výsledky, rastie im sebadôvera. Zrazu vidia, čo všetko dokážu a že ľudia si ich za to vážia.“
6.
V Malcove pomáhajú deťom z osady rásť ich súrodenci, do školy chodia aj v sobotu
Učiteľka Michaela Cingelova založila v obci Malcov súrodenecké vzdelávanie predškolákov z miestnej vylúčenej komunity, ktoré zlepšuje ich motoriku aj reč.
Nazvala ho Kolečko, čo ikrem iného symbolizuje rómsku vlajku, ale aj odovzdávanie vedomostí z jednej generácie na druhú.
S deťmi sa takto stretávajú už druhý rok. „Keď vidím, že deti chcú chodiť a že sa z toho tešia aj ich mamičky, dáva mi to nádej,“ hovorí v reportáži.
7.
Naprávajú, v čom štát zlyhal. Drahuškovo ukazuje, že aj dospelí autisti môžu žiť plnohodnotne
V Drahuškove uprostred kopaníc na Myjave žije spolu rôznorodá skupina – dospelí s poruchou autistického spektra, mladí ľudia po odchode z detských domovov a odborní zamestnanci.
Toto zariadenie sociálnej starostlivosti založili pred 15 rokmi rodičia detí s autizmom. Zameriava sa na ťažšie formy tejto poruchy, sprevádzané mentálnym znevýhodnením.
„Som tu, aby sme spolu s klientmi zažili príjemný zmysluplný deň. Upečieme koláč, vyrobíme niečo v dielni, pochválime sa za veci, ktoré sa nám podarili,“ hovorí v reportáži terapeutka Petra Očkajáková.
8.
Väčšie písmená, kratšie texty a interaktívne tabule. Ako na Luníku IX pomáhajú deťom, ktoré nevedia čítať
Mnohé deti z chudobných pomerov nie sú vedené k tomu, aby rozprávali v celých vetách a pero častokrát držia v ruke až v škole. Učiteľky na košickom Luníku IX preto hľadajú spôsoby, ako ich dostať na štartovaciu čiaru.
„Stále im hovorím, že musia s niekým čítať aj doma. Ak to nerobia, v škole to už nezachránime,“ hovorí v reportáži učiteľka Michaela Cingeľová.
S kolegyňami žiakov učia, aby sa lepšie pýtali a uvažovali o veciach okolo seba. „Keď povedia, že majú radosť, pýtame sa ich, prečo radosť. Aj pre dospelých je niekedy ťažké pomenovať svoje pocity.“
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
