Ako dlho trvá preložiť Bibliu do rómčiny alebo príbeh huslistky, ktorá búra stereotypy (najlepšie rozhovory)
V roku 2025 Romano fórum publikovalo viac ako 120 článkov – spravodajstvo, rozhovory, ankety, komentáre či reportáže. Za príbehmi sme cestovali od Michaloviec cez Prešov, Košice, Považie, Vinodol, Myjavu až po Brno. Na sviatočné dni prinášame redakčný výber našich najsilnejších tohtoročných rozhovorov.
1.
Etnomuzikológ Peter Nuska: Rómovia nemajú hudbu v krvi, ale ich akordy sú fenomenálne
„Každý, kto videl rómskeho gitaristu či akordeonistu, si všimol, že rómski muzikanti akordy viac zahusťujú,“ vraví v rozhovore etnomuzikológ Peter Nuska, ktorý skúmal chápanie hudby v rómskej kultúre.
Niektoré z tých akordov sú podľa neho tak zaujímavé, že aj človek vycvičený v západnej hudobnej teórii by mal problém pomenovať ich. „Sú vytvárané intuitívne, niekedy bez vedomého rozmyslu,“ vysvetľuje.
Pýta sa však, či môžeme povedať, že ľubovoľná etnická skupina »má hudbu v krvi«. „Ak to vezmeme dôsledne a definujeme si, čo je to etnická skupina a čo znamená »mať hudbu v krvi«, tak zistíme, že nemôžeme,“ argumentuje.
To však podľa neho neznamená, že v našich hlavách tento konštrukt neexistuje.
2.
Ľutujem iba to, že som bola ticho, hovorí herečka Katrin Virágová, ktorú v škole roky šikanovali
Študentka konzervatória Katrin Virágová čelila na základnej škole znevažovaniu pre jej rómsky pôvod. „Prišli bitky, facky a to, čo sa dialo, už bolo doslova nebezpečné. Už som nechodila iba s plačom, celá moja psychika bola poznačená,“ spomína si v rozhovore.
Napriek tomu nedokázala o svojich trápeniach dlho povedať ani rodičom. Vraví, že bola dieťa, ktoré sa dokázalo usmievať, hoci vo vnútri trpelo.
„Vždy, keď otvorím túto tému, mám pocit, že kúsok mojej detskej duše sa hojí.“
3.
V nejakom období hudobného vývinu som v piesňach našiel schopnosť meniť svet, hovorí Denis Bango alias Fvck_Kvlt.
V nejakom období hudobného vývinu som v piesňach našiel schopnosť meniť svet, spomína si v rozhovore Denis Bango alias Fvck_Kvlt. „Vždy keď mám v rukách nástroj a vznikne muzika, ktorá sa ľuďom sa páči, nedá mi to nepoužiť ju na propagáciu myšlienok, ktoré považujem za dôležité.“
Jeho album Mŕtva revolúcia vníma ako obžalobu kapitalistického systému a ľudí, ktorí ho bezhlavo obhajujú.
„Máme sa materiálne lepšie ako počas minulého režimu, ale to ešte neznamená, že sme na konci dejín a nemá zmysel o tomto systéme pochybovať,“ vraví hudobník.
4.
Fotky z osád vystavujú v Bratislave: Prajeme si, aby sa žiaci dozvedeli viac o živote Rómov, hovoria Carretovci
Manželia Claude a Marie-José Carretovci viac ako štyri dekády fotograficky dokumentujú život ľudí vo vylúčených komunitách. Od roku 1983 sa pravidelne vracajú aj na Slovensko.
„Ich vstup do sveta Rómov nie je invazívny ani mesiášsky. Prichádzajú ako priatelia – pripravení spoznávať, deliť sa a počúvať,” napísal o ich prístupe umelec Ivan Akimov.
Začiatkom novembra 2025 prišli opäť do Bratislavy. Zúčastnili sa vernisáže výstavy ich fotografií v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea, ktorá potrvá do 1. februára 2026.
Fotíme, len keď cítime, že to nikomu neprekáža, hovoria v rozhovore.
5.
Nebolo to v mojom mene, hovorí o invázii Rus Mikhail Popov
Ľudia prehrávajú na mentálnych frontoch, keď prestávajú byť ľuďmi a správajú sa ako zvieratá, vraví v rozhovore Rus Mikhail Popov. On sám po začiatku invázie na Ukrajinu pomáhal v humanitárnych zbierkach.
Neskôr s priateľmi založil občianske združenie Horovod, ktoré prostredníctvom umenia a kultúry spája komunitu Ukrajincov, Rusov, Bielorusov a Slovákov.
Keď Vladimír Putin oznamoval začiatok invázie na Ukrajinu, cítil som, že jeho meno je do toho zahrnuté neprávom. „Aj ja som Rus a toto robí moja krajina. Cítil som hlboké sklamanie,“ vraví.
6.
Primáška Barbora Botošová: Som šťastná, ak môžem byť príkladom ženy, ktorá láme stereotypy
Klasická hudba je krásna, interpretovi však nedáva veľkú slobodu, hovorí huslistka Barbora Botošová, ktorá začala „obliekať rómsku hudbu do fraku“.
„Vždy som chcela robiť fúziu. A vravela som si, že práve klasika môže byť zaujímavá v kombinácii s inými štýlmi,“ vysvetľuje v rozhovore.
Hovorí, že na husliach začína hrať čoraz viac dievčat a mnohé sa medzičasom stali aj primáškami, teda hlavnými huslistkami v kapele. „Je nádherné, keď mi dievča napíše na Instagram, že som jej inšpirácia či idol. A nie sú to len rómske dievčatá – sú to aj nerómske.“
7.
Neexistujú zlé deti, iba nepochopené, hovorí školský asistent Adrián Baláž. Kedysi bol jedným z nich
Adrián Baláž hovorí, že ako dieťa bol šinter – učitelia by ho nazvali problémovým žiakom. „Ten, ktorého máte v triede, nerobí na hodine žiadnu aktivitu a keď už aj niečo urobí, tak je to veľmi chabé,“ vysvetľuje v rozhovore.
K zmene mu pomohla pedagogická asistentka. „Úplne mi stačilo, že sme sa začali rozprávať. Pocítil som z jej strany naozajstný záujem a uvedomil som si, že mi úprimne venuje čas.“
Dnes je ako asistent učiteľa na základnej škole oporou pre žiakov, ako bol on. „Myslím si, že aj tieto moje skúsenosti mi dávajú väčšie pochopenie pre deti, ktoré si prechádzajú niečím podobným.“
8.
Preložil Bibliu do rómčiny: Je to ako štúdium univerzity, len vydanie Nového zákona trvalo sedem rokov, vraví Marek Olah
Pastor Apoštolskej cirkvi Marek Olah bol súčasťou tímu, ktorý preložil Bibliu do východoslovenskej rómčiny. Ich cieľom bolo vytvoriť preklad, ktorý osloví čo najširšie územie.
„Uprednostňovali sme najpoužívanejšie slová, a neustále sme sa na nich pýtali ľudí,“ vysvetľuje v rozhovore.
Vytvorili aj audio verziu, vďaka ktorej možno rómsku verziu Biblie počúvať aj na mobile.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
